Môj profil 
Predplatné
Byť kresťanmi, kňazmi či biskupmi je nezištný dar od Pána. Nedá sa kúpiť. Svätosť spočíva práve v „chránení“ si tohto daru prijatého zdarma, nie za naše zásluhy. Svätý Otec vychádzal z liturgických čítaní – z responzóriového žalmu (č. 88) a z čítania z Prvej knihy Samuelovej (1 Sam 16,1-13).
Žalm 88 pripomína vyvolenie Dávida za kráľa Izraela po tom, ako Pán zavrhol Saula, pretože ho neposlúchol. V prvom liturgickom čítaní Pán posiela Samuela, aby za kráľa pomazal jedného z Izaiho synov v Betleheme. Pomazanie naznačuje vyvolenie Bohom a používa sa aj dnes pri svätení kňazov, biskupov. Aj my kresťania sme boli pomazaní olejom pri krste, pripomenul pápež. Boh pozýva Samuela, aby sa nezastavil len pri vonkajšom zjave, pretože Boh nehľadí ako človek: „Človek vidí iba vonkajšok, ale Pán vidí do srdca“.
Ako pripomenul Svätý Otec, Dávidovi bratia bojovali proti Filištíncom pri obrane Izraelského kráľovstva. „Mali zásluhy“, no Pán si vyvolil toho posledného z nich. „Neposedného chlapca“, ktorý, keď mohol, šiel sa pozrieť, ako jeho bratia bojujú proti Filištíncom, no oni ho posielali späť, aby pásol stádo. Priviedli teda Dávida, ktorý bol ryšavý a mal príjemný vzhľad. Pán Samuelovi prikázal pomazať ho, a „od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov duch“.
Gratuita vyvolenia Bohom
Ako je to možné, položil si otázku pápež, že Pán si vyberá obyčajného chlapca, ktorý „azda vystrájal presne tak, ako všetky ostatné decká“, nebol to nejaký zbožný chlapec, „ktorý by sa modlil celé dni“. Mal sedem skvelých bratov, „ktorí mali viac zásluh než on“. A predsa, vyvolený bol ten najmenší, „ten najobmedzenejší, ten, ktorý nemal tituly, nemal nič“, nebojoval vo vojne. Toto nám ukazuje nezištnosť, „gratuitu Božieho vyvolenia“, povedal Svätý Otec.
„Keď si Boh vyberá, ukazuje svoju slobodu a gratuitu. Pomyslime na nás všetkých, čo sme tu: ako to, že Pán si vyvolil nás? „Nuž, azda preto, že sme z kresťanskej rodiny, z kresťanskej kultúry…“ – Nie. Mnohí z kresťanskej rodiny a z kresťanskej kultúry odmietajú Pána, nechcú ho. Ako je to možné, že my sme tu, vyvolení Pánom? Zadarmo, bez akejkoľvek zásluhy, nezištne. Pán si nás vyvolil gratuitne. Nič sme nezaplatili za to, aby sme sa stali kresťanmi. My kňazi, biskupi, sme neplatili nič, aby sme sa stali kňazmi a biskupmi – aspoň si tak myslím, či nie? Pretože, áno, sú aj takí, čo chcú napredovať v takzvanej cirkevnej kariére, čo sa správajú simónne, svätokupecky, hľadajú konexie, aby sa dostali tam a tam. Šplhúni. Nuž ale toto nie je kresťanské. Byť kresťanmi, byť pokrstenými, byť vysvätenými za kňazov a biskupov, to je čistá gratuita. Pánove dary sa nekupujú.“
Chrániť si dar
Pomazanie Duchom Svätým je zdarma darované, gratuitné. „Čo môžeme urobiť my? – opýtal sa pápež a odpovedal: „Byť svätými.“ A kresťanská svätosť je „chránením si daru, nič viac“, správaním sa tak, že darcom zostáva vždy Pán a ja si z jeho daru nerobím „moju zásluhu“.
„V bežnom živote, v podnikaní, v práci, sa mnohokrát pre získanie vyššieho miesta ide pohovoriť si s tým-ktorým funkcionárom, s vedúcim, s určitým človekom, aby sa prihovoril: „Povedz šéfovi, nech ma povýši…“ – To nie je dar; toto je šplhúnstvo. Avšak byť kresťanmi, byť kňazmi, byť biskupmi, je čistým darom. A takto chápeme náš postoj pokory, ktorý musíme mať: bez akejkoľvek zásluhy. My si musíme jedine chrániť tento dar, aby sa nestratil. My všetci sme pomazaní na základe Pánovho vyvolenia; musíme si chrániť toto pomazanie, ktoré nás urobilo kresťanmi, kňazmi, biskupmi. Toto je svätosť. Tie ostatné veci neosožia. V pokore si ho chráňme, a takto je to dar. A čo je tým veľkým Božím darom? Je to Duch Svätý! Keď si nás Pán vyvolil, dal nám Ducha Svätého. A toto je číra milosť, je to číra milosť. Bez našej zásluhy.“
Zabudnúť na ľud znamená zaprieť Boží dar
Pápež František nakoniec poukázal na to, že Dávid bol vzatý „od stáda“, „spomedzi svojho ľudu“:
„Ak my, kresťania, zabudneme na Boží ľud, i na tých, ktorí nie sú veriaci, ak my kňazi zabudneme na naše stádo, ak my biskupi na toto zabudneme a cítime sa byť dôležitejší než ostatní, zapierame Boží dar. Je to ako povedať Duchu Svätému: „Ty si len choď v pokoji, tam v Trojici si odpočívaj, ja si poradím aj sám“. A toto nie je kresťanské. Toto nie je chránenie si daru. Vyprosujme si dnes od Pána, mysliac na Dávida, aby nám dal milosť ďakovať za dar, ktorý nám dal, aby sme si boli vedomí tohto daru, tak veľkého, tak krásneho, a aby sme si ho chránili – túto gratuitu, tento dar – aby sme si ho chránili našou vernosťou.“
Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.
.JPG)
.jpg)
