Protisrbské násilie v Kosove pokračuje aj v roku 2021

Protisrbské násilie v Kosove pokračuje aj v roku 2021

Bratislava 21. októbra 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-Darko Vojinovic)

 

Na jeseň 2021 sa na severe Kosova objavila nová séria represálií voči tamojšiemu srbskému obyvateľstvu. Kosovská polícia to oficiálne odôvodnila bojom proti pašeráctvu, problémom je však to, že Priština znemožňuje do Kosova dovoz srbských tovarov, od liekov až po potraviny

Srbsko
Ilustračné foto

To predstavuje veľký problém pre tamojšiu srbskú menšinu, ktorá rozhodnutia tzv. kosovských orgánov neuznáva a srbské tovary naďalej dováža. Tento problém by sa určite dal riešiť aj rokovaniami, Priština však záujem o skutočné riešenie nemá: kosovským Albáncom ide o zastrašenie tak miestnej srbskej populácie, ako aj vysídleného srbského a rómskeho obyvateľstva (vyše 200 tisíc), ktoré po roku 1999 muselo z Kosova utiecť a dodnes sa nemohlo vrátiť.
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
• Etnická čistka po roku 1999

Reklama

• Šikany a ponižovanie

• Nová vlna represií

Reklama

• Európska ignorancia

Etnická čistka po roku 1999
Ako je známe, v roku 1999 sa uskutočnila vojna štátov NATO proti Juhoslávii. NATO vtedy zaútočilo na Juhosláviu bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, čím porušilo medzinárodné právo. Svoju agresiu odôvodňovalo etnickou čistkou proti albánskemu obyvateľstvu v Kosove, ktorú mali proti tamojším Albáncom vykonávať orgány juhoslovanského štátu a etnickí Srbi. Vojna NATO proti Juhoslávii skončila záväznou rezolúciou BR OSN 1244 (1999), ktorá potvrdila „suverenitu a územnú celistvosť JZR a ďalších štátov regiónu“. Srbsko je pritom nielen štátom regiónu, ale aj právnym nástupcom Juhoslávie, o ktorej rezolúcia hovorila. Kosovo napriek tomu v roku 2008 vyhlásilo „nezávislosť“, čím sa stihlo stať nebezpečným precedensom pre iné oblasti sveta. Na to nič nezmenilo ani nezáväzné poradné stanovisko MSD z roku 2010.

Ešte vážnejším problémom než otázka statusu je však problém pokračujúcej etnickej čistky v Kosove. To je dôležité preto, lebo vojnu v roku 1999 viedlo NATO údajne kvôli zastaveniu etnickej čistky a s cieľom vytvorenia „multietnického Kosova“. Po roku 1999 však musela väčšina ne-Albáncov z Kosova utiecť a dodnes sa nemohla vrátiť. Srbský komisariát pre migráciu v spolupráci s UNHCR dnes eviduje vyše 200 tisíc vnútorne vysídlených osôb z Kosova. Mnohí z týchto ľudí sa pritom v 20. storočí z Kosova vysťahovali do bohatých republík Juhoslávie, avšak po roku 1991 sa do Kosova museli vrátiť. V roku 1999 tak utekali už druhý raz… Okrem Srbov z Kosova zutekala i väčšina kosovských Rómov a aj to svedčí o tamojšej situácii menšín. Návrat všetkých utečencov, teda i srbských a rómskych, žiadala už rezolúcia BR OSN 1244 (1999), lenže kvôli pokračujúcemu útlaku sa do Kosova od roku 1999 vrátili iba výnimky – mnohí, najmä mladí, však naďalej odchádzajú. Zdá sa, že Západu to príliš nevadí – cynicky povedané, čím menej menšín v Kosove, tým menej etnických konfliktov.

 
Šikany a ponižovanie
Napriek rétorike o „multietnickom Kosove“, ktorá slúžila na ospravedlnenie vojny z roku 1999, je dnes Kosovo etnicky homogénnejšie než v minulosti. Priština síce formálne návrat vyhnaných menšín do Kosova neodmieta, fakticky im ho však komplikuje. Väčšinu Srbov, ktorí uvažovali o návrate do Kosova, veľmi odstrašilo krvavé etnické násilie v marci 2004. Napriek tomu, i potom zostalo niekoľko srbských gett, z ktorých najväčšiu životaschopnosť vykazujú gettá severne od rieky Ibar. V nich zotrvávajú hlavne starší ľudia a pre budúcnosť by bolo potrebné zvýšiť tam podiel mladých. Mnohí rodičia však posielajú svoje deti radšej preč do iných častí Srbska, pretože tam majú okrem slobody pohybu aj väčšiu možnosť vzdelávacích a voľnočasových aktivít. Lenže tieto deti sa už asi do Kosova nevrátia… Albánci sa proti gettám tiež snažia používať rôzne šikany. Ešte v roku 2010 vypla Priština srbské mobilné komunikačné siete, neustále problémy sa objavujú s elektrickými sieťami a vodou, ale aj v oblasti zdravotníctva a školstva.

Bez podpory z Belehradu sa srbské gettá v Kosove zaobísť nedokážu a jednou z hlavných foriem pomoci sú potraviny či lieky. Srbskí obyvatelia sú od pomoci z Belehradu závislí aj preto, lebo na nich „zabudli“ mnohé mimovládne organizácie zo Západu. Ako silný nástroj nátlaku využíva Priština zavádzanie embarga na srbské tovary – opakovane už od roku 2011. Formálnym dôvodom pre zavádzanie embarga na tieto tovary sú administratívne prekážky, fakticky však vždy ide o komplikáciu kontaktu kosovských Srbov so zvyškom Srbska. Pravidelné albánske šikany predstavujú jasný signál aj pre vysídlených Srbov, ktorý by znovu uvažovali o návrate do Kosova. Ich beznádej najlepšie potvrdzuje predaj nehnuteľností v Kosove. Mnohí z vysídlených Srbov žijú v skromných pomeroch mimo Kosova a chudoba, ktorá ich po pandémii zasiahne, ich zrejme donúti predávať úplne všetko.

Reklama

 
Nová vlna represií
Počas pandémie v rokoch 2020 – 2021 vzrástla v Kosove všeobecná nespokojnosť a tamojší politici, najmä premiér A. Kurti, sa ju rozhodli riešiť novou populistickou vlnou protisrbských represií. Ich nástrojom sa stala rétorika o úplnej reciprocite vo vzťahu voči Belehradu. V máji 2020 zaviedli požiadavku, aby srbské tovary vo svojej dokumentácii pri dovoze do Kosova používali označenie „Republika Kosovo“, rovnocenné s inými suverénnymi štátmi. To je však problém, pretože v otázke statusu Kosova existuje medzi Albáncami a Srbmi dlhodobý spor. Výrobcovia tovarov v Srbsku musia pritom hľadieť na srbský právny poriadok a ten nezávislosť Kosova neuznáva. Podobne ani označovanie Kosova za nezávislý štát v dokumentácii by pre výrobcu, ktorý sa orientuje na srbských spotrebiteľov, nebol príliš ziskový krok, naopak, stratil by množstvo svojich zákazníkov. Priština si však takýmto spôsobom vzala miestnych Srbov za rukojemníkov: aby sa mohli dostať k srbským tovarom, nútia ich, aby „uznali“ nezávislosť Kosova dokumentáciou a označeniami tovarov.

Ďalším z problémov, ktorý eskaloval v septembri 2021, bol problém označovania vozidiel (ŠPZ). Belehrad dlhodobo neuznáva suverenitu Kosova a ani poznávacie značky automobilov, ktoré to majú potvrdzovať. Priština sa preto rozhodla „recipročne“ neuznávať srbské označenia. To sa však stalo problémom pre kosovských Srbov pri návšteve ostatných častí Srbska. Tento problém eskaloval v septembri blokádami prechodov Brnjak a Jarinje zo strany kosovských Srbov. Spor sa mal nakoniec vyriešiť tým, že sa značky budú prelepovať pri prechode zo Srbska do Kosova a opačne. Uvedené riešenie pripravil M. Lajčák ako predstaviteľ EÚ, opäť však išlo o ústupok zo strany Srbov, ktorí tak musia označovaním áut „uznať“ status Kosova, s ktorým nesúhlasia a plniť pritom o jednu byrokratickú povinnosť viac. Hlavným problémom je však to, že ani septembrová dohoda sprostredkovaná M. Lajčákom neviedla k zastaveniu šikany voči Srbom v Kosove.

Dňa 13. októbra spustila kosovská polícia veľký záťah voči „pašerákom“, v praxi však voči tým, ktorí používajú srbské lieky alebo iné tovary bez dokumentácie, ktorú požaduje Priština. Kvôli tomu uskutočnila v Kosovkej Mitrovici a ďalších obciach raziu na trhoch a v lekárňach . Miestni Srbi však proti zásahu protestovali a polícia ich rozohnala za pomoci brutálneho násilia s množstvom ranených, jedna srbská dôchodkyňa zomrela a jeden Srb sa nachádza v kritickom stave. Celkovo, Priština postavila kosovských Srbov do neriešiteľnej situácie: srbské tovary nemôžu doviesť s vedomím tzv. kosovských orgánov, pretože tie vyžadujú dokumentáciu, ktorú však srbskí výrobcovia s ohľadom na srbské zákony neuvedú. V takejto situácii by mali A. Kurti a spol. ukázať ústretovosť, miesto toho však posielajú na sever Kosova políciu vykonávať akty násilia…

 
Európska ignorancia
Žiaľ, za problém, ktorý sa objavil v Kosove, nesie veľkú spoluzodpovednosť EÚ a celkovo štáty Západu. Belehrad by rýchlo dokázal vlastnými silami zabezpečiť ochranu srbských obyvateľov v regióne, ktorý považuje za svoje územie. Práve v tom mu však bránia západné štáty, ktoré sú v Kosove aj vojensky prítomné. Lenže tieto štáty nezabránili excesom tzv. kosovských orgánov voči srbskej menšine. Ako možno vnímať to, že po septembrovej vlne násilia sprostredkoval splnomocnenec EÚ M. Lajčák dohodu, ktorá mala znížiť napätie, avšak už 13. októbra 2021 kosovsko-albánska polícia napadla srbské gettá pod zámienkou boja proti pašerákom? EÚ sa pri tejto akcii zmohla iba na vyjadrenia o potrebe neriešiť spory jednostrannými akciami. Lenže kým má Priština ochranu západných štátov, o žiadnu skutočnú dohodu so Srbmi usilovať nemusí. Brusel by sa mal preto voči excesom albánskej polície vyjadriť oveľa ostrejšie. Zdá sa však, že sa dostal úplne do vleku americkej politiky.

Problémom je, že predstavitelia EÚ zotrvávajú pri stereotypnej predstave, že Belehrad v budúcnosti vymení uznanie Kosova za členstvo v EÚ. Lenže to si žiadna srbská vláda nedovolí. Dokonca ani bývalý prezident B. Tadič, ktorý bol silným podporovateľom vstupu Srbska do EÚ, nebol ochotný urobiť taký extrémny krok. K vyriešeniu problémov v Kosove by však mohlo prispieť aj Slovensko a to najmä tým, že by prednášalo realistickejšie návrhy na ochranu Srbov a Rómov v Kosove. Nejde ani tak o otázku statusu, kde je dohoda dlhodobo nereálna, ale najmä o garancie práv tamojších menšín. Samozrejme, takéto kroky nemožno očakávať od prezidentky Z. Čaputovej ani ministra zahraničia I. Korčoka. Avšak ani B. Kollár nevystupuje presvedčivejšie: nedávno sa zúčastnil na stretnutí s predsedami parlamentov západného Balkánu, a ani tam nedokázal protisrbské excesy skritizovať. Situácia srbskej menšiny v Kosove je však kľúčovou odpoveďou na otázku, nakoľko európske a slovenské orgány berú ochranu ľudských práv vážne.
Branislav Fábry

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

14:18

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) vypraví na festival Pohoda do Trenčína mimoriadne vlaky z Košíc a Bratislavy. Dva posilové spoje pôjdu v deň začatia festivalu 11. júla a ďalšie dva odvezú návštevníkov po skončení podujatia 14. júla.

14:17

Akcie mnohých európskych automobiliek vo štvrtok pokračovali v prudkom poklese. Dôvodom sú obavy, ako Peking zareaguje na nové clá, ktoré Európska komisia (EK) uvalila na dovoz elektromobilov z Číny.

14:17

Minulý rok poskytlo ľuďom v hmotnej núdzi Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) SR pomoc viac ako 127 miliónov eur. Okrem toho finančnú podporu pravidelne dostávajú aj ľudia v nezamestnanosti, rodičia a deti. Vo štvrtok o tom informovalo ÚPSVaR pri príležitosti jeho 20. výročia.

14:13

Líder britskej opozičnej Labouristickej strany Keir Starmer vo štvrtok v rámci predvolebného programu sľúbil uznanie palestínskeho štátu, udržanie vzťahov s Čínou či obnovu krajiny a hospodársky rast.

14:12

Poľské ministerstvo vnútra oznámilo, že na hraniciach Poľska s Bieloruskom bude od štvrtka na 90 dní obnovené nárazníkové pásmo.

14:06

Americký systém protivzdušnej obrany Patriot bude v Poľsku nahradený súpravou, ktorá bude presunutá z inej časti sveta. Uviedol to vo štvrtok štátny tajomník poľského ministerstva obrany Cezary Tomczyk po tom, čo média informovali, že systém Patriot z Poľska bude poslaný na Ukrajinu.

13:45

Kirgizsko vo štvrtok zrušilo zákaz ťažby uránu s cieľom podporiť ekonomiku, a to napriek obavám o bezpečnosť a životné prostredie.

13:33

Politická skupina v Európskom parlamente (EP) Identita a demokracia (ID) nemá v pláne opätovne prijať politikov z Alternatívy pre Nemecko (AfD), potvrdil vo štvrtok hovorca strany.

13:32

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila 14. jún za Svetový deň darcov krvi v máji 2005. Prvýkrát ho však zorganizovali už rok pred tým pracovníci juhoafrickej Národnej transfúznej služby v Johannesburgu. Z tohto dôvodu sa pripomína jeho 20. výročie v piatok, 14. júna.

13:26

Fínsky prezident Alexander Stubb vo štvrtok uviedol, že úradujúci holandský premiér Mark Rutte sa pravdepodobne stane novým generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie (NATO). TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Mandát súčasného generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga vyprší v októbri tohto roka. Jeho nástupcu musí jednohlasne zvoliť všetkých 32 členov Aliancie. Okrem Rutteho je kandidátom aj bulharský prezident Klaus Iohannis, ktorému sa na jeseň končí mandát a za prezidenta kandidovať opäť nemôže.

Stubb Rutte
Fínsky prezident Alexander Stubb (vľavo) víta holandského premiéra Marka Rutteho pred začiatkom rozhovorov Kultaranta v Helsinkách 13. júna 2024

 

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Silná búrka v meste Omaha v štáte Nebraska

Autor: AP/Chris Machian/Omaha World-Herald via AP

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Erik Majercak

Peter Lipták

Miroslav Urban

Dušan Hirjak

René Pavlík

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali