Po prvé, Denník N od roku 2017 vydáva tzv. „vzdelávacie príručky“ pre školy. Áno, TEN Denník N, ktorý je oslavou lážoplážo kaviarenského života liberálov aj s ich rozpustilou, hedonistickou, bezbožnou životnou filozofiou. Tieto publikácie posielajú na viac ako 500 škôl v celej krajine, a dostať sa k nim malo bezmála pol milióna študentov (zdroj poskytuje sám Denník N.)

Kto pozná liberálnu enklávu, ten vie, do akej miery sú jej členovia „objektívni“. Hádam nebudeme s vážnou tvárou tvrdiť, že nimi spracované témy neobsahujú silné ideologické podhubie! Vraj pomáhajú študentom a učiteľom „rýchlejšie“ sa zorientovať v dôležitých témach…

Na to môžem povedať len jedno: V kľúčových témach nie je možné absolvovať „rýchlokurz“! To je akoby niekto chcel, aby mu po jednom cvičení narástli svaly. Veci verejné sú príliš komplexné na to, aby boli podané skratkovito. Pokiaľ tak urobíte, pokiaľ nezohľadníte všetky faktory a nedáte priestor na vyjadrenie druhej strane, potom nie ste „nezávislý a objektívny“ informátor, ale obyčajný indoktrinátor.

Témy ako finančná gramotnosť alebo ako rozumieť peniazom môžeme oceniť – na tých sa politické myslenie mládeže neformuje. Zaujímalo by ma však, ako spracovalo Nko také témy ako klamstvá a konšpirácie, kritické myslenie, či „ako fungujú médiá“…

Pretože napríklad voľne šírená príručka s názvom Nedajte sa oklamať zobrazuje na titulke ohavnú karikatúru ruského prezidenta. A témou je „Ako hovoriť s príbuznými či s kamarátmi, ktorí obhajujú Putina.“ Čo je ihneď zavádzajúca formulácia, pretože nie všetci ľudia, ktorí sú skeptickí voči západnému naratívu o vojne na Ukrajine, Putina automaticky podporujú – len zastávajú postoj, že pri formovaní názoru na tento konflikt treba vnímať aj situáciu, ktorá mu predchádzala. Pretože všetko na svete má svoju príčinu, svoj kontext.

Ale tak ďaleko ľudia z Nka asi myslieť nedokážu.

Okrem nich sa nám aktuálne blysol aj samozvaný „expert na hoaxy“, istý David Púchovský. Ten kedysi založil a spravoval policajnú FB stránku Hoaxy a podvody. V tejto súvislosti ho poslanec Pavol Ľupták označil za „vrchného kádrováka“, pre ktorého sa polícia cez sociálne siete v očiach občanov spolitizovala.

Púchovský dnes píše knihy o hoaxoch v dobrej viere, že tým niekomu prospeje. Tú najnovšiu – Republika hoaxu – plánuje dokonca dostať do škôl…

Ako k tomu prídeme, aby jedna súkromná osoba podľa vlastného kľúča určovala, ktorý web je „dezinformačný“, ktorý naratív jediný správny, alebo ktorý obsah „škodlivý“?

Treba pripomenúť, že Púchovský je momentálne asistentom Jaroslava Spišiaka – to svedčí o jeho „nezávislosti“ či „apolitickom“ prístupe… Ako aj príspevky na sociálnych sieťach, kde pravidelne útočí na predstaviteľov súčasnej vlády. Okrem toho je hlásateľom LGBTi agendy, navštívil pražský Globsec, a má Youtube kanál, kde relácie moderuje etalón nezávislosti – Jana „Crescendo“ Dibáková.

Čo k tomu dodať?

Ale dobre, všetci chceme niekam patriť a všetci chceme byť produktívni (nech už je výsledok akejkoľvek hodnoty) – to by ešte bolo v poriadku. Teraz však Púchovský plánuje darovať sto výtlačkov svojej novej knihy na základné a stredné školy. Vraj ako pomôcku na rozvoj kritického myslenia.

Viete… Ambície sú skvelá vec, ale pasovať sa do úlohy tútora kritického myslenia by som si ani ja nedovolil, nech mám titulov, koľko mám! Je to príliš veľká zodpovednosť – veď ľudia, ktorí vám načúvajú, budú svoje myšlienky a postoje tvoriť aj na základe toho, čo im vy poviete!

A opäť sme pri hrozbe indoktrinácie…

Neskromná je aj autorova humanitná ambícia: Republika hoaxu je „určená pre vás ako návod, čo robiť, keď hoaxy šíria vaši priatelia, blízki, kolegovia…“

Takže si máme nechať poradiť akýmsi mladíkom, ako sa v živote správať k druhým ľuďom? K čomu asi povedie také poradenstvo, že sa ešte viac rozhádame? Má autor odborné zázemie alebo prax klinického psychológa, aby nám takto radil?

Ale Púchovský pri školách nekončí: „Čoskoro oslovím desiatky knižníc po Slovensku s ponukou besedy o Republike hoaxoch a dezinformáciách na Slovensku,“ sľubuje v statuse na sociálnej sieti.

Tu je zas na mieste otázka, či môže niekto tendenčný, kto sa spolupodieľa na tvorbe politík (a nezáleží, či koaličných alebo opozičných!) vystupovať s prezentáciou svojho diela a svojich osobných názorov vo verejných inštitúciách, ktoré majú byť apriórne apolitické. Pokiaľ ho niekde prijmú a nechajú vykladať jeho videnie sveta, potom je tu otázka na zriaďovateľa konkrétnej knižnice, že ako mohol takú akciu povoliť…

A pýtať sa musíme aj ministra Druckera, či Republika hoaxu – teda produkt individuálneho občianskeho aktivizmu – dostane na školách zelenú len tak, mirnix-dirnix.

Nejde však len o to, čo sa stane v budúcnosti. Na mieste je otázka, akým štýlom sa vôbec dostávajú do škôl rozličné publikácie, voľne označované ako „príručky“: Kto každý môže doručiť na akademickú pôdu takýto materiál? Existujú dajaké štátom dané parametre, akési „sito“, alebo školy jednoducho preberajú poštu, ako im príde? Napríklad, povedzme, magazín Strážna veža? Veď keď môžu čerpať „rozumy“ od autorov Denníka N, potom v tom nie je žiaden rozdiel!

Vníma to pán minister, a bude v tej veci konať?

Mimochodom, projekt na finančnú podporu Púchovského knihy zahŕňa možnosť „káva s autorom“ (zaplatíte 99 eur). A za 500 eur vám príde prednášať do firmy. No nekúp to!

Tým však nechcem povedať, že proti falošným správam a podvodom sa netreba vyhraniť, alebo s nimi netreba bojovať. Isteže je to potrebné; v dobách rýchleho šírenia neoverených, či zámerne zavádzajúcich informácií dvojnásobne.

Mali by to však robiť oficiálne, nestranné orgány z poverenia štátu, bez akéhokoľvek ideologického zamerania. Ich publikované výsledky potom možno smelo odporúčať aj školám či knižniciam.

Ale Púchovský sa ako admin policajné stránky počas pandémie ukázal v jasnom svetle. Ľudí, čo mali strach o svoj život verejne ponižoval. Navyše sa ukázalo, že množstvo správ, ktoré označili za hoax, sa stali realitou.

Prečítajte si tiež

• Do škôl sa zavádza nový systém podpory pri vzdelávaní
• MŠVVaŠ v rámci hodnotenia 100 dní vlády vyzdvihlo viac financií pre vzdelávanie
• Učiteľ gymnázia vzdoruje transagende, žiačku odmieta oslovovať mužským zámenom