(Poznámka: vzhľadom na fakt, že prípad je citlivý a týka sa neplnoletej osoby, sme sa skutočnú identitu zúčastnených rozhodli nezverejniť.)
Ona je „On“
Milan nastúpil na štátne gymnázium ešte v septembri minulého roka – ako „nováčik“ netušil, že jedna zo žiačok druhého ročníka sa identifikuje ako chlapec. V komunikácii s ňou preto automaticky použil ženské zámeno, voči čomu sa žiačka ohradila. „Keď som sa s týmto „zážitkom” prvýkrát podelil v učiteľskom kabinete, staršia kolegyňa mi povedala, že dávnejšie, ešte pred mojím príchodom, sa pedagógovia na podnet jej zákonného zástupcu v škole uzniesli, že novú žiačku budú oslovovať mužským zámenom. Ak by som mal s tým problém, nech sa vyhnem oslovovaniu žiačky s použitím rodového zámena,“ začína svoje rozprávanie Milan. Kvôli zmätočnosti pri oslovovaní požiadal vedenie školy o nahliadnutie do jej osobného spisu, čo mu však umožnené nebolo. Kolegovia Milana následne informovali o tom, že ak bude naďalej trvať na používaní ženského zámena v komunikácii so žiačkou, hrozia mu disciplinárne postihy. Upozornili ho aj na údajnú „emocionálnu ujmu“, ktorú tým môže žiačka utrpieť.
Nerob problémy, nehovor o tom
Zvesti o Milanovom postoji sa rýchlo rozšírili a podpísali sa na zhoršenej pracovnej atmosfére. „Staršia kolegyňa z kabinetu, keď som jej s horúcou krvou v žilách potvrdil moje odhodlanie súdne sa biť za moje práva, mi poriadne vynadala, že budú mať problémy s kontrolou, že môžem byť rád zamestnaniu učiteľa a podobne. Nastali pre mňa „psie” časy, keď sa nejaký čas so mnou v kabinete nerozprávali,“ opisuje Milan. Ozval sa mu aj otec žiačky. „Napísal mi, že je otec transrodového študenta, ktorý sa narodil v ženskom tele a…cíti sa byť mužom. A že ma veľmi prosí, aby som „ho” oslovoval v mužskom rode. Vo svojom texte otec napísal dosť (pre mňa čudných) argumentov v prospech tzv. transrodovosti. Pochopil som, že je veľmi zapálený pre túto vec.“ Milan sa ohradil s argumentom, že pre svoje konzervatívne presvedčenie nemôže jeho prosbe vyhovieť. „Správna cesta pre jeho dcéru nie je utvrdzovať ju, že je chlapec, ale viesť ju pod dohľadom odborníkov k sebaprijatiu svojej vlastnej biologickej identity,“ myslí si. V rámci gymnázia je Milan jediným pedagógom, ktorý „rebeluje“. Potichu s ním súhlasia najmä starší kolegovia – konfrontácii sa však vyhýbajú, nechcú mať problémy. „Vyhýbajú sa aj používať pri komunikácii so žiačkou v škole rodové oslovenie, aby neboli pnutia. Odhadujem tiež, že časť mladších kolegov sa tejto „novinke”, transrodovej agende, dobrovoľne podriaďuje. A v učiteľskom kabinete, kde sedím, mi kolegyne odporúčajú o tom nehovoriť.“
Podporné opatrenia vs. transagenda
Vo februári 2024 sa na gymnáziu konalo školenie o tzv. podporných opatreniach, ktoré má na starosti Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM), príspevková organizácia Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (MŠVVaM SR.) Podporné opatrenia sa minulý rok stali súčasťou novely školského zákona – kým pôvodne boli určené len deťom a žiakom so zdravotným znevýhodnením, či deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, po novom sa podľa rezortu školstva rozšírili aj o „ďalšie skupiny ťažkostí a špecifík vo vývine dieťaťa, napríklad v oblasti jazykových a kognitívnych schopností, motivácie a emocionality či zručností.“ Keď sa učiteľ gymnázia Milan opýtal školiteľa NIVaM-u na to, či sa podporné opatrenia vzťahujú aj na transrodových žiakov, dostal jednoznačnú odpoveď – oslovovanie zvolenými rodovými zámenami vraj spadá do kategórie emocionálnej pohody žiaka a môže sa teda stať náplňou podporného opatrenia. Autorom katalógu, obsahujúceho 21 konkrétnych podporných opatrení, je práve spomínaný Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM). Jedno z opatrení, pojednávajúce o.i. aj o spomínanej „emocionalite“, však nijaké zmienky o transgenderizme, či prípadnom oslovovaní žiakov zámenami opačného pohlavia neobsahuje. Je určené napríklad deťom s oslabením a narušením v oblasti motoriky, pohybovej samostatnosti a fyzickej zdatnosti, deťom s mentálnym postihnutím, narušenou komunikačnou schopnosťou, vývinovými poruchami učenia, poruchami aktivity a pozornosti či poruchami správania. Vzťahuje sa aj na deti pochádzajúce z nepriaznivého sociálneho prostredia, deti, ktoré zápasia s ochorením, sú hospitalizované, alebo dlhodobo pripútané na lôžko.
Strkajú hlavu do piesku
O otázkami sme sa obrátili na rezort školstva, stručne nám odpovedal až po niekoľkých urgenciách. Potvrdil, že schválený katalóg podporných opatrení nerieši oslovovanie detí zámenami opačného pohlavia. Opatrenia sú podľa jeho stanoviska „určené pre všetky deti, ktoré v škole potrebujú podporu napríklad špeciálneho pedagóga, psychológa, logopéda či napríklad asistenta učiteľa. Ich cieľom je dať každému žiakovi vo výchove a vzdelávaní všetko potrebné na to, aby sa mohol plnohodnotne zapájať do výchovy a vzdelávania a rozvíjať svoje vedomosti, zručnosti a schopnosti. V širšom zmysle však podpora pre žiakov v školách pomáha aj pri ochrane ich duševného zdravia, prevencii šikany či násilia. Cieľom by malo byť, aby sa každé dieťa a mladý človek cítili v škole dobre a bezpečne, nie vytvárať priestor na kultúrne vojny a zneužívať ho polarizáciou spoločnosti. Aj v tomto prípade platí, že by problematiku mali riešiť odborníci. Úlohou vlády je vytvoriť priestor na odbornú a spoločenskú dohodu aj v takýchto citlivých témach.“ Ministerstvo neodpovedalo na otázku, či pracovníci NIVaM – u konajú na vlastnú päsť (alebo s jeho tichým súhlasom), keď učiteľov školia o tom, že je v poriadku používať podporné opatrenia na potvrdzovanie transrodovej identity u žiakov. Vyhlo sa aj odpovediam na ďalšie otázky, súvisiace s témou. O reakciu sme požiadali aj Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM) – bezvýsledne.
„Trans“ má zelenú
Len jediný deň po školení NIVaM-u škola podporné opatrenie pre „transrodovú“ žiačku schválila – poverená pracovníčka pedagógov na mimoriadnej porade požiadala o to, aby ju oslovovali v mužskom rode. Učiteľ Milan tvrdí, že opatrenie bolo prijaté bez diskusie a bližšieho zdôvodnenia, riaditeľke školy preto adresoval sťažnosť, ktorá bola vyhodnotená ako „vyjadrenie názoru“ a odložená. Milan plánuje v „rebélii“ pokračovať – žiačku aj naďalej oslovuje ženským zámenom. „Som rozhodnutý, aj keď si to možno „vyžeriem”. Pnutia sa tvoria len na mojich hodinách, keď žiačka protestuje voči oslovovaniu v ženskom rode. Čo už, je intelektuálne bystrá a šikovná, a nie „šikovný a bystrý”. Je stále dievča, žena, aj keď má chlapčenský hlas.“
Kontroverzný materiál
Dôkazom toho, že niekde „za oponou“ sa s postupným a nenápadným pretláčaním transagendy do školského prostredia potichu počíta, je aj dokument s názvom „Deti a mladí ľudia s transrodovou identitou a rodovo rozmanití v edukačnom aj poradenskom procese.“ V roku 2022 ho vydal Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP), ktorý je rovnako ako Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM), príspevkovou organizáciou rezortu školstva. Pedagógom gymnázia ho spolu s ďalšími textami a linkom na článok z webovej stránky Pride Košice, poslal práve školiteľ NIVaM-u. Materiál, z ktorého „vypichneme“ aspoň niekoľko zaujímavých bodov, je určený školám, poradenským zariadeniam a špeciálnym výchovným zariadeniam. Hneď v úvode napríklad informuje o „nebinárnych ľuďoch“ a ich identitách (agender, bigender, rodovo fluidný, panrodový, androgýn), či pomôckach a praktikách, ktoré využívajú transrodoví a rodovo rozmanití ľudia (vypchávky do nohavíc, bandážovanie hrudníka, vypchávky podprseniek, spodná bielizeň, pomáhajúca skryť genitálie). Dokument písaný v rodovo vyváženom jazyku (odborník/-čka, psychológ/psychologička, pedagogický pracovník/-čka, transrodový-/á, klient/-ka) kladie dôraz na afirmatívny, teda súhlasný a potvrdzujúci prístup k transrodovým a rodovo rozmanitým ľuďom. Od odborníkov vyžaduje, aby eticky pracovali so svojimi presvedčeniami a predpojatosťami, súvisiacimi napr. s vierou a klientov oslovovali v želanom rode. Z materiálu sa o.i. dozvieme aj to, že transrodoví a rodovo rozmanití klienti môžu často prežívať iné pridružené psychické poruchy, čo býva dôsledkom tzv. „menšinového stresu“. Základom práce odborníkov v rámci rodovo afirmatívneho prístupu má byť i utvrdzovanie klientov v tom, že „byť transrodovým človekom nie je porucha a rod môže byť fluidný (menlivý) a nebinárny.“ Majú participovať na tvorbe školskej klímy, ktorá je priateľská k rozmanitosti a LGBT+ ľuďom. Dokument obsahuje aj odkazy na neziskové organizácie, pracujúce s transrodovými, rodovo rozmanitými, nebinárnymi a inak rodovo sa definujúcimi ľuďmi, či zmienky o „úskaliach“, ktoré môžu nastať. Patrí medzi ne napríklad binarita spoločnosti (muž/žena), absentujúci jednotný a legislatívou podporený vzdelávací prístup, eliminujúci zaujatosť voči akejkoľvek inakosti, absencia sexuálnej výchovy a výchovy k tolerancii inakosti, „vyvíjanie nátlaku na definitívne ujasnenie rodovej vyhranenosti klienta/-ky, keďže dnešná spoločnosť sa riadi binaritou pohlaví,“ náboženské vnímanie rodovej problematiky, či existencia predsudkov a mýtov. Taká je aktuálna slovenská realita – kontroverzný materiál Výskumného ústavu detskej psychológie a psychopatológie (VÚDPaP) ktorý „razí“ progresívnu a extrémnu transideológiu, školitelia Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVaM), ktorí takéto materiály odporúčajú pedagógom a nad tým celým mlčiace Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, pod ktorého gesciu VÚDPaP i NIVaM spadajú.
Slovo do „boja“ (proti transagende)
„Hlavný problém celej „transrodovosti” podľa mňa je, že dieťa má vtlčené do hlavy, že je opačného pohlavia, a keď príde dospelosť, zistí, že celý transsexualizmus je blbosť. V horšom prípade sa to končí samovraždou „transrodovo” deformovanej osoby. Pre mňa je problém aj v tom, že oslovovaním podľa zvoleného rodu sa učiteľ podieľa na nesprávnom utvrdzovaní dieťaťa o falošnej rodovej identite,“ je presvedčený Milan. Presadzovanie transgenderizmu a LGBT ideológie v školskom prostredí podľa neho logicky vyvolá silnejúci odpor rodičov, pedagógov i konzervatívnej verejnosti. Ako problematický vníma aj medicínsky aspekt – užívanie hormonálnych prípravkov.
„Žiačke evidentne hrubne hlas, slovenskí detskí endokrinológovia nesmú predpisovať mladistvým blokátory puberty a trans-hormóny. V Anglicku aj vo Francúzsku nedávno zakázali predpisovať tieto lieky, lebo predpokladajú negatívne účinky dlhodobého užívania. Podľa mňa je šialené zastaviť u dieťaťa pubertu blokátormi, potom podávať hormóny opačného pohlavia a neskôr robiť na mladom dospelom tele chirurgické zásahy proti ľudskej prirodzenosti. Boh stvoril človeka ako muža a ženu a každý sa má harmonicky rozvíjať vo svojej biologickej identite. Pohlavie človeka je atribút geneticky nemenný, daný pri narodení, a nedá sa zmeniť prestavením mysle, ani medicínskymi zásahmi.“
Milan upozorňuje na to, že pedagógom je postupne a nenápadne okliešťovaná sloboda nesúhlasiť s trans a LGBT agendou, pretláčanou v školskom prostredí.
„Keď riaditeľ školy prijme podporné opatrenie o oslovovaní žiaka/žiačky opačnými rodovými zámenami, zamestnanci by to mali rešpektovať. Maximálne môžeme – za cenu disciplinárneho stíhania – zamietnuť oslovovanie v opačnom rode a pridržiavať sa oslovovania v súlade s biologickou realitou a v súlade so zdravým rozumom. Bol by som rád za verejnú iniciatívu, kde by sme sa my, konzervatívni učitelia, vyjadrili proti transsexualizmu na školách. Škola má byť normálne, zdravé prostredie pre rozvoj žiaka, kde by sa nemali pestovať takéto neprirodzené veci,“ dodáva na záver. Doletí jeho hlas k učiteľom s podobnou skúsenosťou, ktorí sa zatiaľ podriaďujú a mlčia, či na rezort školstva, ktorému by na normálnom a zdravom školskom prostredí malo záležať najviac? Zmení sa niečo…alebo je o šírení transagendy v slovenských školách v „kuloároch“ už dávno rozhodnuté?
Prečítajte si tiež:
Môj profil 
Predplatné
.JPG)
.jpg)
