Problémy v Taiwanskom prielive a odmietnutie ministra

Bratislava 7. júna 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Mass Communication Specialist 1st Class Andre T. Richard/U.S. Navy via AP)

USA sú označené za krajinu, ktorá “ako prvá uskutočnila provokácie”, na ktoré Číňania “reagovali len tým, že incident riešili v súlade s príslušnými zákonmi a predpismi”, píše Tristan Vanheuckelom pre The European Conservative

V dôsledku údajnej sobotňajšej takmer zrážky dvoch vojnových lodí v Taiwanskom prielive, ktorý oddeľuje pevninskú Čínu od Taiwanu, sa USA a Čína navzájom obviňujú.

Politická budúcnosť ostrova sa stala jablkom sváru medzi oboma hegemónmi. Peking sa snaží dostať Taiwan pod svoju vládu a najmä v posledných mesiacoch sa napätie zvýšilo.

Na záberoch z incidentu, ktorý sa stal 3. júna, ale Pentagón ich zverejnil až v pondelok 5. júna, je vidieť, ako čínska loď preťala provu torpédoborca USS Chung-Hoon triedy Arleigh Burke Aegis.

VIDEO: Pentagon releases footage it says shows Chinese Navy ship maneuvering in an ‘unsafe manner’ near an American destroyer transiting Taiwan Strait.https://t.co/9Q4g7wdysQ pic.twitter.com/03bB5JmRmk

— AFP News Agency (@AFP) June 5, 2023

Podľa Pentagónu americká loď namiesto zmeny kurzu spomalila, aby sa vyhla zrážke. Zatiaľ čo čínska vojnová loď Su-čou, torpédoborec typu 052D s podobnými charakteristikami a bojovým určením, zostala vo vzdialenosti približne 137 metrov, americké veliteľstvo pre Indopacifik odsúdilo jej manévrovanie ako vykonané “nebezpečným spôsobom”.

Hoci je to pre silný vietor ťažko rozoznateľné, na videu je počuť hlas, ktorý v angličtine varuje, aby plavidlo nezasahovalo do “slobody plavby”.

V tom čase USS Chung-Hoon hliadkovala v prielive spolu s kanadskou fregatou HSMC Montreal. Kanadské ozbrojené sily Operations na Twitteri označili spoločnú operáciu za “rutinný tranzit.

#HMCSMontreal, with @USNavy destroyer USS Chung-Hoon, conducted a routine transit through the Taiwan Strait. 🇺🇸 and 🇨🇦 and partners operate for peace and security in the region.

@INDOPACOM @US7thFleet pic.twitter.com/1yBGLmHDm9

— Canadian Armed Forces Operations (@CFOperations) June 3, 2023

Čínske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok obhajovalo postup Suzhou.

Počas pravidelnej tlačovej konferencie hovorca Wang Wenbin obvinil USA, že “najprv urobili provokácie”, na ktoré Číňania “reagovali len tým, že incident riešili v súlade s príslušnými zákonmi a predpismi”.

Opatrenia čínskej armády boli podľa neho “nevyhnutnými krokmi v reakcii na provokácie zo strany príslušnej krajiny [USA]” a dodal, že boli “úplne oprávnené, zákonné, bezpečné a profesionálne”.

Opäť nenazval USA menom, ale uzavrel, že Čína “rozhodne nesúhlasí s tým, aby príslušná krajina vyvolávala problémy v Taiwanskom prielive, a je pevne odhodlaná brániť svoju suverenitu a bezpečnosť a regionálny mier a stabilitu”.

Ide o druhý takýto incident v priebehu týždňa medzi oboma rivalmi.

Koncom mája americké indo-tichomorské velenie tvrdilo, že čínska stíhačka vykonala “zbytočne agresívny manéver” pri zachytení amerického prieskumného lietadla.

Čína to opätovala a hovorkyňa jej ministerstva zahraničných vecí Mao Ning odsúdila “dlhodobé a časté vysielanie lodí a lietadiel USA na vykonávanie blízkeho pozorovania Číny”, ktoré “vážne poškodzuje národnú suverenitu a bezpečnosť Číny”.

Neskôr v pondelok hovorca Bieleho domu John Kirby hovoril o “rastúcej agresivite” zo strany Pekingu a varoval, že “nebude trvať dlho, kým sa stane chyba v úsudku alebo omyl”. Dodal, že v takýchto podmienkach “nebude trvať dlho, kým sa niekomu niečo stane”.

Kirby naďalej obhajoval vojenskú prítomnosť USA na citlivých územiach a tvrdil, že sa budú naďalej zasadzovať za slobodu plavby vo vzduchu aj na mori.

Keď porovnával spôsob, akým Peking vykonáva vzdušné a námorné zásahy, s tými, ktoré vykonávajú USA, povedal, že “keď cítime, že to musíme urobiť, robíme to profesionálne”.

Dodal, že pokusy Pekingu odradiť USA od toho, aby tam mali svoje lietadlá a plavidlá, nebudú úspešné. “To sa nestane.”

Zlom v čínsko-amerických vzťahoch bol zjavný aj počas dialógu Šangri-La 4. júna, každoročného obranného a bezpečnostného fóra, na ktorom sa stretávajú šéfovia svetových obranných síl.

Opovrhnutie čínskeho ministra obrany Li Šangfua americkým ministrom obrany bolo zjavné. Zatiaľ čo sa Li venoval európskym šéfom obrany, ako aj najvyššiemu diplomatovi EÚ Josepovi Borrellovi, so svojím americkým náprotivkom Lloydom Austinom sa obmedzil len na podanie ruky. K žiadnemu vecnému dialógu medzi nimi nedošlo.

Odmietnutie Pekingu umožniť stretnutie oboch ministrov obrany v tomto veľmi nestabilnom období má svoje korene v osobných sankciách Washingtonu voči čínskemu predstaviteľovi.

Li vo svojom prvom významnom prejave od svojho vymenovania v marci napriek tomu vyhlásil, že otvorený konflikt medzi USA a Čínou by bol “neúnosnou katastrofou” a že jeho krajina uprednostňuje dialóg.

Dodal, že svet je dostatočne veľký na to, aby Čína a USA rástli spoločne. Hoci majú oba národy “odlišné systémy a líšia sa aj v mnohých iných ohľadoch”, “nemalo by to brániť obom stranám hľadať spoločné východiská a záujmy na rozvoj bilaterálnych vzťahov a prehĺbenie spolupráce”, povedal.