Môj profil 
Predplatné
“Ide aj o firmy, kde je nevyhnutná nepretržitá prevádzka, či už z technologického hľadiska nie je možné na noc, respektíve sobotu, nedeľu odstaviť výrobné linky bez toho, aby to spôsobilo veľké materiálne škody,” upozornila. Výrazný dopad pritom budú mať podľa nej vyššie príplatky predovšetkým na malé a stredné podniky, ktoré nie sú v takej dobrej ekonomickej kondícii, ako aj na ekonomicky slabé regióny s vyššou nezamestnanosťou.
“Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že mnohé veľké spoločnosti majú už dnes vo svojich kolektívnych zmluvách zahrnuté rôzne formy príplatkov, či benefitov,” povedala hovorkyňa AZZZ. Dopad na jednotlivú firmu podľa nej závisí od toho, či tieto príplatky už mala spoločnosť zahrnuté v podnikovej kolektívnej zmluve, príp. kolektívnej zmluve vyššieho stupňa ešte predtým, než tieto príplatky vstúpia do platnosti. “Vzhľadom na neustále sa zvyšujúce náklady a povinnosti, ktoré zamestnávateľom každým rokom pribúdajú, máme obavy, že zvýšené príplatky môžu s firmou skutočne “zatriasť”, dodala Špániková.
Opätovné zvýšenie príplatkov pre zamestnancov vníma negatívne aj Asociácia priemyselných zväzov SR (APZ). “Opäť to zvýši cenu práce na Slovensku, ktorá je v porovnaní s okolitými krajinami už dnes vysoká,” uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa APZ Silvia Šeptáková. Priemyslu sa podľa nej tieto zmeny dotýkajú intenzívne, nakoľko mnohé podniky majú nepretržitú prevádzku. Navyše, ide o opatrenia, ktoré boli prijaté bez riadneho vyčíslenia ekonomických dopadov. “Podľa našich interných štatistík firmám APZ, ktoré nemali kolektívne zmluvy, zvýšilo toto opatrenie náklady v priemere o 18 %. Tým, ktoré mali kolektívne zmluvy, o 10 %,” skonštatovala.
Firmám, ktoré majú so subdodávateľskými reťazcami dohodnuté kontrakty na niekoľko rokov dopredu, to podľa Šeptákovej zároveň výrazne skomplikuje finančnú situáciu na dlhé obdobie. “Spozorovali sme, že niektoré spoločnosti práve pre vysokú cenu práce presúvajú svoju výrobu do okolitých krajín. Napríklad do Maďarska, ktoré znížilo podnikateľom daň zo zisku,” upozornila.
Podľa novely Zákonníka práce príplatok za nočnú prácu pri nerizikovom zamestnaní stúpa z 30 % na 40 % zo sumy minimálneho hodinového zárobku, teda aktuálne z 0,897 eura na 1,196 eura. V prípade rizikovej práce ide o zvýšenie z 35 % na 50 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy, čo je nárast z 1,046 eura na 1,495 eura.
Ak sa u zamestnávateľa pracuje prevažne v noci, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj nižší príplatok za prácu v noci, od mája tohto roka najmenej však vo výške 35 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy, teda najmenej v sume 1,046 eura. Takáto výnimka sa však vzťahuje len na zamestnanca, ktorý nevykonáva rizikovú prácu. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť takýto nižší príplatok len vtedy, keď u zamestnávateľa nepôsobia odbory, a ak zamestnávateľ mal v predošlom roku menej ako 20 zamestnancov.
Príplatok za prácu v sobotu sa od mája tohto roka zvyšuje z 25 % na 50 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy. Ide o nárast z 0,747 eura na 1,495 eura. Ak sa u zamestnávateľa pravidelne pracuje v sobotu, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve bude možné dohodnúť aj nižší príplatok za prácu v sobotu, od mája tohto roka aspoň v sume 45 % z minimálnej hodinovej mzdy, teda v sume 1,345 eura. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť takýto nižší príplatok len vtedy, keď u zamestnávateľa nepôsobia odbory a ak zamestnávateľ mal v predošlom roku menej ako 20 zamestnancov.
Vyššie príplatky budú mať zamestnanci aj za prácu v nedeľu. Tieto príplatky sa zvyšujú z 50 % na 100 % minimálneho hodinového zárobku, teda z 1,495 eura na 2,989 eura. Ak sa u zamestnávateľa pravidelne pracuje v nedeľu, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve bude možné dohodnúť aj nižší príplatok za prácu v nedeľu, od mája tohto roka najmenej vo výške 90 % z minimálnej hodinovej mzdy (2,69 eura) V pracovnej zmluve je pritom možné dohodnúť takýto nižší príplatok len vtedy, keď u zamestnávateľa nepôsobia odbory a ak zamestnávateľ mal v predošlom roku menej ako 20 zamestnancov.
