V tejto súvislosti upozornila na príbeh Ladislava Dudi Koťa, ktorý sa narodil v roku 1938 v Snine do rodiny kováča. Mal asi šesť rokov, keď celú jeho rodinu naložili na voz a odviezli do zaisťovacieho tábora pre Rómov v Dubnici nad Váhom. Vo svojich spomienkach hovorí o útrapách, o otrockej práci svojho otca, o obrovskom hlade a ponižovaní. Prezidentka o tom informovala vo svojom profile na sociálnej sieti.

„Spomína si, že v tábore vypukol brušný týfus a jeho brata, ktorý spolu s ďalšími mužmi a ženami, ochorel, vzali preč. Aj na to, ako si myslel, že ich odviezli do nemocnice. Až neskôr sa dozvedel, že brata spolu s ďalšími 25 ľuďmi zastrelili a pochovali do vopred pripravenej jamy,“ pokračovala Zuzana Čaputová s tým, že 2. augusta si svet pripomína nielen pamiatku týchto obetí, ale aj pamiatku takmer pol milióna obetí rómskeho holokaustu v Európe.

Ako skonštatovala hlava štátu, tragédia holokaustu je tvorená tisíckami individuálnych ľudských osudov, z ktorých každý si zaslúži osobitnú pozornosť a zmienku. Dodala, že prostredníctvom svedectiev, podobných tým od Ladislava Dudi Koťa, sa svet len postupne dozvedá čoraz viac o tom, čo sa dialo na Slovensku.

„Dozvedáme sa o otrockej práci mužov v pracovných táboroch, ktorí stavali priehrady a železničné trate. Dozvedáme sa o Rómoch z južných častí krajiny, ktorých naložili do vagónov a odviezli do koncentračných táborov. O masových popravách na etnickom princípe aj o popravách, ktoré boli neľudskou odplatou za pomoc partizánom v odboji na sklonku vojny. Vieme o umučených v Kremničke, v Kováčovej, v Nemeckej, vo Zvolene, v Krupine, v obciach Lutila, Čierny Balog, Ilija a Tisovec. Aj o zaživa upálených ľuďoch v Kríži nad Hronom, Čiernom Balogu či v obci Motyčky,“ napísala.

Prezidentka zdôraznila, že sú to konkrétne ľudské príbehy predkov a príbuzných ľudí, ktorí sú našimi spoluobčanmi. Tí sa aj v tomto čase stretávajú s tým, s čím by sa už nemali – s ponižovaním, slovnými a fyzickými útokmi pre svoj etnický pôvod.

„Je našou spoločnou povinnosťou, aby sme ako ľudia dobrej vôle zmenšovali priestor pre nenávisť. Najmä ľudskosťou, vzájomným rešpektom a snahou o porozumenie. Aby sa už nikdy niečo podobné ako bol rómsky holokaust nemohlo zopakovať voči akejkoľvek skupine ľudí,“ uzavrela prezidentka.

 

Premiér: Pokojná práca s Rómami bez násilia a extrémov je cesta k úspechu

Pokojná práca s marginalizovanými skupinami bez násilia a extrémov je cesta k úspechu. Premiér Eduard Heger (OĽANO) to v nedeľu povedal v Banskej Bystrici pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu (2. 8.). Zároveň pripomenul, že politika skrytého holokaustu v nás by sa mala skončiť

„Nesmieme zabúdať, že pred 77 rokmi nahnali nacisti do plynových komôr v Osvienčime tisíce Rómov. Boli tam muži, ženy, deti i starí ľudia. Vieme, že toto bola len jedna z mnohých strašných udalostí, ktoré sa odohrali počas druhej svetovej vojny,“ spomenul s tým, že títo ľudia boli zbavení práv a boli masovo vyvražďovaní.

„Z tejto histórie sa musíme poučiť a nesmieme dovoliť, aby sa niečo takéto opakovalo. Vieme, že začiatkom práve takýchto skutkov, násilia a brutálneho zla sú mnohokrát predsudky, ktoré sú v nás. A tie sú zdrojom vylúčenia a diskriminácie,“ poznamenal.

Dodal, že ľudia potrebujú navzájom rešpektovať ľudskú dôstojnosť. Podľa neho aj Pamätný deň rómskeho holokaustu je pripomienkou, ako to môže dopadnúť, ak sa tak nestane.

Pripomenul tiež, že jeho vláda chce dať šancu každému, aj Rómom, ktorí žijú na okraji spoločnosti v neľudských podmienkach.

„Vyčlenili sme časť zdrojov, aby sme investovali do vzdelávania mladých Rómov. Veríme, že práve výchova už v útlom veku prináša šancu do života týchto ľudí na to, aby zo svojich životov urobili úspešný príbeh,“ zdôraznil s tým, že v súčasnosti pozná také prípady, ktoré dostali šancu a svoje životy zmenili. „A to mi dáva istotu, že ak im takúto šancu poskytneme, využijú ju a bude to v prospech celej spoločnosti,“ ukončil Heger.

.

Pamätný deň rómskeho holokaustu si európska verejnosť pripomína 2. augusta, keď došlo k likvidácii najväčšieho koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. V noci z 2. na 3. augusta 1944 nacisti v plynových komorách zavraždili 2897 rómskych mužov a žien. Celkový počet rómskych obetí druhej svetovej vojny predstavuje 300.000 až 500.000 osôb.

Bučková: Je potrebné mladým generáciám pripomínať, že rasizmus v spoločnosti nemá miesto

Aj dnes je potrebné mladým generáciám pripomínať, že rasizmus, rôzne formy diskriminácie a nenávistné prejavy nemajú v spoločnosti miesto. V súvislosti s Pamätným dňom obetí rómskeho holokaustu, ktorý pripadá na 2. augusta, to uviedla splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková

Úrad splnomocnenkyne vlády si v Banskej Bystrici si tento deň pripomenul pietnym podujatím pod názvom „Nezabudnite si pripomínať! Ma bisteren peske te leperel!“. V tlačovej správe o tom informoval Michal Šlachta z kancelárie Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity.

Úrad sa tak pripojil k početným spomienkovým podujatiam organizovaným v rámci Európy, ktorými sa v týchto dňoch prejavuje úcta pamiatke obetí rómskeho holokaustu. V noci z druhého na tretieho augusta 1944 bolo usmrtených 2 900 Sintov a Rómov, ktorí boli do nemeckého koncentračného a vyhladzovacieho tábora v Auschwitz-Birkenau deportovaní z celej Európy. Celkový počet Rómov a Rómok, ktoré sa stali obeťami druhej svetovej vojny, sa odhaduje na 250 až 500-tisíc osôb.

„Žiaľ, na Slovensku naďalej pretrváva diskriminácia, prehlbujú sa stereotypy a predsudky voči rómskemu obyvateľstvu, čo potvrdzujú prieskumy verejnej mienky a individuálne skúsenosti. Je našou povinnosťou vymedziť voči šíreniu tohto zla. Aj preto sa odstraňovanie protirómskeho rasizmu, podpora antidiskriminácie a zvýšenie ochrany najslabších skupín a jednotlivcov stali súčasťou vládnej Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Verím, že cieľavedomým realizovaním stratégie zo strany príslušných rezortov, samospráv a iných organizácií sa naša krajina stane otvorenejšou a nebude tolerovať prejavy diskriminácie a prejavy násilia voči Rómom,“ povedala Andrea Bučková.

Splnomocnenkyňa vlády Slovenskej republiky Andrea Bučková sa pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu zúčastnila aj pietneho aktu kladenia vencov v Hanušovciach nad Topľou, Dubnici nad Váhom a v Nemeckej. Sú to miesta, ktoré sú dnes nemými svedkami prenasledovania a vyvražďovania rómskych mužov, žien a detí počas druhej svetovej vojny.

Brocková: Počas druhej svetovej vojny dochádzalo k prenasledovaniu a vraždeniu Rómov aj na území Slovenska

Počas druhej svetovej vojny dochádzalo k prenasledovaniu a vraždeniu Rómov aj na území dnešného Slovenska. Upozornila na to štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR) Ingrid Brocková. Tá sa zúčastnila na podujatí v súvislosti s Pamätným dňom rómskeho holokaustu v Banskej Bystrici, ktorý si svet pripomína 2. augusta. V tento deň v roku 1944 sa v koncentračnom táborovom komplexe Auschwitz-Birkenau odohrala likvidácia takzvaného cigánskeho tábora a takmer tritisíc rómskych mužov a žien, starých ľudí a detí bolo v tento deň zavraždených v plynových komorách. V tlačovej správe o tom informoval komunikačný odbor MZVEZ SR

„Oceňujem výskum a stále početnejšie spomienkové podujatia venované obetiam rómskeho holokaustu, ktoré sa už niekoľko rokov konajú v Slovenskej republike, a to aj s prispením aktívnej občianskej spoločnosti,“ uviedla pri tejto príležitosti Ingrid Brocková.

Témou genocídy Rómov počas holokaustu sa zaoberá aj Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu IHRA, kde je Slovensko dlhoročným aktívnym členom. Aktuálne je v procese prípravy návrh odporúčaní IHRA pre výučbu a vzdelávanie o genocíde Rómov, ktoré doplnia už existujúce Odporúčania IHRA pre výučbu a vzdelávanie o holokauste (k dispozícii aj v slovenskom preklade). Európsky parlament v roku 2015 vyhlásil 2. august za Európsky pamätný deň rómskeho holokaustu.

 Treba vysloviť jasné nie rasovej neznášanlivosti a nezabudnúť aj na Rómske obete holokaustu, tvrdí štátna tajomníčka Kumanová

Treba vysloviť jasné nie rasovej neznášanlivosti a nezabudnúť aj na Rómske obete holokaustu. Povedala to štátna tajomníčka rezortu kultúry Zuzana Kumanová, ktorá si dnes v Pietnej sieni banskobystrického Múzea SNP uctila obete rómskeho holokaustu. V rokoch 1939 až 1945 v Európe zahynulo viac ako 500-tisíc Rómov. Pamätný deň si pripomínajú krajiny európskeho spoločenstva každoročne 2. augusta od roku 2015. V tlačovej správe o tom informoval Michal Hajtol z kancelárie štátnej tajomníčky

„Dnes sme si v Banskej Bystrici spoločne uctili a pripomenuli obete, na ktoré sa po vojne zabúdalo. Diskriminácia a oddeľovanie od spoločnosti, vraždenie a vyhladzovanie v koncentračných táboroch – to všetko sa spája s rómskym holokaustom v období druhej svetovej vojny. V tom povojnovom bola genocída Rómov bagatelizovaná a trvalo takmer 40 rokov, kým Európa uverila, že perzekúcie Rómov sa diali na etnickom princípe,“ uviedla Kumanová.

.

Na dnešnom pietnom podujatí sa v Banskej Bystrici zúčastnili taktiež predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO), členovia vlády, splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Andrea Bučková, poslanci a poslankyne Národnej rady SR, verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, rómski aktivisti, umelci či športovci.