Môj profil 
Predplatné
Novelu pripravilo ministerstvo spravodlivosti a vláda s ňou súhlasila 24. apríla s tým, že do ďalšieho procesu pôjde v klasickom režime. O týždeň na to, 30. apríla, ale schválila, že sa prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Premiér Robert Fico to odôvodnil zhoršovaním stavu na Generálnej prokuratúre (GP). Podľa neho sa hromadia informácie, ktoré naznačujú, že na GP musí nastať výmena. “Zdá sa, že nefunkčnosť tejto inštitúcie ako takej nadobúda pomerne významný rozmer, a to si nemôžeme dovoliť,” vyhlásil. O aké informácie ide, sa verejnosť ani poslanci nedozvedeli. Fico neprišiel na rokovanie parlamentného brannobezpečnostného výboru, kde mal na požiadanie poslancov vysvetliť závažné skutočnosti na GP.
Parlament schválil predmetnú novelu 30. apríla napriek nesúhlasu opozície. Tá napríklad poukazovala na to, že neboli naplnené podmienky pre zrýchlený režim. Rovnako sa jej nepáči samotné znenie právnej normy, vďaka ktorej podľa opozície vládna a zákonodarná moc zasahuje do súdnej.
Zmena zákona zakotvuje doktrínu nevyhnutnosti vyplývajúcu z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. Tým sa umožní sudcovi, ktorý je inak vylúčený, konať a rozhodovať vo veci, ak by nekonanie zo strany súdu viedlo k nespravodlivosti, v tomto prípade popretiu zákazu odmietnutia spravodlivosti.
Platné znenie zákona týkajúce sa rozhodovania v pléne sa doplnilo novým znením, ktoré ustanovuje postup súdu v prípade vylúčenia alebo odmietnutia viacerých sudcov účastníkmi konania, ak by mohlo prísť k porušeniu zásady zákazu odmietnutiu spravodlivosti. V takom prípade sa na vylúčenie sudcov alebo odmietnutie sudcov účastníkmi konania pre predpojatosť nebude prihliadať a o veci samej rozhodne plénum Ústavného súdu SR.
Lucia Žitňanská vydala k podpisu prezidenta pod zákon o organizácii ÚS SR stanovisko
Prezident ani dnes nevyužil príležitosť prejaviť sa ako štátnik a potvrdil, že jeho vlastný záujem bol a je vždy na prvom mieste, nech pôsobil v akejkoľvek ústavnej funkcii. Ukázal sa tiež ako človek, ktorý sa bojí. Hoci mohol nechať rozhodnutie v kauze Čentéš na inštitúcii, ktorej to vyplýva z Ústavy SR a ktorú aj sám z veľkej časti kreoval, skryl sa radšej za Ficov chrbát a podpísal zákon, ktorý s ústavnosťou ani s právom na spravodlivý súdny proces nemá nič spoločné. Svojím podpisom pod zákon potvrdil, čo je zrejmé už dva roky – že v kauze Čentéš koná s premiérom Ficom v zhode.
Zákon, ktorý dnes prezident podpísal, nie je použitím Bangalórskych princípov, ktorými premiér Fico aj minister Borec zákon obhajujú, ale ich zneužitím na politický účel. Je neprípustným zásahom politickej moci do konania pred ústavným súdom, pretože retroaktívne mení platné rozhodnutie ústavného súdu o vylúčení sudcov z konania a priamo určuje senát, ktorý má v kauze rozhodnúť.
Schválenie zákona a jeho podpísanie prezidentom je prejavom neúcty a nedôvery voči ústavnému súdu, hoci aktéri tejto kauzy vyhlasujú, ako si súd vážia. Považujem to za pošliapanie profesionálnej cti a ústavnej zodpovednosti sudcov, ktorí nepochybne chceli a vedeli vo veci rozhodnúť, aj keď boli na väčšinu sudcov vznesené námietky zaujatosti. Dnes sa proti svojej vôli stávajú účastníkmi politickej hry premiéra Fica, prezidenta Gašparoviča a predsedníčky Macejkovej a musia rozhodovať v ústavne nekonformnej situácii. Ústavný súd chce a aj musí vo veci rozhodnúť, avšak vo vlastnej réžii a na vlastnú zodpovednosť. Bez toho, aby do konania súdu vstúpil zákon, ktorého hlavným cieľom je skorigovať toto konanie v prospech jednej zo strán sporu, prezidenta Gašparoviča.
Na vzniknutú situáciu malo veľký vplyv aj konanie predsedníčky ústavného súdu, ktorá najskôr zabránila hlasovaniu sudcov o riešení situácie na ústavnom súde, neskôr pridelila spis v kauze Čentéš ústavnému sudcovi, ktorý bol z rozhodovania vylúčený a najnovšie aj medializovaný list jej manžela, ktorý potvrdzuje, že nezachovala mlčanlivosť. Tieto okolnosti ju podľa môjho názoru diskvalifikujú na vedenie súdu, ktorý má byť strážcom ústavnosti. Myslím si, že jej odstúpenie z čela súdu je to najmenej, čo môže pre dôveryhodnosť ústavného súdu urobiť.
Jedinou možnou odpoveďou opozície na podpis prezidenta pod zákon o Organizácii Ústavného súdu SR je preto podanie na ústavný súd, ktorého súčasťou je aj návrh na predbežné opatrenie na pozastavenie účinnosti tohto zákona. Pod návrh sa podpísalo 44 opozičných poslancov zo všetkých klubov a v najbližších hodinách bude doručený na ústavný súd.
.jpg)
