Odstúpenie USA od klimatického dohovoru nespomalí energetickú transformáciu Európy

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň oznámil vystúpenie USA z viacerých medzinárodných organizácií vrátane Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorý tvorí základ globálnej klimatickej politiky vrátane Parížskej dohody z roku 2015, od ktorej USA odstúpili už minulý rok.

Podľa Mary Polovtsevovej, analytičky energetickej politiky v poradenskej spoločnosti Veyt, zostáva dlhodobá klimatická trajektória EÚ pevne stanovená. Pripomenula, že Únia sa vlani dohodla na cieľoch zníženia emisií do roku 2040 a má právne záväzky dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.

„Trumpovo odstúpenie tento záväzok neovplyvní,“ uviedla.

Podobne sa vyjadril aj Michele Governatori z talianskeho think-tanku Ecco, podľa ktorého je krok USA politicky znepokojujúci, no neznamená automatický obrat v ekonomických rozhodnutiach. Upozornil, že ani počas Trumpovho prvého mandátu sa nepodarilo oživiť americký uhoľný sektor a energetická transformácia pokračovala.

Analytici však upozorňujú, že európske energetické firmy orientované na USA môžu čeliť problémom, najmä pri projektoch podporovaných zákonom Inflation Reduction Act z roku 2022. Príkladom sú spoločnosti Orsted a Equinor, ktoré v USA podali žaloby po zastavení viacerých projektov veternej energie na mori.

Zároveň môže mať ústup USA od klimatického líderstva aj strategické dôsledky. Podľa Governatoriho tým Spojené štáty riskujú stratu pozície v globálnom súboji o vedúcu úlohu v dekarbonizovaných odvetviach, čím sa otvára priestor pre iných hráčov, najmä Čínu, ale potenciálne aj Európu.