Nižná Myšla 10. apríla 2016 (HSP/Foto:Wikipédia-Honza Groh)
Východoslovenskú obec Nižná Myšla radíme medzi najbohatšie archeologické náleziská na Slovensku siahajúce do hlbokého praveku. Rozsiahly areál ešte zďaleka nie je vyčerpaný. No aj to čo už dnes poznáme, svedčí o tom, že aj u nás sú korene celoeurópskej kultúry
Archeologické nálezy uložené v Nižno Myšlianskom múzeu sú tie najvzácnejšie, najkrajšie a najhodnotnejšie aké sa doposiaľ našli. Okrem iného rituálny chlieb starý 3 400 rokov, detské hračky, hrkálky, štvorkolesový dobre zachovalí vozík zdobený ornamentami. Múzeum je dočasne inštalované v časti budovy premoštránskeho kláštora pochádzajúceho z 13.storočia na 400 m2. výstavnej plochy a laboratória na reštaurovanie nálezov. Cieľom múzea pri jeho vzniku bola snaha prezentovať a zhromažďovať archeologické pamiatky z lokality európskeho významu a to opevnenej osady otomanskej kultúry starej 3 700 až 3 400 rokov zo staršej a začiatku mladšej doby bronzovej. Z tohto obdobia je najvzácnejšia bronzova sekera z roku 1 300 p.n.l.
Nižná Myšla nie je len budova múzea, ale rozsiahly komplex archeologického výskumu. Do budúcnosti sa uvažuje, že nálezy, zostanú patrične konzervované, na miestach nálezu, tak ako je to bežné v Európe.
Na plochej vyvýšenine pod názvom Varhegy, kde stála v rokoch 1 800 až 1700 p.n.l. opevnená osada sa realizuje systematický výskum a jeho výsledky patria k najvýznamnejším na Slovensku a známym aj v zahraničí. Mnohé doteraz vykopané artefakty sú zatiaľ uložené v depozitári. Obyvatelia osady boli nielen zdatný v metalurgii, kovolejárstve a opracovávaní kovov, ale boli aj šikovnými obchodníkmi o čom svedčí baltický jantár i južnomorské mušle. Osada ležala totiž na dôležitej obchodnej ceste. V budove múzea sa nachádza aj výstava hornín a minerálov. Ďalším unikátom múzea je vstup do podzemných chodieb kláštora, ktoré vystavali kedysi mnísi a ktoré ústia pri lome Skalka. Ambíciou pracovníkov múzea je vybudovanie podzemnej expozície ťažby rúd medi a cínu a stať sa najväčším odborným múzeom na dobu bronzovú.
Výnimočnosť lokality a jej vek, poukazuje na árijský vplyv z obdobia roku 4 000 p.n.l. Tavenie, kovolejárstvo , opracovávanie medi ,bronzu a neskôr i železa je dielom prospektorov, príslušníkov indo-európskej árijskej kultúry ktorí na našom území pokračovali v tradícii svojich slovanských predkov. Oni pomenovali jeden z kmeňov našich predkov, Kovadi (Qvadi), „Ľud bohatých hôr“.
Úžasné technické a duchovné bohatstvo, ktoré tu môžete vidieť a pocítiť dych tisícročí vás napĺňa úctou. Ak pôjdete košickou kotlinou neobíďte toto, svojim spôsobom unikátne a vzácne múzeum ako pamiatku na pravekú históriu, šikovnosť a múdrosť našich predkov.
Jozef Janták