Prečo toľký nárek nad 50-dňovým moratóriom? Veď podmienky budú rovnaké pre všetkých… Alebo že by práve preto?

Bratislava 30. októbra 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

Národná rada SR v pondelok schválila predĺženie moratória na prieskumy volebných preferencií zo štrnásť na päťdesiat dní pred voľbami. Ozval sa strašný krik: vraj je to nedemokratické. Marketingovej oligarchickej opozícii totiž niekto zjavne stúpil na otlak

V parlamente bola schválená zmena zákona, ktorá zakazuje zverejňovanie prieskumov zo 14 na 50 dní pred voľbami. Prešla hlasmi Smeru-SD, SNS, ĽSNS a niekoľkých ďalších poslancov, kým opozícia a väčšina klubu strany Most-Híd bola proti. Novela zákona by sa mala týkať už parlamentných volieb 2020.

Peter Kresák z Mosta-Híd predpokladá, že tento návrh zákona skončí na Ústavnom súde a myslí si, že Ústavný súd rozhodne, že návrh je v rozpore s Ústavou SR.

Ale z hrušky dolu. Poďme porozmýšľať spolu a progresívne ako Truban s Beblavým, ale tak pomalšie, po malých krôčkoch, aby s nami stíhali aj tí, ktorým prípadne slniečko trochu príliš dlho svietilo na hlavičky.

Prieskumy verejnej mienky majú vplyv na to, ako sa ľudia vo voľbách rozhodnú.

Kto vie ovplyvniť výsledok prieskumov, vie ovplyvniť aj výsledok volieb.

Výsledok prieskumov sa dá falšovať tak, že podplatím tých, čo robia prieskumy, alebo si tú agentúru rovno kúpim.

V demokracii však voľby majú byť výsledkom vôle ľudí, nie výsledkom pôsobenia prieskumov.

V demokracii preto treba zabrániť možnosti falšovať výsledky volieb zmanipulovanými prieskumami.

Ombudsmanka Mária Patakyová hovorí, že päťdesiatdňové moratórium je mimoriadne neprimerané, pretože by porušilo hneď niekoľko základných práv a slobôd, konkrétne právo verejnosti na informácie či slobodu slova a slobodu prejavu, ale aj slobodu podnikania prieskumných agentúr. A nie je sama, podobne vreštia prakticky všetci slniečkari.

Lenže zvláštne je, že štrnásťdňové moratórium neporušuje ani právo verejnosti na informácie, ani právo na slobodu slova a slobodu prejavu, ani slobodu podnikania prieskumných agentúr. Zaujímavé by bolo zistiť, ako by to bolo v prípade pätnásť a pol dňa trvajúceho moratória a ešte oveľa zaujímavejšie by bolo zistiť, či by všetky uvedené práva neporušovalo dvadsaťštyri a štvrť dňa trvajúce moratórium, prípadne či by porušovalo iba niektoré z nich.

Slobodné voľby neznamenajú podľa Patakyovej len slobodu výberu, ale aj slobodu rozhodovania sa. „Ak sa voliči a voličky rozhodujú na základe preferencií, je to ich právo a Národná rada SR nemá prečo do tohto práva v takomto rozsahu zasahovať,“ tvrdí Patakyová.

Inými slovami, verejná ochrankyňa práv naznačuje, že ak obmedzíme podnikanie súkromným spoločnostiam produkujúcim predvolebné hausnumerá spôsobom, ktorý nikto nevie skontrolovať ani potvrdiť, obmedzujeme tým slobodu rozhodovania občanov. Zaujímavé však je, že na rozdiel od šírenia potenciálne falošných prieskumov nikomu nevadí, že sa obmedzuje sloboda občanov obmedzovaním šírenia iných potenciálne pochybných a zavádzajúcich informácií, napríklad poplašných správ či odlišných verzií histórie druhej svetovej vojny – čo sú tiež informácie, ktorých šírenie by mohlo v konečnom dôsledku zmeniť spoločnosť nebezpečným smerom.

A vlastne, odkiaľ pani Patakyová vie, že občania sa chcú rozhodovať podľa preferencií v tej podobe, v akej ich agentúry a médiá zverejňujú? Bol vykonaný nejaký prieskum, v ktorom by sa občania vyjadrili, do akého času pred voľbami chcú mať k dispozícii prieskumy? A hlavne, pýtal sa niekto ľudí, aké prieskumy by chceli? Či aj rôzne podivné súkromné, alebo iba oficiálne štátne certifikované?

Zvláštne je, ako zrazu všetkým záleží na práve občanov sa rozhodnúť. Bude týmto pánom a dámam tak dojemne ležať na srdci právo občanov samostatne sa rozhodovať aj v prípade rozhodovania o výške daní alebo o podpise vazalskej zmluvy s USA o obsadení našich vojenských letísk?

Ivan Lehotský