Prečo Rusko sťahuje svojich vojakov – mierové sily z Karabachu

Ruská mierová misia v Náhornom Karabachu (bývalá neuznaná republika) končí svoju činnosť a začalo sa sťahovanie jej jednotiek z regiónu. Prečo ruské mierové sily opúšťajú svoje pozície predčasne, aká bola ich nedávna pomoc miestnemu obyvateľstvu a čo bolo hlavným výsledkom mierovej operácie? Odpovede hľada Jevgenij Krutikov v novinách Vzgljad

19. 04. 2024 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

Moskva 18. apríla 2024 (HSP/vz/Foto:TASR/AP-Hayk Baghdasaryan)

▶ ❚❚ ↻

Dňa 17. apríla 2024 sa začalo sťahovanie ruských mierových síl z Náhorného Karabachu (bývalej neuznanej Náhornej karabašskej republiky, NKR). Podľa Baku príslušné rozhodnutie prijalo najvyššie vedenie Ruska a Azerbajdžanu. Stiahnutie kontingentu potvrdil aj hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Sťahovanie prvých dvoch kolón sa začalo už 16. apríla, ale až 17. apríla ruské mierové jednotky opustili svoje pozície v azerbajdžanskom okrese Kelbajar pri rieke Terter, ktorý sa nachádza medzi Arménskom a bývalou Náhornou karabašskou republikou.

Opustenie kláštorného komplexu Dadivank (stanovište č. 23) mierovými silami bolo prelomové. Od novembra 2020 to boli ruské jednotky, ktoré strážili kláštor z 13. storočia a zabezpečovali bezpečnosť mníchov a arménskych pútnikov. Od obeda 17. apríla kláštor kontroluje azerbajdžanská polícia.

Stanovištia pozdĺž bývalej styčnej línie a v lačinskom koridore sú demontované. Veliteľstvo kontingentu na letisku v Chodžali stále funguje. Presný konečný dátum stiahnutia mierového kontingentu nie je známy, s najväčšou pravdepodobnosťou sa bude uskutočňovať postupne, ako bude kontingent pripravený.

Ruský mierový kontingent bol nasadený v Náhornom Karabachu a jeho okolí v dôsledku trojstrannej dohody z 9. novembra 2020, ktorá zastavila tzv. druhú karabašskú vojnu. Úlohou kontingentu bolo zaistiť bezpečnosť miestneho obyvateľstva a politickú rovnováhu, ktorá bola v tom čase stanovená. Doba platnosti kontingentu bola stanovená na päť rokov s automatickým predĺžením o ďalších päť rokov, ak žiadna zo strán dohody šesť mesiacov pred uplynutím tejto doby nevyjadrí svoj zámer dohodu predĺžiť. Tá by sa však zachovala len vtedy, ak by sa politicko-vojenský status quo ustanovený dohodou udržal dlhšie obdobie.

Početnosť kontingentu sa pohyboval okolo 2 000 osôb s 90 BTR a 380 kusmi vozidiel a ďalšej techniky. Jeho základ tvorili jednotky 15. samostatnej motostreleckej (mierovej) brigády Ústredného vojenského okruhu. Medzi úlohy kontingentu patrila ochrana významných objektov vrátane kultúrneho dedičstva a udržiavanie režimu prímeria.

Nástroje mierového kontingentu boli obmedzené a vojaci často plnili len pozorovacie funkcie. Na druhej strane museli príslušníci mierových síl plniť sociálne funkcie, ktoré pre nich neboli typické, technicky podporovali život arménskeho obyvateľstva v regióne, niekedy dokonca až tak, že udržiavali otvorené arménske školy. Jerevan sa z tejto činnosti stiahol.

Napriek tomu až do posledného dňa zohrávali ruské mierové jednotky mimoriadne dôležitú úlohu v živote regiónu a pri zachovávaní jeho identity.

Svoje úlohy si plnili so cťou, zabraňovali eskalácii situácie, predchádzali krviprelievaniu, podieľali sa na odmínovaní územia a zachovávali možnosť ďalšieho mierového riešenia problému arménskeho obyvateľstva Arcechu.

Ruská armáda plnila svoje úlohy pri záchrane životov miestneho obyvateľstva, pričom denne riskovala vlastné životy. Dňa 17. decembra 2020 bol pri odmínovaní zabitý ruský dôstojník a 20. septembra 2023 bolo pri prepade na diaľnici zabitých šesť ruských príslušníkov mierových síl vrátane zástupcu veliteľa kontingentu. Dňa 11. decembra 2023 zahynul ďalší vojak pri nehode obrneného transportéra.

V dôsledku vonkajších okolností sa potenciál mierového kontingentu nevyužil v plnej miere a nie presne tak, ako sa zamýšľalo a predpokladalo v trojstrannej dohode. Teoreticky mohlo zavedenie ruského mierového kontingentu stabilizovať situáciu v regióne na dlhší čas. Politickú rovnováhu však zámerne a jednostranne narušil Jerevan. Arménske vedenie prijalo strategické rozhodnutie vzdať sa Arcechu, boja oň a jeho arménskeho obyvateľstva ako celku. Neexistuje pre to žiadne rozumné vysvetlenie, ani morálne ospravedlnenie.

Odmietnutie Jerevanu podieľať sa na riešení karabašského problému, chrániť arménske obyvateľstvo regiónu a bývalej Náhornej karabašskej republiky nevyhnutne viedlo NKR k ťažkej vojenskej porážke. To bolo dôvodom likvidácie neuznanej republiky a následného masového odchodu arménskeho obyvateľstva z regiónu. Misia mierového kontingentu stratila praktický a politický význam, pretože už nebolo koho chrániť.

Ničie práva už nebolo potrebné chrániť, ani uľahčiť akýkoľvek politický proces. Arménske vedenie, t. j. ľudia, ktorých záujmy prišli mierové sily do Karabachu chrániť, nedovolilo mierovým silám plniť ich pôvodné úlohy.

V skutočnosti jedinou úlohou ruského kontingentu za posledných šesť mesiacov bola ochrana kultúrnych pamiatok a zabezpečenie ich existencie. Preto takú pozornosť vzbudilo stanovište č. 23 v kláštore Dadivank, ktoré je mimoriadne významné pre arménsku históriu.

Potenciál mierových operácií tohto druhu však vo všeobecnosti ešte zďaleka nie je vyčerpaný.

To, ako účinne môžu ruské mierové sily pôsobiť za predpokladu, že sa plne dodržiavajú pôvodné dohody s hostiteľskou krajinou, ukázala brilantná operácia v Kazachstane v januári 2022. “Pobyt mierového kontingentu ODKB v Kazachstane vrátane Almaty zohral veľmi veľkú úlohu z hľadiska stabilizácie situácie v našej krajine,” povedal vtedy prezident republiky Kasym-Žomart Tokajev .

Skutočnosť, že vlastné obyvateľstvo v Karabachu a v dôsledku toho aj činnosť ruských mierových síl opustilo a zradilo samotné arménske vedenie, neznižuje zásluhy ruského mierového kontingentu. V ťažkých podmienkach a vo veľmi nejednoznačnom vonkajšom prostredí ruskí mierotvorcovia preukázali vojenský výcvik aj diplomatické schopnosti pri hľadaní spoločnej reči s miestnym obyvateľstvom. To bol vlastne hlavný výsledok mierovej operácie, ktorá trvá od roku 2020. Vzhľadom na pravidelnú nestabilitu na južnom Kaukaze a pozdĺž ruských hraníc vo všeobecnosti je možné, že sa im tieto skúsenosti budú hodiť.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

V Nemocnici Bory v Bratislave platí od utorka až do odvolania zákaz návštev na všetkých lôžkových oddeleniach. Dôvodom je nepriaznivá epidemiologická situácia. Nemocnica o tom informovala na sociálnej sieti. Výnimky zo zákazu návštev platia pri pacientoch v terminálnych štádiách ochorenia. Tiež pri iných závažných zdravotných stavoch, avšak iba so súhlasom primára príslušného oddelenia. „Na úseku pôrodnice a šestonedelia prosíme o maximálne obmedzenie návštev,“ dodalo zdravotnícke zariadenie.