Dňa 13. januára 2020 sa líbyjskí lídri Haftar a al-Sarraj stretli v Moskve, prostredníkmi týchto rozhovorov boli ministri zahraničných vecí Ruska a Turecka. K dohode medzi Haftarom a al- Sarrajom nedošlo, preto sa ďalšia schôdza uskutočnila 19. januára v Berlíne, kde sa prijal text dokumentu na reguláciu situácie v Sýrii. O plnom zastavení paľby sa však obe strany takisto nedokázali dohodnúť. Pozitívom je, že sa podarilo ohraničiť dodávky zbraní do Líbye, čo ale nevonia Američanom.

Podľa Chodarjonoka očakávať že v Líbyi niekedy v budúcnosti bude môcť vzniknúť demokratický režim je nereálne. Momentálne v krajine chýba osobnosť typu Kaddáfiho, ktorá by dokázala ovplyvniť dianie v krajine a priviesť rôzne kmeňové frakcie k rokovaciemu stolu. Líbyi takýto líder v súčasnosti chýba. Haftar má lepšie pozície ako al- al Sarraj, pretože má lepšie vojenské sily, jeho nevýhodou je však pomerne vysoký vek. Haftarove sily však kontrolujú v súčastnosti väčšinu líbyjských zdrojov, čo takisto
vyvoláva vrásky na americkom čele. Export ropy z Líbye začal klesať, čo finančne ohrozuje najmä USA, ktoré líbyjskú ropu, podobne ako sýrsku či irackú ropu považujú za vlastné komodity.

Turci kvôli presadzovaniu svojich pozícii začali zo Sýrie presúvať do Líbye príslušníkov protureckých ozbrojených skupín. Uvoľnuje sa tak Idlib, kde sa môžu zintenzívniť akcie sýrskych vládnych jednotiek. Ak poklesne export líbyjskej ropy, bude to znamenať, že v Európe sa zvýši dopyt po ruskej rope.

Podľa Chodarjonoka už aj Alžír znížil dodávky ropy EÚ o jednu tretinu, dodávky ropy skrátili aj Nóri. Napätie v Perzskom zálive a posledný vývoj situácie v Líbyi prehĺbil záujem o ruskú ropu. Iránsko-americký konflikt na Blízkom východe sa odráža aj v Líbyi a najbližšie roky budú určovať vývoj celého Blízkeho východu a severoafrického regiónu.