Slovenská národná galéria (SNG), je vrcholná slovenská štátna umeleckohistorická, zberateľská, vedeckovýskumná a kultúrno-výchovná inštitúcia, sídliaca v Bratislave. Slovenská národná galéria bola zapojená do digitalizácie kultúrneho dedičstva Slovenska, vzniknutý digitálny obsah je sprístupnený na portáli Slovakiana, resp. prostredníctvom vlastného on-line katalógu výtvarných diel SNG, Web umenia.

Jeho predchodca Miloš Timko vydržal na pozícii šéfa galérie 55 dní. Anton Bittner, aktuálne šéf Slovenského národného múzea (SNM), túto stoličku zohrieval 54 dní.

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Stolička šéfa SNG má veľmi vratké nohy

V galérii treba urobiť veľa zmien na zlepšenie jej fungovania počas permanentného odporu časti zamestnancov, ktorí sú presvedčení, že všetko, čo prišlo z ministerstva vedeného dvojicou Šimkovičová, Machala, teda aj nimi poverený riaditeľ musí byť zlý a prišiel len preto, aby im ublížil, pomenoval príčiny, prečo je stolička generálneho riaditeľa taká horúca, Jaroslav Niňaj.

„Mnohým sú takto svojím spôsobom vymývané mozgy, že proste všetko je zlé, ten riaditeľ je tam proste len na to, aby všetkých vyhádzal urobil im zle. No ale to je obrovský omyl“ doplnil generálny riaditeľ. On ako riaditeľ má len urobiť poriadok v tom, aby galéria fungovala efektívne, aby tí, čo pracujú dostali plat, ktorý si zaslúžia a tí, ktorí sa len vezú, aby jednoducho odišli.

Prišiel do SNG, aby zlepšil jej fungovanie

Na rekonštrukciu galérie bolo vynaložených desiatky miliónov peňazí daňových poplatníkov. Po ostatných prácach do galérie „tečie zdola aj zhora“ pomenoval základný problém identifikovaný v galérii Jaroslav Niňaj. A doplnil že jeho úlohou je preskúmať, ako k tomu mohlo dôjsť. Či chybu urobil projektant, alebo tí, čo projekt realizovali, prípadne, či zlyhal manažment pri prijímaní rozhodnutí.

„A najväčší problém je, že vlastne my teraz po tejto veľkej rekonštrukcii potrebujeme robiť ďalšiu rekonštrukciu tejto rekonštrukcie.“ vyslovil desivé slová generálny riaditeľ a doplnil, že peniaze daňových poplatníkov išli na veľkú rekonštrukciu, na krásnu galériu, pričom netvrdí, že rekonštrukcia bola zlá vo všetkých aspektoch, len určité veci nie sú dotiahnuté, alebo urobené zle.

Projekt sa zle vysporiadal so spodnými vodami. Galéria je v povodňovej oblasti a nie je možné, aby z nej bolo počas povodne odčerpaných 2,5 milióna litrov vody, „veľký olympijský bazén“ uviedol jeden z príkladov zlyhania rekonštrukcie Ivan Niňaj. Nevie si predstaviť, ako by mohla galéria fungovať v situácii, keď pravdepodobnosť povodní kvôli klimatickým zmenám narastá.

Cieľom jeho misie je galériu chrániť a teda potrebujú spraviť expertízu, ktorá ukáže, čo treba opraviť. To, že je vec akútna potvrdzuje fakt, že vo výstavných priestoroch musia byť vedrá na zachytávanie vody a vystavené predmety zakryté. Preto mu je nepochopiteľný odpor zamestnancov. Zdôraznil, že nie všetkých. V galérii pracujú ľudia, ktorí si svoju mzdu určite zaslúžia.

Ospravedlnenie zamestnancom SNG

Jaroslav Niňaj sa prostredníctvom nášho média verejne zamestnancom ospravedlnil:

“Ešte raz sa veľmi ospravedlňujem tým, ktorí naozaj pracujú.“ Zároveň poznamenal, že sú tam aj takí, ktorí systém zneužívajú.

Rekonštrukcia galérie prebieha roky

V roku 2016 sa vtedajšie vedenie galérie v čele s Alexandrou Kusou pustilo do rekonštrukcie za 45,6 mil. EUR s DPH. Predmetom rekonštrukcie malo byť premostenie SNG, knižnica, amfiteáter, administratívna budova, historická budova Vodných kasární, ktorá má štatút národnej kultúrnej pamiatky. Mala pribudnúť novostavba depozitárneho domu, obnoviť sa malo nádvorie, hospodársky dvor, spojovacia ulička aj chodníky. Práce mali byť zrealizované do konca roku 2018.

Rekonštrukčné práce v roku 2018 neskončili. Podľa informácií s portálu archinfo bola ukončená až v roku 2022. No a podľa vyjadrení súčasného generálneho riaditeľa, bude si rekonštrukcia vyžadovať opravu.

Jaroslav Niňaj uviedol, že v dezolátnom stave je aj pridružená galéria jedného z našich najlepších maliarov Ľudovíta Fullu v Ružomberku. Galéria vo Zvolene tiež nie je v najlepšom stave, zatvorený je kvôli nevyhovujúcemu stavu aj Shaubmarov mlyn v Pezinku. A o slovo sa hlási aj kaštieľ Strážky v Spišskej Belej.

Ministerstvo Jaroslavovi Niňajovi odkázalo, že na rekonštrukciu zbabranej rekonštrukcie v Bratislave nemá ministerstvo peniaze.

„Z toho pohľadu, keby vedeli, čo ich čaká, tak je jednoduchšie postaviť novú galériu kdesi na kopci a nemajú už tieto starosti“ vyslovil kacírsku myšlienku Jaroslav Niňaj a doplnil „To, že sa rekonštruovala táto galéria, tak ako je a s tým že zateká zhora, zdola, tak to je obrovský problém, ktorý riešiť musíme.“

Komunikáciu s ministerstvom o možnosti postavenia galérie na zelenej lúke v prípade, že stavebno-technický audit ukáže, že rekonštrukcia rekonštrukcie by stála daňových poplatníkov viac, zatiaľ neviedol. Investícia v takomto rozsahu (desiatok miliónov) je v kompetencii ministerstva.

Aktuálna situácia v SNG

Jaroslav Niňaj nepotvrdil informáciu, že desiatky zamestnancov dalo výpovede. To, že podaním výpovedí hrozili, napr. niektoré riaditeľky je fakt, ale, keď nastal ten deň, kedy mali výpovede podať, tak sa rozhodli, že „ešte to s novým vedením vydržia“.

„Ja dúfam, že tí, ktorí tam nemajú čo robiť, tak dajú výpovede. A tí, ktorým záleží na galérii, tak zostanú“ uviedol generálny riaditeľ, ako by mohlo dôjsť prirodzeným spôsobom k „očiste“ v galérii a doplnil, že s niektorými zamestnancami je veľmi ťažká komunikácia vzhľadom k ich prepojeniu na Progresívne Slovensko a silnú podporu v angažovaných médiách. Od nástupu je každý jeho krok v galérii ostro sledovaný a okamžite negatívne medializovaný.

Prišiel z ministerstva a to oni považujú za stelesnenia ZLA a všetko, čo odtiaľ vzíde musí byť teda len ZLO. A rovnako ako sa zbavili predošlých ministerkou menovaných generálnych riaditeľov, podarí sa im vyštvať aj toho súčasného.

Zamestnanci mu počas výstavy ukázali chrbty 

„Dovolil“ si z pozície generálneho riaditeľa inštitúcie, ktorá ju vytvorila, otvoriť výstavu „Plody sváru“, ktorá zachytáva dramatický príbeh uhorsko-osmanských vzťahov v 16. – 17. storočí na príklade bohatej kultúrnej výmeny. Výstavu majú na starosti kurátori Denis Haberland, Martin Čičo a Jana Švantnerová.

Počas otváracej reči k pozvaným návštevníkom výstavy sa mu niektorí zamestnanci otočili chrbtom, na znak toho, že nesúhlasia s tým, aby si privlastnil ich prácu. Lenže on len zastupoval inštitúciu, ktorá týmto urazeným zamestnancom dáva prácu a umožňuje im tento druh sebarealizácie. Ako uviedol, do prípravy výstavy im nijako nezasahoval, nijako ich neovplyvňoval.

„Tá výstava patrí Slovenskej národnej galérii, áno. Nie im, ani mne. Je za peniaze Slovenskej národnej galérie a tí ľudia to robili v pracovnom čase zase za peniaze, ktoré im galéria vyplatila ako v rámci pracovného pomeru.“ doplnil generálny riaditeľ.

Protestujúci zamestnanci zmanipulovali svojim postojom aj návštevníkov, že protestujú preto, lebo ich (vedenie) nemajú radi a že oni sú tí najhorší na svete.

„Ja som to zobral tak, že som privítal otočené chrbty. Že chrbty, vítam vás na krásnej výstave. Poďakoval som pracovníkom, ktorí to robili a chrbtom som poprial príjemný a pekný umelecký zážitok.“ dodal Jaroslav Niňaj a ešte doplnil, že ich zbraňou je slušnosť a zákonník práce. Proti ním stoja podrazy a okamžitá medializácia poloprávd v angažovaných denníkoch.

„Aj sa nebojím to pomenovať to je, povedzme si to takto, že odkiaľ fúka vietor, že sa to volá PS. PSko je čo? Progresívne Slovensko. To začalo obrovské demonštrácie, tu na námestiach, že všetko je zlé, všetko tu nefunguje. A premiér je taký alebo onaký. Kam to vyústilo? Do atentátu na premiéra.“ nebál sa pomenovať tých, čo tu od pre nich neúspešných volieb rozdúchavajú nenávisť Jaroslav Niňaj.

„Umelecká“ obec zneužíva na protesty zamestnancov galérie, Niňaj zažíva aj vyhrážky, fyzické testy zabezpečenia galérie, hlásené bombové útoky.

Tlak nespokojných bude rásť aj z titulu, že vedenie pripravuje personálny audit, ktorý má ukázať, ktorých zamestnancov potrebujú a ktorých nie. Motivovaní sú skutočnosťou, že galérie v Prahe, či Viedni sú oveľa efektívnejšie ako tá naša. “Viedenská je oveľa väčšia a má viac zamestnancov, ale je 7-8 krát efektívnejšia.”

Čistky robia samotné nespokojné riaditeľky – vedenie sa ich zoznamom riadiť nehodlá

Prepúšťať zamestnancov by ale chceli aj nespokojné riaditeľky. Samé vyrobili zoznam 42 zamestnancov. “Z toho 12 už skončilo dohodou a 30 je takých, ktorých by sa chceli práve ony zbaviť.” Prezamestnanosť v galérii dokumentu je aj skutočnosť, že v nej pracuje takmer 400 dohodárov.

Generálny riaditeľ aj prostredníctvom nášho média poslal jasný odkaz zamestnancom galérie, že podľa zoznamu vyhotoveného bývalým vedením postupovať nebude. Počty zamestnancov bude optimalizovať na základe výsledkov personálneho auditu.

„Keď sme zrušili oddelenie, ktoré má napríklad nejakých 16 zamestnancov a vytvorili sa nové, oni sa len presunuli, ale ich je 14, takže dvaja odišli. To nie je pravda, že sme vytvorili štrnásť nových miest a ideme brať nových ľudí.“ vyvrátil Jaroslav Niňaj fámy, že rušia pracovné miesta a vytvárajú nové pre svojich ľudí. Rovnako ako polopravdy o tom, že vydáva zamestnancom príkazy v rozpore so zákonom. Uviedol, že v tomto prípade išlo o požiadavku vypĺňania pracovných výkazov, čo je dnes štandardom v každej súkromnej firme, lebo všade ide o znižovanie nákladov, aby sa zvýšila efektivita.

Vedeniu vyčítajú nekompetentnosť

K výčitke protestujúcich zamestnancov, že generálni riaditelia menovaní ministerkou sú nekompetentní uviedol: „Vážení, my tam nejdeme ako kurátori, to je vaša práca. Vy tam máte proste všetko organizovať a robiť tie výstavy z pohľadu kurátora. Ste na to vzdelaní, nikto vám do toho nezasahuje.“

A doplnil: „My sme tam na to, aby galéria fungovala tak, ako má, aby sa svietilo, kúrilo, aby diváci mohli prísť a obdivovať tie výstavy, ktoré tam sú. Takže ak niekto povie, že ten riaditeľ prišiel zo sféry, že on o umení nevie nič, tak to sú nezmysly. Totálne nezmysly. Ten riaditeľ nemusí vôbec vedieť nič o umení, len musí byť fanúšik umenia a tešiť sa z toho že ho návštevníci galérie vidia.“

Kompetentnosť predošlej generálnej riaditeľky Alexandry Kusej nekomentoval, vec postavil inak:

„Ja si myslím že veľa ľudí je len ovplyvnených ideológiou, ktorá vychádza z nejakého centra. Sú masírovaní médiami a potom tými ľuďmi, ktorí tam sú, ako tie úderky, ktoré robia, nazvime to zlé. Časom zmenia názor, nebude to ani zajtra, ani pozajtra.“

A v ďalšom sa vrátil k otázke, prečo jeho predchodcovia dlho na pozícii nevydržali: „Narážate na to, že riaditeľa nevydržali akože dlho, tak to je vplyv presne týchto parametrov, že to je ako by som to povedal, organizovaná skupina povedzme si rovno, organizovaná skupina, ktorá sa podieľa na tom, aby toho riaditeľa zlikvidovala.“

“Generálny riaditeľ je navyše medzi dvomi mlynskými kameňmi. Z jednej strany tlačí ministerstvo, lebo chce poriadok. A z druhej vytvárajú protitlak zamestnanci, lebo nechcú zmeny.”

Výsledky auditu ukazujú na „bačovanie“ predošlého vedenia v SNG

Ministerka kultúry Martina Šimkoviča v rozhovore uviedla, že sa v Slovenskej národnej galérii za predošlého vedenia „bačovalo“ a jej cieľom je to bačovanie v galérii zastaviť lebo je financované z peňazí daňových poplatníkov.

K tomu Jaroslav Niňaj uviedol, že výsledky vnútorného finančného auditu ministerstva kultúry, ktorý ani nešiel do hĺbky, odhalil 26 pochybení, z toho 25 bolo finančného charakteru a 5 veľmi závažných, nakoľko išlo o vynaloženie 5,5 mil. eur bez právneho dôvodu, bez akejkoľvek zmluvy. Čo zákon o narábaní z verejnými financiami neumožňuje. Nie je možné vynakladať finančné prostriedky daňových poplatníkov bez zmluvy a finančnej kontroly. O podobnom „bačovaní“ rozprávala pre Hlavné Správy aj riaditeľka Bibiany Petra Flachová (tu).

„To znamená tam sa platilo, tie peniaze niekde odišli, bez toho, aby tam vlastne bola zmluva. To sa potom riešilo dodatkom, ale až o rok. Takže niekto používal peniaze bez toho, aby mal na to oprávnenie.“ uviedol generálny riaditeľ a doplnil, že ku každej faktúre bol priložený list, ktorým dotknuté úseky a odbory vyjadrili súhlas, akurát, že odbor verejného obstarávania napísal, že to neschvaľuje, že je to v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. „Napriek tomu sa to podpísalo, napriek tomu sa tie peniaze vyplatili. Chápete? Nie je to záležitosť desiatich eur, ale naozaj tu ide o okolo 5 miliónov, čo takto išlo vonku a riešilo sa to dodatočne.“

Argumentovanie tým, že 5,5 mil. eur bolo vyplatených dodávateľovi stavby, a nie projektantom v súlade so znaleckým posudkom a, že sa tým znížila suma 12 mil. EUR požadovaná dodávateľom stavby za omeškanie, ktoré požadoval v súlade so zmluvou, podľa Jaroslava Niňaja neobstojí, lebo neznalosť zákona neospravedlňuje „Môžem povedať 10 ďalších dôvodov prečo som to vyplatil, ale pokiaľ nie je dodržaný zákon a nemám na to právny dôvod, je to naozaj len bezdôvodné obohatenie a bude sa to riešiť. Dáme to právnikom a budú to ďalej riešiť.“

O hĺbkovú kontrolu požiadalo ministerstvo kultúry NKÚ a to by malo nabehnúť do SNG podľa vyjadrenia ministerky Martiny Šimkovičovej od januára. Jaroslav Niňaj nevylučuje ani trestnoprávne vyústenie.

Tolerované rodinkárstvo v SNG

Pravdou je že vedenie SNG podpísalo zmluvy s otcom Alexandry Kusej už v roku 2005, pričom ona sa stala generálnou riaditeľkou až v roku 2010. Rodinný vzťah medzi vedením a projektantom rekonštrukcie za desiatky miliónov eur neprekážal ani ministerstvu pod vedením Mareka Maďariča (Smer). Pochybenie nekonštatovali závery auditu za ministrovania Ľubice Lašákovej (Smer) v rokoch 2018-2019. Ani Úrad pre verejné obstarávanie nevidel rozpor so zákonom.

Podľa Jaroslava Niňaja mala na konflikt záujmov upozorniť sama generálna riaditeľka a požadovať vyriešenie vzniknutej situácie po jej menovaní za generálnu riaditeľku ministerstvom kultúry.

„Hore (na dodatku k zmluve) bola napísaná pani dotyčná, nebudem menovať a dole bol rodinný príslušník. To je na niekoľkých dodatkoch nie na jednom. Povedzme si to takto. To znamená, porušuje to zákon o službe vo verejnom záujme, kde vlastne osobný záujem môže byť väčší ako verejný. Už len tá vec, že vznikne pochybnosť, mal byť dôvod, aby pani odstúpila, aby nevznikla pochybnosť vôbec.

A nie, že tam sedím a podpíšem ďalších 6 alebo 8 dodatkov, na ktorých je menovite napísaná. Tých dodatkov je dokopy 11.“.

Dodatky sa podpisovali za ministerky kultúry Ľubice Lašákovej. Túto skutočnosť generálny riaditeľ komentoval slovami „No berte to takto, koľko právnikov, tak toľko názorov. Alebo sa hovorí, že dvaja právnici tri názory.“

„Oni to zdôvodňujú tým, že dotyčný pán, ktorý je v rodinnom vzťahu s pani bývalou generálnou riaditeľkou, to vyhral dávno pred tým, ako tu súťaž, že ona vlastne s tým dokopy nič nemá.“ uviedol  argumentáciu protistrany a dodal: „To je síce pekná pravda, ale to nemení nič na veci, že je to konflikt záujmov, bol to konflikt záujmov a stále to bude konflikt záujmov. To znamená ona už nemala vôbec čo podpisovať zmluvy so svojim rodinným príslušníkom.

To je jasne povedané, na to sa vyjadrilo aj ministerstvo, že ako by na nich pozerali, keby svojim rodinným príslušníkom podpísali nejakú dohodu, hoci by tam bolo, ja vymýšľam si, 100 eur.“

Bokovky Alexandry Kusej platené SNG

Audit ukázal aj to, že pani bývalá riaditeľka stíhala popri práci štatutára kultúrnej inštitúcie robiť „bokovky“, nakoľko podpisovala sama so sebou (zastúpená svojou zástupkyňou) zmluvy na činnosti, ktoré vykonávala nad rámec svojej pracovnej náplne. Súčasný generálny riaditeľ k tomu uviedol, že on nevie, čo skôr, nie aby stíhal robiť ešte nejaké veci bokom a pritom, aby mu za tieto platila inštitúcia, ktorá mu platí riadny pracovný úväzok.

Podľa medializovaných vyjadrení zamestnancov, je to bežná prax v kultúrnych inštitúciách.

Zástupkyňa podpísala množstvo zmlúv, na základe splnomocnenia, ktoré získala menovacím dekrétom od generálnej riaditeľky. Jaroslav Niňaj vyslovil pochybnosť, či je takéto splnomocnenie v súlade so zákonom. Dôsledky toho, že by všetky zmluvy, ktoré zástupkyňa podpísala, neboli zákonne kóšer, nechce ani domyslieť.

Misia Jaroslava Niňaja v SNG

Okrem už spomenutého poriadku v galérii a nastavenia jej efektívneho fungovania, by rád, ak by ju viedol aj po verejnom konkurze, ktorý by mal byť niekedy v lete budúceho roku, galériu otvoril aj pre iných slovenských výtvarníkov a umelcov. Aby v nej nevládol len jeden prúd.

„Bol som obvinený, že pre všetkých amatérov, ale to je hlúposť. Sú to akademickí maliari, sochári, všetko výtvarníci, už uznaní aj vo svete. A tí majú zavreté dvere do výstavných priestorov SNG a sa pýtame prečo. Prečo galéria nepomáha aj mladým výtvarníkom pri štarte, povedzme aj tým, čo končia vysokú školu výtvarných umení?“ doplnil svoju víziu generálny riaditeľ.

Chce, aby galéria mapovala všetkých profesionálnych výtvarníkov a dala im priestor svoje diela vystaviť, aby ich verejnosť poznala. Nielen tá odborná, ale aj tá širšia, „aby sme vlastne videli, kde máme nového Fulu, Benku, Galandu.“

„Viete, ich diela sú kdesi v Oravskej galérii, niekde v Poprade a kade tade v tých menších galériách. A tuto naša galéria vyzerá, že vôbec nemá ani poňatia, čo na Slovensku máme, akých kvalitných ľudí.“ doplnil Jaroslav Niňaj.

Kto má na Slovensku patent na to, čo umenie je a čo naopak nie je

Tomu, aby boli poznaní aj iní výtvarníci, maliari, či sochári bránia niektorí súčasní kurátori, uviedol Jaroslav Niňaj a doplnil:

„Nechcem uraziť všetkých, ale kurátori nastavení v línii bývalej generálnej riaditeľky, že toto je dobré, toto nie je dobré. A oni si tak nejak osobujú právo rozhodovať, že to je správne, toto nie je správne, viete, úplne božský princíp. Ja som ten, čo všetko vie.“

Nové vedenie by rado tento „božský princíp“ narušilo spoluprácou aj s inými kurátormi. Aktuálne experimentálne smery samozrejme rušiť nechcú, lebo sú potrebné aj tie, „ale otvoríme dvere aj iným smerom a iným výtvarníkom, jednoducho to bude musieť nastať.“ rozptýlil obavy tých, čo medializujú reči, že im vedenie siaha na slobody, generálny riaditeľ.

Zhodli sme sa na záver na tom, že SNG potrebuje viac kurátorov, aj takých s iným názorom, aby dostali priestor aj iní umelci, nielen jeden prúd, aby aj v umení zaznieval aj iný názor, nielen ten jeden jedine správny.