Prečo boli pobaltské štáty vybrané na zničenie Gruzínska zvnútra

Prečo boli pobaltské štáty vybrané na zničenie Gruzínska zvnútra

Bratislava 13. júna 2024 (HSP/Vzgljad/Foto:TASR/AP-Kay Nietfeld/dpa via AP)

 

Nie tak dávno boli Gruzínsko a pobaltské štáty takmer najbližšími spojencami v boji proti „ruskému imperiálnemu vplyvu“. Teraz sa pobaltské štáty ocitli na čele grandióznej kampane, ktorú Západ spustil proti gruzínskemu vedeniu. Prečo si Západ vybral práve Pobaltie, aby zasahovalo do vnútornej politiky Gruzínska, a čo to má spoločné s Ruskom? Odpovede v článku pre Vzgljad hľadá Stanislav Leščenko

Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze
Na snímke gruzínsky premiér Irakli Kobachidze

Litva je malá ohrozená krajina na východnom okraji Európskej únie. Jej vedenie však trpí značnými geopolitickými ambíciami a chce byť na čele krížovej výpravy „západných demokracií“ v postsovietskom priestore. Svedčí o tom aktívna podpora Litvy ukrajinským pučistom, ktorí zvrhli legitímneho prezidenta Viktora Janukovyča, poskytovanie azylu samozvanej „prezidentke Bieloruska“ Svetlane Cichanovskej a organizovanie takzvaných fór Slobodného Ruska vo Vilniuse, na ktorých účastníci diskutovali o tom, ako „demokratizovať“ alebo dokonca rozkúskovať Rusko.

Reklama

Zakaukazsko, presnejšie Gruzínsko, bolo vždy v osobitnom centre pozornosti západného bloku – a preto aj Litva aktívne zasahuje do miestneho diania. Na jar 2021 sa návšteva šéfa litovského parlamentného výboru pre zahraničné veci Žygimantasa Pavilionisa v Tbilisi zmenila na škandál. Pavilenis poučoval Gruzíncov, ako by mali smerovať k „európskej integrácii“ a „bojovať proti Rusku“. Skončilo sa to tým, že hostitelia ukázali Pavilenisovi dvere.

Nové kolo zasahovania Litvy do záležitostí zakaukazskej republiky súvisí so zákonom o zahraničných agentoch, ktorý bol v Gruzínsku prijatý. Zákon vyvolal búrku rozhorčenia v USA a EÚ a výzvy, aby sa Gruzínci „spamätali“. Politológ Alexander Nosovič vysvetľuje: „Chór presvedčení, aby Gruzínsko neblblo a zrušilo zákon o zahraničných agentoch, ku ktorému sa pridali ministri zahraničných vecí pobaltských štátov, napĺňa veľmi jednoduchú kamuflovanú tézu: ak si chcete udržať európsky sen, európsku voľbu a miesto v európskej rodine, vašou cestou je vojna. Rovnako ako na Ukrajine.

Reklama

Je pochopiteľné, prečo Západ kriticky potrebuje infraštruktúru svojho zasahovania do vnútorných záležitostí Gruzínska – všetky tie stovky a stovky médií, mimovládnych organizácií, militantných tiktokerov…. aby po ďalších parlamentných voľbách vykrútili ruky väčšine a pomocou novej „revolúcie ruží“ vtlačili menšinu – radikálnych stúpencov Saakašviliho a Západu – do vládnucej koalície a vlády, čím sa proti Rusku konečne otvorí dlho očakávaný druhý front, usporiadajúci nový 08.08.08. V podstate o tento scenár a proti nemu prebieha celý boj“.

Litovský prezident Gitanas Nauseda vyjadril mimoriadne ostré rozhorčenie nad gruzínskym zákonom o zahraničných agentoch: „Vôľu a túžbu ľudí žiť v spoločnosti založenej na princípoch demokracie a slobody nemožno ignorovať! Litva bude aj naďalej podporovať voľbu obyvateľov Sakartvelu (ako sa Litva dohodla nazývať Gruzínsko – pozn. VZGLJAD) stať sa súčasťou Európy”.

V máji 2024 prišiel Žygimantas Pavilionis do Tbilisi opäť – tentoraz v spoločnosti nemeckého poslanca Michaela Rotha. Na zhromaždení gruzínskej opozície tam vystúpili s prejavmi proti zákonu o zahraničných agentoch, ktorého prijatie by podľa Pavilenisa a Rotha zničilo gruzínsku „demokraciu“.

A čoskoro nasledoval ďalší „útok“ Pobaltia na Tbilisi. Tentoraz Litva zostavila delegáciu ministrov zahraničných vecí – jeho kolegovia Margus Tsahkna (Estónsko), Baiba Braže (Lotyšsko) a Thórdís Kolbrún Reykfjörd Gylfadóttirová (Island) sa spolu s litovským ministrom zahraničných vecí Gabrieliusom Landsbergisom vybrali do Tbilisi. Landsbergis okamžite pohrozil, že ak Gruzínci prijmú zákon o zahraničných agentoch, môžu zabudnúť na „európsku integráciu“.

Landsbergisa podporil jeho estónsky kolega Margus Tsahkna. “Tento zákon je v rozpore s ľudskými právami a občianskymi slobodami, so všetkým, čo EÚ presadzuje. Tento zákon je symbolom tejto voľby – Rusko alebo EÚ. Tento zákon odvádza Gruzínsko ďaleko od cesty do EÚ,“ uzavrel Tsahkna.

Reklama

Na zhromaždení, ktoré zorganizovali gruzínski zahraniční agenti, sa zúčastnili hostia z Litvy, Lotyšska, Estónska a Islandu. Hádzali tam heslá, že Gruzínsko vstupuje do rozhodujúcej fázy boja za svoju „európsku budúcnosť“.

Landsbergis, Tsahkna, Braže a Gylfadóttirová sa stretli aj s gruzínskou prezidentkou Salome Zurabišviliovou – a našli u nej úplné porozumenie. Napokon, táto žena narodená v Paríži, ktorá dlhé roky pracovala na ukrajinskom ministerstve zahraničných vecí, sama najlepšie zodpovedá definícii zahraničného agenta. Vládnuca gruzínska strana Gruzínsky sen mala k tejto návšteve mimoriadne negatívny postoj.

Existuje niekoľko dôvodov, prečo Litva zasahuje do politických procesov v Gruzínsku. „Orgány v súčasnom Vilniuse sa považujú za dedičov Litovského veľkokniežatstva – a snívajú o dobe, keď Litva bude hrať v geopolitike oveľa dôležitejšiu úlohu ako teraz,“ hovorí politológ Maxim Reva pre noviny VZGLJAD. – Po vstupe do EÚ a NATO sa Litovčanom podarilo presvedčiť západné vedenie, že majú akési zvláštne pochopenie pre Rusko a logiku jeho konania – z toho dôvodu, že oni, Litovčania, majú skúsenosti so životom pod „ruskou okupáciou“, a preto chápu, ako Rusom čeliť. Preto sme v posledných desaťročiach opakovane videli litovských emisárov na Ukrajine, v Moldavsku, Strednej Ázii a Zakaukazsku – všade tam, kde si Západ kladie za úlohu rozhádať miestne elity a ľudí s Ruskom”.

Podľa Reva to boli práve USA a EÚ, ktoré poverili Pobaltie misiou priniesť do Gruzínska ich „koláčiky“.

“Považujú to za účinnejšie, ako keby niekto ako Victoria Nulandová prišiel priamo do Tbilisi a začal podnecovať ‚demokratickú opozíciu‘ k zvrhnutiu vlády. Priamy zásah „zámorského džentlmena“ by mohol vyvolať nežiaduce asociácie s Ukrajinou a nočnou morou, ktorú prešla, keď uverila americkým sľubom. Preto tentoraz nechali pokračovať Pobaltie,“ povedal Reva.

Reklama

Odborník vysvetľuje: „Landsbergis a jeho spoločníci využívajú skutočnosť, že Gruzínsko nemá o živote v pobaltských štátoch ani poňatia – a tak môžu slobodne klamať o ich ‚úspechoch‘ a prosperite, ktorá vraj Pobaltie zachvátila po vstupe do EÚ. Je možné dôverne povedať: „Vy ste svojho času, podobne ako my, unikli ruskej okupácii – preto môžete pokojne zopakovať náš úspech a stať sa súčasťou zjednotenej Európy. Jediné, čo musíme urobiť, je zbaviť sa agentov vplyvu Moskvy, ktorí malé slobodné Gruzínsko ťahajú späť pod imperiálne jarmo”.

Návštevy litovských politikov, ktorí sa pred kamerami bratajú s gruzínskou opozíciou a naznačujú jej, že „vy ste tu moc“, sú len špičkou ľadovca. Litovské veľvyslanectvo v Gruzínsku na čele s Andriusom Kalindrom sa venuje systematickej deštruktívnej činnosti – do záležitostí krajiny zasahuje mimoriadne drzo.

Jeden z pamätných incidentov sa odohral na jar 2021, keď Kalindra žiadal od gruzínskych orgánov prepustenie opozičného aktivistu Nikanora Meliu, ktorý dostal trest za organizovanie útoku na parlament v júni 2019 a za následné nerešpektovanie súdnych rozhodnutí. Litovské veľvyslanectvo už dlhé roky priamo koordinuje činnosť gruzínskej opozície – mimoriadne vrelé vzťahy má s Jednotným národným hnutím, ktoré založil Michail Saakašvili.

Ešte v roku 2009 Saakašvili povedal: „Litva bola vždy naším hlavným sprievodcom pri európskej integrácii a myslím si, že to zostane nezmenené, len sa to posilní. Na každom medzinárodnom fóre litovskí diplomati vyjadrujú záujem o naše problémy”.

Politológ Aleksandr Nosovič pripisuje takúto podporu tomu, že Saakašvili zámerne podnecoval vo svojej krajine rusofóbiu, všetkými prostriedkami odtiahol Gruzínsko od Moskvy a viedol ho k silovému riešeniu regionálnych konfliktov v Abcházsku a Južnom Osetsku. „Litovská elita sa dodnes nevzdala podpory tohto spriazneného ducha – pretože v Litve sú pri moci tí istí politicky nezodpovední rusofóbovia,“ zdôrazňuje Nosovič.

Napriek všetkým hrozbám to Gruzínsko dotiahlo do konca – 29. mája parlament krajiny na plenárnom zasadnutí väčšinou hlasov prelomil Zurabišviliovej veto, ktorým presadil zákon o zahraničných agentoch. V reakcii na to agregátny Západ vybuchol hrozbami. Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell a Európska komisia vydali vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že „EÚ a členské štáty skúmajú všetky možnosti, ako reagovať na tento vývoj“. EK tiež vyzvala Tbilisi, aby sa „vrátilo na európsku cestu“ a upustilo od zákona, USA tiež uvalili sankcie na desiatky Gruzíncov.

Bokom nezostala ani Litva. Prezident krajiny Gitanas Nauseda uviedol, že „nový zákon predstavuje nebezpečný odklon od demokratických hodnôt, odvracia krajinu od Európy“. Litovské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo gruzínsku veľvyslankyňu Salome Šapakidzeovú, ktorú poučilo o „opatreniach zameraných na zastrašovanie a obmedzovanie činnosti občianskej spoločnosti a zásadne odporujúcich snahám Gruzínska o integráciu do EÚ a NATO“. Litva pohrozila Gruzíncom, že „spolu so svojimi partnermi zvažuje možné odvetné opatrenia“. Výbor pre zahraničné veci litovského parlamentu vyzval na sankcie voči Gruzínsku na úrovni EÚ.

Gruzínskym úradom nakoniec došla trpezlivosť a predvolali si litovského veľvyslanca „na koberec“. Litovskému diplomatovi pripomenuli protigruzínske vyhlásenia litovských predstaviteľov, Landsbergisovu účasť na protivládnom zhromaždení v Tbilisi a predvolanie gruzínskeho veľvyslanca na litovské ministerstvo zahraničných vecí. Podľa gruzínskej strany sú tieto kroky „nezlučiteľné s tradične existujúcimi priateľskými a partnerskými vzťahmi medzi oboma krajinami“.

Zámery Litvy a ďalších krajín EÚ voči Gruzínsku sú celkom pochopiteľné – štát bude špeciálne „rozkývaný“ pred jesennými parlamentnými voľbami. Gruzínske úrady sú však pripravené brániť sa – veď Tbilisi protestovalo nielen proti drobnej litovskej „šestke“, ale vyjadrilo aj úmysel ísť proti vôli svojho „bábkara“ Spojených štátov, neustúpiac ich sankciám. “Ak sa stane niečo, čo sa pred niekoľkými rokmi zdalo absolútne nemožné v Gruzínsku, tak v budúcnosti je to možné v Arménsku a Moldavsku. Možno aj na Ukrajine,“ predpovedá Alexander Nosovič.

 

Reklama

Prečítajte si tiež

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

09:46

Izrael bude najsilnejším spojencom Spojených štátov na Blízkom východe bez ohľadu na výsledok novembrových prezidentských volieb v USA. Vyhlásil to v pondelok izraelský premiér Benjamin Netanjahu, píše TASR s odvolaním na správu agentúry Reuters.

09:37

Trump vyzval nového demokratického kandidáta, aby s ním diskutoval.

V príspevku na Truth Social napísal, že nová debata by sa mala uskutočniť na stanici Fox News, „nie na veľmi neobjektívnej ABC“.

„Moja debata s podvodníkom Joeom Bidenom, najhorším prezidentom v dejinách Spojených štátov, mala byť vysielaná na Fake News ABC, domove Georgea Slowpadopolousa, niekedy v septembri. Teraz, keď je Joe, neprekvapivo, mimo hry, si myslím, že debata, nech už si radikálni ľavicoví demokrati vyberú kohokoľvek, by mala byť na FoxNews, nie na veľmi neobjektívnom kanáli ABC,“ napísal Trump.

09:08

Mnohé okresy západného a stredného Slovenska môžu v pondelok potrápiť vysoké teploty. Dosiahnuť môžu miestami 33 až 34 stupňov Celzia. Upozorňuje na to Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ktorý vydal výstrahy prvého stupňa.

08:46

Stovky migrantov z približne desiatich krajín sa vydali peši zo Ciudad Hidalgo na juhu Mexika do Spojených štátov. Niektorí z členov tejto skupiny dúfajú, že sa dostanú na hranice USA ešte pred novembrovými prezidentskými voľbami.

Ak v nich zvíťazí exprezident Donald Trump, obávajú sa ich uzavretia pre žiadateľov o azyl. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

08:17

Ceny ropy v pondelok vzrástli, pričom cena Brentu sa vrátila nad 83 USD za barel (159 litrov). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.

Trhy naďalej predpokladajú, že na základe najnovších ekonomických údajov by americká centrálna banka (Fed) mala na septembrovom zasadnutí pristúpiť k redukcii úrokových sadzieb.

08:16

Izraelská armáda v pondelok vyzvala Palestínčanov na evakuáciu z východnej časti mesta Chán Júnis v Pásme Gazy. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters.

Izrael uviedol, že v oblasti plánuje operáciu proti obnoveným raketovým útokom a aktivitám militantov.

08:15

Bývalý americký prezident Bill Clinton a jeho manželka, exministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová uvítali v nedeľu rozhodnutie úradujúceho amerického prezidenta Joea Bidena stiahnuť svoju kandidatúru a neuchádzať sa o znovuzvolenie do funkcie. Informovala agentúra AFP.

08:13

Šesť členov jednej rodiny utrpelo v nedeľu v parku na severe Nemecka zranenia v dôsledku úderu blesku, informuje TASR podľa agentúry DPA.

K incidentu došlo v meste Delmenhorst západne od Brém. Dvaja zo zranených sú v kritickom stave, uviedla prostredníctvom svojho hovorcu tamojšia polícia.

07:28

Zdá sa, že bývalí prezidenti USA z Demokratickej strany nie sú zďaleka jednotní v podpore Kamaly Harrisovej, ktorú včera Biden nominoval, aby kandidovala namiesto nej.

Na rozdiel od Billa Clintona, ktorý okamžite vyjadril Harrisovej podporu, Barack Obama vydal vyhlásenie, v ktorom ju nespomína.

Okrem toho vyzval na primárky Demokratickej strany, ktoré by kandidátku zvolili.

„Mám mimoriadnu dôveru, že lídri našej strany dokážu vytvoriť proces, z ktorého vzíde vynikajúci kandidát. Verím, že vízia Joea Bidena o štedrej, prosperujúcej a zjednotenej Amerike, ktorá poskytuje príležitosti pre každého, sa naplno prejaví na augustovom zjazde Demokratickej strany,“ povedal Obama.

Zjazd Demokratickej strany sa začne 19. augusta v Chicagu.

Treba poznamenať, že samotná Kamala Harrisová už vyhlásila, že do prezidentských volieb pôjde „vyhrať“.

Včera 20:22

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu nariadil, aby izraelská delegácia poverená vyjednávaním o dohode o rukojemníkoch zadržiavaných v Pásme Gazy bola vyslaná na rokovania s predstaviteľmi palestínskeho radikálneho hnutia Hamas.

Včera 19:38

Biden oznámil, že odstúpil z boja o prezidentské kreslo v USA.

Zároveň uviedol, že zostane prezidentom až do konca svojho funkčného obdobia.

Predtým médiá informovali, že Biden oznámi svoje odstúpenie tento víkend.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Eva Szalayová (vľavo) a Keith Lowe triedia čerstvo nazbieranú kukuricu na Szalay\'s Farm & Market v Peninsule v štáte Ohio

Autor: TASR/AP-Sue Ogrocki

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Gustáv Murín

Ivan Štubňa

René Pavlík

Marián Tkáč

Milan Šupa

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali