Lev XIV. v Barcelone: Buďte svedkami a prorokmi jednoty, prijatia a pokoja

V homílii pripomenul, že kresťania sú povolaní byť svedkami pokoja a zmierenia vo svete poznačenom rozdeleniami, pričom zdôraznil, že skutočná sila Cirkvi spočíva v rozmanitosti darov zjednotených tým istým Duchom.

Homília Svätého otca

Modlitba cez deň
Katedrála Svätého kríža a svätej Eulálie, Barcelona
Utorok 9. júna 2026

Drahí bratia a sestry,

s veľkou radosťou začínam svoju návštevu modlitbou Sexty v tejto katedrále spolu s vami.

Druhý vatikánsky koncil definuje Posvätné ofícium ako „hlas samej Nevesty, ktorá sa prihovára Ženíchovi“ (Sacrosanctum Concilium, 84) a ako „modlitbu Krista spolu s jeho telom k Otcovi“ (tamže). Aj čítanie, ktoré sme počuli, zdôrazňuje, že všetci „sme boli v jednom Duchu pokrstení v jedno telo“ (1 Kor 12, 13). Vo svojej úvahe sa teda môžeme nechať viesť práve týmito dvoma obrazmi: Nevestou a Telom.

Prvý obraz nám pripomína, že Cirkev, a osobitne toto zhromaždenie, bohaté na dary a charizmy i na rozmanitosť osobných príbehov každého z vás, je predovšetkým milovanou Nevestou. Boh vás tu chcel mať, pretože vo vás a vo vašom spoločnom bytí miluje jedinečnú a posvätnú krásu i dobro. Vybral si vás, aby ste dnes predstavovali „spoločenstvo svätých“ (porov. 1 Kor 1, 2), ktoré je v Barcelone.

S týmto vedomím vás pozývam, aby ste svorne obnovili predsavzatie kráčať spoločne: všetci, veriaci i pastieri, po Kristových stopách, k plnosti života. Cirkev je plodom úkonu lásky, ktorý ju predchádza a ktorý pochádza od Boha. Rastie predovšetkým tým, že sa necháva ním milovať: zjednotená, s pokorným a vďačným srdcom, pretože iba ten, kto sa nechá milovať Bohom, môže spolu s druhými budovať diela lásky.

V tejto súvislosti pápež František pred niekoľkými rokmi odporúčal tejto diecéznej komunite začať „od stretnutia s Kristom“, aby rástla „v bratstve, v ohlasovaní Dobrej noviny evanjelia“ (Videoposolstvo pri príležitosti inaugurácie veže Panny Márie v Bazilike Sagrada Família, 9. decembra 2021). A o rok neskôr seminaristom tejto istej arcidiecézy, ktorí putovali do Ríma, opakoval: „Nikdy neprestávajte zakúšať a pripomínať si túto lásku vyvolenia, ktorá sa hojne vlieva a bude vlievať do vášho srdca […]. Nikdy neuhaste tento oheň, ktorý z vás urobí neohrozených hlásateľov evanjelia“ (Príhovor komunite Barcelonského seminára, 10. decembra 2022).

Jeho slová ukazujú atmosféru, ktorú sme povolaní šíriť vo svojich prostrediach: v rodinách, vo farnostiach, na pracoviskách a miestach formácie, v prostredí kúrie i v každej inej oblasti života. Má to byť atmosféra rodiny, v ktorej sa žije spoločne, s vedomím synovstva a spoločného povolania, v solidarite, otvorenosti, so schopnosťou milosrdenstva, obety, vzájomnej pozornosti a odpustenia.

Drahí priatelia, Barcelona má v tomto zmysle veľkú cirkevnú tradíciu. Pripomenul to svätý Ján Pavol II., keď počas svojej návštevy chválil „pohostinného ducha, ktorý v priebehu dejín viedol obyvateľov Barcelony a Kataláncov, vás všetkých, k tomu, aby ste sa delili o ľudské a kresťanské občianstvo s nespočetným množstvom ľudí“ (Anjel Pána, Barcelona, 7. novembra 1982). Zároveň vás povzbudil, aby ste „pred Cirkvou hlásali, že toto mesto a tento región sú širokým a otvoreným domovom kresťanského bratstva“ (tamže).

V jeho slovách nachádzajú miesto tváre mnohých bratov a sestier, ktorí sa medzi vami obetovali a obetujú, aby budovali harmóniu a spoločenstvo ponad každú polarizáciu. Aj dnes sa tieto slová potvrdzujú v životaschopnosti mnohých diel ohlasovania, formácie a charity, ktorých ste všetci animátormi a protagonistami.

To nás privádza k druhému obrazu, pri ktorom sa chceme zastaviť: k obrazu tela, ktorý je bezprostredným predmetom čítania, ktoré sme počuli (porov. 1 Kor 12, 12 – 13). Ak je Kristus Ženíchom, ktorý nás miloval ako prvý, je zároveň aj Hlavou, ku ktorej sme pripojení ako údy jedného organizmu, jedni v službe druhým: „ľudia z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa“ (Zjv 5, 9), všetci oživovaní pôsobením toho istého Ducha, všetci povolaní k tej istej svätosti.

Aj toto je dôležité, pretože nám to pripomína, že spoločná práca pre nás nie je voľbou „štýlu“, ale fyziologickou nevyhnutnosťou, založenou na milosti danej každému „podľa miery Kristovho daru“ (Ef 4, 7). Na túto milosť odpovedáme tým, že dávame do hry prijaté charizmy v úcte k zvereným službám. Je to Duch, ktorý nás ako časti jednej živej štruktúry pobáda nielen k tomu, aby sme sa bez výhrad darovali tam, kam nás volá Prozreteľnosť, ale aby sme to robili podľa Božích plánov, v poslušnosti a dôvere.

Tak ako v tele, aj medzi nami sú údy silnejšie a iné slabšie. Niektoré sú viditeľné a vykonávajú navonok zjavné úlohy, iné sú skryté a pôsobia zvnútra, v niektorých prípadoch bez prestania a vykonávajú životne dôležité funkcie, hoci si to nikto ani nevšimne.

Je mnoho obrazov, ktorými by sme mohli znázorniť rozmanitosť a dôležitosť úloh a poslaní, ktoré medzi nami nachádzame, no posolstvo je vždy to isté: v bohatstve prijatých darov sme silní, pretože sme zjednotení, a sme zjednotení, pretože nás oživuje ten istý Duch, Kristov Duch, ktorý je Duchom spoločenstva pre spásu všetkých (porov. Ef 4, 4). Preto je pre každého z nás dôležité nedovoliť, aby čokoľvek zničilo jednotu, v ktorej nás Boh ustanovil a ku ktorej plnosti nás deň čo deň vedie.

Barcelona sa tradične označuje ako „Cap i Casal de Catalunya“, hlavné a prirodzené centrum Katalánska. To dáva tejto komunite a vám všetkým, obyvateľom Barcelony a Kataláncom, osobitné povolanie a osobitnú zodpovednosť stať sa s Božou pomocou budovateľmi jednoty.

O chvíľu si uctíme relikvie svätej Eulálie, spolupatrónky tejto katedrály, tejto arcidiecézy a tohto mesta.

Svätý Augustín, keď hovoril o mučeníkoch, povedal: „Nech sa nám nezdá maličkosťou, že sme časťami tela toho, ktorého časťami boli aj tí, s ktorými sa nemôžeme porovnávať […]. Poslúchame toho istého Pána […], usilujeme sa o tú istú lásku a objímame tú istú jednotu“ (Sermo 280, 6).

Drahí bratia a sestry, v tomto duchu chceme byť aj my vo svete rozorvanom vojnami a rozdeleniami, v spoločnosti čoraz viac roztrieštenej a individualistickej, „mučeníkmi“, teda svedkami a prorokmi jednoty, prijatia, svornosti a pokoja, aj za cenu obiet a zriekaní. Ako panna Eulália a toľkí ďalší mučeníci chceme odpovedať svoje „áno“, pripravení, ak to bude potrebné, zomrieť sebe samým, stratiť sa, aby sme sa znovu našli, zrieknuť sa zbytočného, aby sme stavali na tom, čo je podstatné a čo trvá naveky (porov. Mt 16, 24 – 26).

Tomu nás učí Ukrižovaný, k tomu nás pozývajú apoštol Pavol i príklady svätých, toto chceme robiť spoločne podľa Ježišovej modlitby k Otcovi počas Poslednej večere: „Ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet poznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa“ (Jn 17, 23).

Nech nám Panna Mária, Matka Cirkvi a Matka jednoty, pomáha byť vernými tomuto záväzku a tomuto poslaniu: Panna Mária de la Mercè, oroduj za nás.

Preklad Martin Jarábek

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk