Účet sme si poskladali sami

V predošlom článku sme otvorili otázku, prečo štát pri miestnych občianskych a poriadkových službách nevie verejnosti ukázať celkový účet. Teraz vieme povedať viac.

Redakcia Hlavných správ požiadala Úrad vlády a Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity o prehľad výziev, peňazí, prijímateľov, pracovných miest, hodnotiacich správ a merateľných ukazovateľov. Nežiadali sme názor. Žiadali sme údaje, z ktorých sa dá zistiť, koľko tento nástroj stál, komu išli peniaze a ako sa meria jeho prínos.

Úrad po vrátení veci odvolacím orgánom opäť nevyhovel. Tvrdí, že informácie neeviduje v požadovanej štruktúre, rozsahu a forme. Podľa úradu by ich spracovanie znamenalo vyhľadávanie vo viacerých zdrojoch, triedenie, prepočty, agregácie a vytvorenie nových analytických výstupov.

Základný účet sme si preto zostavili sami z verejného systému ITMS21+, teda portálu, kde sa zverejňujú údaje o eurofondových výzvach a projektoch. Vyšlo nám 431 projektov, 96,65 milióna eur zazmluvneného nenávratného finančného príspevku a 88,38 milióna eur už poskytnutých prijímateľom. Pri takomto objeme už nestačí povedať, že obce hliadky potrebujú. Štát má ukázať aj výsledok.

Dve výzvy, takmer 100 miliónov eur

Dve výzvy z rokov 2023 a 2024, Miestne občianske a preventívne služby a Miestne občianske a preventívne služby II., ukazujú veľký systém financovania. Projekty plánujú 2 377 zamestnancov služby. Z toho 2 037 má byť z MRK, teda z marginalizovaných rómskych komunít, pri ktorých projekty sľubujú podporu zamestnateľnosti a postupný prechod k bežnej práci. Spolu ide o 8,85 milióna plánovaných osobohodín.

Peniaze sú sústredené najmä do Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja. Tieto tri kraje tvoria približne 92,8 percenta zazmluvneného príspevku. Nejde teda o drobnú symbolickú podporu roztrúsenú po Slovensku. Ide o veľký verejný výdavok v regiónoch, kde štát dlhodobo rieši poriadok, bezpečnosť, zamestnanosť a spolužitie väčšinovej spoločnosti s rómskymi komunitami.

Tieto čísla samy osebe nedokazujú, že projekty sú zbytočné. Dokazujú však, že verejnosť má právo pýtať sa na viac než počet schválených žiadostí. Najsilnejšia otázka znie, čo sa za tieto peniaze podarilo trvalo zmeniť.

Jedna plánovaná pozícia za 40 662 eur

Ak celkové zazmluvnené peniaze vydelíme počtom plánovaných zamestnancov služby, jedna plánovaná podporená pozícia vychádza približne na 40 662 eur. Ak počítame iba pracovníkov z marginalizovaných rómskych komunít, prepočet vychádza približne na 47 449 eur.

Toto číslo nie je mzda pracovníka. Je to prepočet celého zazmluvneného príspevku na plánované podporené pracovné miesto. Zahŕňa projektové náklady podľa zmlúv a pravidiel výziev.

Ak štát na jednu plánovanú podporenú pozíciu viaže desaťtisíce eur verejných peňazí, nestačí povedať, že ľudia počas projektu pracovali. Podstatné je, či sa z tejto podpory stáva most do bežnej práce, alebo len ďalší dočasný program, ktorý po skončení potrebuje nový balík peňazí.

Typický projekt: sľub je jasný, výsledok nie

Pozrime sa na obec Ďurďoš. Projekt Miestne občianske a poriadkové služby v obci Ďurďoš mal zazmluvnených 83 372,33 eur a poskytnutých 78 575,71 eur. Počítal s dvoma pracovníkmi poskytujúcimi asistenčné služby, obaja mali byť z marginalizovanej rómskej komunity. Projekt plánoval 7 171 hodín služby.

V popise sa hovorí o ochrane života, zdravia a majetku, ochrane detí a mládeže, verejnom poriadku, bezpečnosti osôb, zbližovaní komunít a vzdelávaní členov služby. To sú rozumné ciele. V mnohých obciach môžu miestni pracovníci pomôcť práve preto, že poznajú ľudí, prostredie a konkrétne konflikty.

Lenže papierový cieľ nie je dôkaz výsledku. Projekt vie uviesť počet ľudí a hodín. Vie opísať želaný prínos. Sám osebe však nehovorí, či sa po skončení podpory zlepšila situácia v obci, či ubudli konflikty alebo či pracovníci prešli do stabilnej práce.

Ešte dôležitejšia je otázka pokračovania. Ministerstvo vnútra v marci 2026 komunikovalo, že miestne občianske a poriadkové služby majú pokračovať vďaka novému finančnému balíku z eurofondov. Z takejto formulácie však nevidno, či pôjde najmä o opakovanú podporu končiacich miest, o nové miesta, alebo o ich kombináciu. A už vôbec z nej nevyplýva, čo sa s touto službou stane, keď sa na ňu ďalšie eurofondové peniaze nenájdu.

Výstup nie je výsledok

Verejný ITMS21+ ukazuje, kto dostal peniaze, koľko bolo zazmluvnené, koľko bolo poskytnuté, koľko pracovníkov a hodín sa plánovalo a do ktorých regiónov smerovala najväčšia podpora. Tieto údaje sme si dokázali pospájať a analyzovať sami. Lenže stále neodpovedajú na otázku, čo po dotácii zostalo.

Výsledok by bol, keby štát vedel ukázať, koľko podporených pracovníkov pokračovalo v bežnom pracovnom pomere bez ďalšej dotácie, či sa znížil počet konfliktov a priestupkov, či sa zlepšila školská dochádzka alebo či obce po skončení financovania dokážu službu udržať samy.

Redakcia Hlavných správ preto požiadala úrad o výsledkové údaje, ktoré verejný ITMS21+ neukazuje: monitorovacie správy, údaje o následnej zamestnanosti podporených pracovníkov, udržateľnosti služby v obciach a podklady, podľa ktorých sa rozhoduje o ďalšom pokračovaní.

Ak tieto údaje existujú, verejnosť ich má vidieť. Ak neexistujú, problém je vážnejší. Znamenalo by to, že štát vie vyhlásiť projekt, zazmluvniť desiatky miliónov eur, vykázať hodiny a po skončení hľadať ďalší balík, ale nevie ukázať výsledkový dôkaz, že má pokračovať.

Zodpovednosť ide cez viac vlád

Prvá veľká výzva z roku 2023 spadá do obdobia úradníckej vlády Ľudovíta Ódora. Splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity bol vtedy Ján Hero.

Po voľbách prišla vláda Roberta Fica a novým splnomocnencom sa stal Alexander Daško. Za jeho pôsobenia prišla druhá výzva a v marci 2026 bolo verejne oznámené ďalšie pokračovanie. ZMOS informoval, že Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity má vyčleniť 15 miliónov eur, projekt má trvať ďalších 18 mesiacov a zapojiť sa majú aj ďalšie rezorty a samosprávy.

Práve táto kontinuita je dôležitá. Ak projekt pokračuje cez viac vlád, nejde o stranícku prestrelku. Každý, kto v schéme pokračuje, preberá aj povinnosť ukázať verejnosti výsledky.

Pomoc áno, čierna diera nie

Obce v zložitých lokalitách nemajú zostať samy. Ak od nich štát očakáva, že budú zvládať poriadok, konflikty a spolužitie, musí im dať nástroje.

Lenže nástroj nie je výsledok. Výsledok je až to, keď sa z dočasne podporenej práce stane normálna práca, keď obec potrebuje menej núdzových riešení a keď sa peniaze nevracajú stále do tej istej schémy bez jasného konca.

Ak hliadky fungujú, štát by mal mať záujem ukázať to v dátach. Ak to ukázať nevie, potom sa z pomoci stáva čierna diera, do ktorej vidíme iba vtedy, keď sa do nej lejú ďalšie verejné peniaze.