Magyar odkrýva svoju pravú tvár

Ako trefne upozornil politický analytik Eduard Chmelár, moderné dejiny poznajú mnoho štátov, ktoré prišli o časť územia, no len Maďari sa s tým nevedia ani po 106 rokoch zmieriť a patologicky udržiavajú v ďalších generáciách pocity krivdy. Pritom je vyslovene nezdravé utápať obyvateľov vo falošnej predstave, že im tieto odtrhnuté územia patrili. Veď na nich oddávna žilo pôvodné slovenské, rumunské či chorvátske obyvateľstvo! Predstavte si, že by sme my Slováci robili každoročné tryzny za to, že nám kedysi vzali Pribinovo Panónske kniežatstvo. Nebolo by to zvrátené?

Tieto slová nového maďarského premiéra skrátka nemôžeme brať na ľahkú váhu. Keď Magyar na Kossuthovom námestí vyhlasuje, že je premiérom 15 miliónov Maďarov, hoci ich reálne žije sotva 12 miliónov, a jedným dychom dodáva o rozširovaní V4 o Rumunsko či Chorvátsko, nejde o žiadne gesto priateľstva. Je to arogantný, zle maskovaný pokus o politické vzkriesenie imperiálneho Uhorska. Takýto revizionizmus si zo strany Slovenska vyžaduje okamžité a tvrdé systémové odsúdenie, nie bojazlivé prešľapovanie na mieste!

Lenže čo predvádza naša slávna liberálno-progresívna opozícia? Namiesto ráznej obhajoby štátnych záujmov sledujeme len festival politickej naivity a čistého alibizmu. Šéf SaS Branislav Gröhling sa nechal počuť, že vraj „nie je jasné, ako svoje slová Magyar myslel“. Čo presne vám na tom nie je jasné, pán Gröhling? Koľko slepoty v sebe musíte mať, aby ste nevideli priamy útok na integritu susedných štátov?

A korunu tomu nasadil podpredseda Progresívneho Slovenska Ivan Korčok. Ten sa zmohol na celých dvoch riadkoch na sociálnej sieti na také slabučké hryzkanie, len aby sa nepovedalo. Napísal, že ho Magyarov výrok „sklamal“ a že by to chcelo zo strany maďarského premiéra „viac empatie a citlivosti“. Pán Korčok, vyvážanie veľkomaďarského sentimentu za naše hranice si nevyžaduje prosíkanie o empatiu a citlivosť, ale nekompromisné slovenské „NIE“!

Tento bezzubý prístup celého Progresívneho Slovenska má však aj veľmi jasné a zištné pozadie. Progresívci totiž v týchto dňoch intenzívne rokujú a uzatvárajú prvé dohody o predvolebnej spolupráci s Maďarskou alianciou. A presne preto teraz tak neskutočne alibisticky našľapujú na špičky. Boja sa udrieť po stole, aby si nepohnevali potenciálnych partnerov a spojencov.

Tu sa ukazuje ich politický oportunizmus v celej svojej nahote. Progresívci sú očividne schopní spolčiť sa hoci aj s diablom, zatvárať oči pred nebezpečnými výrokmi spoza Dunaja a obetovať slovenské národno-štátne záujmy. A to všetko len kvôli jedinému cieľu – silou-mocou skúsiť povaliť našu legitímnu, suverénnu slovenskú vládu.

My si však našu štátnosť a suverenitu urážať nenecháme. Ani od maďarských politikov s veľkomaďarskými snami, ani od domácej opozície, ktorá pre vlastný prospech zapredá aj nos medzi očami.