Máj bol druhý najteplejší v histórii meraní, Európu zasiahla skorá vlna horúčav

Počas mája padli teplotné rekordy vo Veľkej Británii, Francúzsku, Írsku a Portugalsku. Príčinou bola takzvaná „tepelná kupola“, teda masa teplého vzduchu zo severnej Afriky, ktorá vytlačila teploty v západnej Európe výrazne nad dlhodobý priemer.

Podľa služby Copernicus bol máj charakteristický rýchlym prechodom od podpriemerne chladného počasia k jednej z najintenzívnejších vĺn horúčav, aké boli v západnej Európe v tomto období roka zaznamenané. Pocitové teploty dosahovali na rozsiahlych územiach Európy 35 až 40 stupňov Celzia.

Strategická riaditeľka pre klímu v Európskom centre pre strednodobé predpovede počasia Samantha Burgessová uviedla, že „nezvyčajne skorá a intenzívna vlna horúčav ukazuje, ako rýchlo sa klimatické extrémy stávajú novým normálom“. Dodala, že prudká zmena počasia pravdepodobne zvýšila jej dopady na obyvateľstvo, poľnohospodárske plodiny aj ekosystémy, ktoré nemali dostatok času prispôsobiť sa vyšším teplotám.

Celosvetová priemerná teplota vzduchu pri zemskom povrchu dosiahla v máji 15,81 stupňa Celzia, čo je druhá najvyššia hodnota zaznamenaná za tento mesiac po máji 2024. Druhú najvyššiu úroveň v histórii meraní dosiahla aj priemerná teplota povrchu oceánov.

Copernicus upozornil, že v rozsiahlej oblasti tropického Pacifiku pretrvávajú mimoriadne vysoké teploty v súvislosti s vývojom klimatického javu El Niño. Svetová meteorologická organizácia minulý týždeň odhadla pravdepodobnosť jeho vzniku medzi júnom a augustom na 80 percent.

Predpovede naznačujú, že pripravované El Niño by mohlo patriť medzi najsilnejšie v histórii. To by mohlo prispieť k ďalšiemu rastu globálnych teplôt a posunúť ich na nové rekordné úrovne už v roku 2027.