Ale aké konkrétne „kľúčové otázky“ chce Zelenskyj vyriešiť na stretnutí s Putinom?

Verejne prezentované pozície Kyjeva a Moskvy sú dobre známe, mnohokrát sa o nich diskutovalo v rokovacích skupinách (naposledy v trojstrannom formáte za účasti Američanov). Je tiež známe, že sa zásadne nezhodujú.

Zelensky hovorí, že je potrebné ukončiť vojnu na fronte a až potom začať rokovania o mierovej dohode. Zároveň odmieta diskutovať o akýchkoľvek dodatočných územných ústupkoch alebo zmenách vo vnútornej politike.

Moskva trvá na stiahnutí ukrajinských ozbrojených síl z Doneckej oblasti ako podmienke prímeria a má tiež svoj zoznam požiadaviek na zmeny vnútornej (jazyk, cirkev) a vonkajšej (otázka NATO a neutrality) ukrajinskej politiky. Putin pritom, mimochodom, vyhlásil, že nevylučuje stretnutie so Zelenským, ale len v prípade, ak bude ten pripravený podpísať tieto (alebo im blízke) podmienky, vrátane stiahnutia vojsk z Donbasu.

Taktiež sú známe argumenty, na ktorých trvá každá zo strán v snahe presvedčiť protivníka, aby prijal jej podmienky. Rusko tvrdí, že „udržiava iniciatívu na fronte a podmienky sa budú ďalej len zhoršovať, preto je lepšie prijať tie, ktoré sú k dispozícii teraz“.

Zelenskyj zase hovorí, že bude stupňovať útoky na Rusko a „Rusko sa čoskoro úplne vyčerpá“.

Za takýchto predpokladov, keď existujú kategorické rozdiely v postojoch, sa stretnutia medzi najvyššími predstaviteľmi spravidla nekonajú, pretože výsledok bude vopred nulový (najmä ak ide o stretnutie dvoch ľudí, ktorí sa zjavne nenávidia).

Iný, úspešný výsledok stretnutia je teoreticky možný len v dvoch prípadoch – ak je strana, ktorá ho iniciuje (Zelenskyj), pripravená buď zmeniť svoje verejne prezentované stanovisko, alebo je pripravená ponúknuť druhej strane argumenty, aby táto prijala jej stanovisko.

Pritom takéto návrhy a argumenty musia mať taký „intímny“ (v politickom zmysle) charakter, že ich nemožno odovzdať Putinovi prostredníctvom ukrajinských vyjednávačov alebo zahraničných sprostredkovateľov, aby sa vopred zistila reakcia, ale musia byť povedané Zelenským len na stretnutí tvárou v tvár s Putinom bez zbytočných uší.

To znamená, že Zelenskyj by mal Putinovi navrhnúť: „Súhlasím so stiahnutím vojsk z Donbasu, ale na oplátku žiadam to a to“ (napríklad – záruky osobnej bezpečnosti, peniaze alebo čokoľvek iné). Alebo: „ak súhlasíte s ukončením vojny na fronte, som pripravený vám poskytnúť to a to“ (napríklad – prevziať úlohu „ukrajinského Ivanishviliho“, postupne „potlačiť“ nacionalistov a zaručiť, že Rusko už nikdy nebude mať s Ukrajinou vojenské a geopolitické problémy a že Kyjev nevstúpi do NATO).

Poznamenajme, že akákoľvek z týchto možností sa v súčasnosti javí ako fantastická, už len preto, že Putin sotva uverí akýmkoľvek sľubom a zárukám Zelenského (rovnako ako naopak). A aj keby uveril a dohodol sa na „dohode“, nie je isté, či Zelenskyj bude schopný splniť svoju časť dohôd a udržať situáciu na Ukrajine pod kontrolou, vzhľadom na silný vonkajší vplyv a zložitú vnútropolitickú situáciu (korupčné škandály a podobne).

Samozrejme, v súčasnosti nemožno vylúčiť nič, ale pravdepodobnosť vyššie opísaných variantov je predsa len mimoriadne malá.

Preto sa ako pravdepodobnejšie javí iné vysvetlenie, o ktorom sme už písali: ani list, ani ostatné vyhlásenia Zelenského o potrebe osobného stretnutia s Putinom neznamenajú, že ukrajinský prezident skutočne dúfa, že sa stretne s prezidentom Ruskej federácie, aby sa s ním na niečom dohodol, ale majú výlučne informačný charakter. Konkrétne – ukázať, že mierový proces brzdí Kremeľ, a nie Kyjev.

Hlavnými adresátmi tohto posolstva sú Trump (aby sa vzdal „ducha Anchorage“), ukrajinská verejnosť (kde silnie túžba po čo najskoršom mieri) a tiež ruská verejnosť, kde narastá únava z vojny a otázky, prečo stále trvá (podrobnejšie o týchto procesoch sme písali tu). Práve táto posledná skupina bola pravdepodobne hlavnou cieľovou skupinou nedávneho listu Zelenského, keďže obsahoval mnoho apelov na nálady v Ruskej federácii. Zrejme s cieľom posilniť vyššie uvedené trendy.

Podľa jednej z verzií, ktorá sa objavila v posledných dňoch, mal list Európanom ukázať bezvýznamnosť rokovaní s Putinom, o ktorých sa v EÚ v poslednom čase čoraz viac hovorí. Hoci v Európe tvrdia, že sa budú držať pozície Kyjeva ohľadom podmienok ukončenia vojny, na Ukrajine už vyjadrujú obavy (napríklad o tom hovoril bývalý minister zahraničných vecí Kuleba), že Európania môžu v záujme svojich vlastných záujmov v priebehu rokovaní s Moskvou pristúpiť na oveľa väčšie ústupky, ako by si želali ukrajinské orgány. O tom, že takáto pravdepodobnosť existuje, hoci je malá, sme písali už skôr aj my. Preto nie je vylúčené, že Zelenskyj chce túto pravdepodobnosť vopred ešte viac znížiť.

Samotný list, napísaný v štýle, ktorý bol voči Putinovi výrazne pohŕdavý, bol podľa všetkého zosnovaný s tým, že ruský prezident návrhy v ňom obsiahnuté (prímerie na fronte a osobné stretnutie) určite odmietne, aj keby ho náhodou predtým napadlo ich prijať.

Celkovo možno povedať, že odvtedy, čo sa Zelenskyj a Európania na jar 2025 pod tlakom Trumpa dohodli na zastavení bojových operácií na fronte, mnohé z ich iniciatív smerovali k tomu, aby nedošlo k súhlasu s takouto Putinovou variantou. V zásade Putin nedával žiadne viditeľné náznaky, že by na to bol pripravený, a vždy kládol oveľa väčšie požiadavky, avšak v Kyjeve a v Európe pravdepodobne nepovažovali pravdepodobnosť súhlasu Kremľa s prímerím na fronte za absolútne nulovú. A preto sa snažili vytvoriť situáciu, v ktorej by bolo pre Rusko prijatie tohto návrhu mimoriadne ponižujúce.

Táto línia sa dodržiavala už od takmer zabudnutého „ultimáta“ Zelenského, Macrona, Starmera a Merza s požiadavkou na Putina, aby 12. mája 2025 vyhlásil prímerie. A nedávny list je pokračovaním tej istej témy.

Zároveň sa aj v samotnom Rusku aktívne presadzuje téza, že prímerie na fronte by sa údajne stalo „kapituláciou“ Ruskej federácie. Čo, ako sme už viackrát písali, absolútne nie je pravda: formálne by to bolo vojenským víťazstvom Moskvy (získali by časť územia susedného štátu, bez toho, aby stratili svoje vlastné) a práve takto to vníma väčšina Rusov. Okrem toho sa vyrušia obrovské riziká, ktoré pre Rusko predstavuje súčasná vojna na vyčerpanie, pričom pôvodné ciele sa javia ako ťažko dosiahnuteľné bez prechodu k radikálnym scenárom, ako je jadrová vojna a totálna mobilizácia, čo pre samotnú RF predstavuje veľké hrozby. A aj keby sa nepodarilo dosiahnuť trvalú mierovú dohodu a situácia by uviazla v štádiu „zmrazenia“ alebo dokonca „hybridnej vojny“ (ako na Donbase v rokoch 2015–2021), bude to od Ruskej federácie vyžadovať oveľa menej zdrojov a úsilia, než sa teraz vynakladá na plnohodnotnú vojnu. A to pri tom, že takáto situácia bude oveľa nebezpečnejšia pre Ukrajinu ako pre Rusko. Nakoniec, výmenou za svoj súhlas s prímerím môže Moskva získať veľa od Trumpa, ktorý potrebuje výsledok pred voľbami do Kongresu (a nejde len o zrušenie sankcií).

Tiež sme písali, že ak má niekto skutočne za úlohu presvedčiť Putina, aby súhlasil s ustanovením vojnového stavu na fronte, najjednoduchšou cestou k tomu je dokázať, že takáto možnosť bude víťazstvom pre Rusko aj pre neho osobne. Je jasné, že žiadny z ukrajinských predstaviteľov s takými tézami nevystúpi, ale na Západe a v samotnej RF sa táto téma môže celkom dobre presadzovať, pričom sa porovnáva možný súhlas Putina so zastavením vojny so Stalinovým rozhodnutím z roku 1940 vzdať sa pôvodného cieľa ovládnuť celé Fínsko a uspokojiť sa s „vrabcom v ruke“ – posunutím hranice od Leningradu (viac o fínskej vojne si prečítajte tu).

Stalin už vtedy chápal, že skôr či neskôr príde veľká vojna s Nemeckom a vzhľadom na túto perspektívu je pre ZSSR mimoriadne nebezpečné zapliesť sa do dlhého a vyčerpávajúceho konfliktu s Fínmi. V súčasnosti vo svete tiež rýchlo narastá geopolitické napätie. A zostať v stave vyčerpávajúcej vojny s Ukrajinou za podobných podmienok predstavuje pre Rusko obrovské riziká.

Ale, zopakujme si to, v súčasnosti nikto aktívne nepresadzuje takýto program ani v rámci Ruskej federácie, ani mimo nej. Omnoho silnejšie znie téza, že „ukončenie vojny na fronte bude pre Putina ponížením a kapituláciou“, čo je samozrejme nie jediný, ale jeden z faktorov, ktorý v očiach Kremľa robí takúto myšlienku vopred neprijateľnou.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa tiež občas objavujú pochybnosti – naozaj Zelenskyj a Európania chcú čo najskoršie ukončenie vojny na fronte, alebo o tom hovoria len v nádeji, že Rusko takúto ponuku odmietne? Takúto logiku nemožno vylúčiť, ale objektívne bude pre Kyjev veľmi ťažké otočiť sa o 180 stupňov a odmietnuť prímerie, ak s ním Kremľ súhlasí. Aspoň pokiaľ je v USA pri moci Trump, ktorý z rôznych dôvodov stále chce ukončenie vojny. Ak sa však vo Washingtone zmení koncepcia a tam sa rozhodnú, že predlžovanie vojny je pre nich výhodné, ukončiť bojové operácie bude mnohonásobne ťažšie ako teraz. Časový priestor na rozhodnutia teda nemusí byť až taký veľký.

Prečítajte si tiež:

• Prečo Zelenskyj napísal list Putinovi a čo znamená odpoveď Kremľa
• Zelenskyj zverejnil otvorený list Putinovi: „Navrhujem stretnutie“
• Putinov hovorca reagoval na Zelenského list. Uviedol, s čím ho čakajú v Moskve