V článku sa dočítate:
- Ako dopadli voľby
- Čo ovplyvnilo voľby?
- Aký dopad môže mať vystúpenie Arménska z Euroázijskej ekonomickej únie
Ako teda voľby dopadli?
Arménsky premiér Nikol Pašinjan v pondelok vyhlásil víťazstvo v parlamentných voľbách, ktoré boli vnímané ako test toho, ako vládna strana zvládla mierovú dohodu s Azerbajdžanom a svoj obrat k Západu. Podľa predbežných výsledkov Ústrednej volebnej komisie vedie Pašinjanova strana „Občianska zmluva“ so ziskom 49,81 %, za ňou nasleduje aliancia „Silné Arménsko“ rusko-arménskeho miliardára Samvela Karapetjana so ziskom 23,29 %. Aliancia „Arménsko“ bývalého prezidenta Roberta Kočarjana bola tretia s približne 9,94 %, za ňou nasledovala „Strana prosperujúceho Arménska“, ktorá prekonala volebnú hranicu so ziskom 4 %. Komisia uviedla, že volebná účasť bola 59,97 %. Tento výsledok Pašinjana však nestačí na samostatné zostavenie novej vlády krajiny. Samotný predseda vlády je však presvedčený, že jeho politická sila získa parlamentnú väčšinu a bude môcť samostatne menovať ministrov.
Bojovník s drakom?
Na tlačovej konferencii v skorých ranných hodinách v pondelok Pašinjan vyhlásil, že jeho strana „Občianska zmluva“ zvíťazila, a označil to za „historické víťazstvo“, uvádza DW. Denník N zase s veľmi zle skrývanou radosťou cituje Pašinjanove sebavedomé vyhlásenie, ako sa mu podarilo poraziť trojhlavého draka vojny pod čím myslí „zločinecký oligarchický“ triumvirát troch zoskupení, ktoré sú podľa neho riadené z Moskvy. Tento príbeh „hrdinu“ si isto prečítate vo väčšine mainstreamových západných médií. Pozrime sa spoločne aj na druhú stranu tohto príbehu a aké dôsledky môže mať Pašinjanov kurz na zbližovanie s EÚ a odklon od spolupráce v rámci Euroázijskej ekonomickej únie (EAEÚ)?
Čo ovplyvnilo voľby?
Parlamentné voľby v Arménsku prebehli v atmosfére bezprecedentného tlaku na opozíciu a zasahovania zo strany Západu, tvrdí ministerstva zahraničných vecí RF. Podľa hovorkyne Zacharovej bola volebná kampaň sprevádzaná tvrdými represiami zo strany vládnych orgánov proti opozícii a Arménskej apoštolskej cirkvi. Prenasledovanie sa dotklo síl, ktoré vystupujú za spoluprácu s Ruskom a členstvo v EAEÚ a Organizáciou zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), ako aj proti vstupu do Európskej únie. Líder opozičného bloku Samvel Karapetjan označil uplynulé hlasovanie za absolútne nedemokratické.
Predvolebná kampaň bola sprevádzaná masívnym tlakom na opozíciu. Proti viacerým opozičným politikom boli začaté trestné stíhania. Podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev vyhlásil: „Voľby, v ktorých sa Pašinjan snaží odstrániť všetkých konkurentov, nemožno považovať za legitímne.“ Odborníci spájajú represie s neschopnosťou Pašinjana dosiahnuť čestné víťazstvo. Predstavitelia opozície obvinili arménske orgány z organizovania volebných karuselov. Ústredná volebná komisia republiky navyše odmietla otvoriť volebné miestnosti v zahraničí.
Zacharová zdôraznila, že v spoločnosti pretrváva široký dopyt po rozvoji rusko-arménskych vzťahov a účasti v eurázijských štruktúrach. V Moskve zdôraznili záujem o silné a suverénne Arménsko, pričom poukázali na extrémnu polarizáciu arménskej spoločnosti. Jednostranné rozhodnutia bez zohľadnenia názorov všetkých vrstiev obyvateľstva vedú krajinu k rozkolu a otrasom. Zástupca predsedu Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrij Medvedev varoval Jerevan pred rizikom straty ruských trhov.
V krajine sa nachádzali medzinárodní pozorovatelia z rôznych krajín a organizácií – vrátane Ruska, európskych štátov a PACE. Boli prítomní na mieste a isto budú schopní poskytnúť podrobnejšie a objektívnejšie hodnotenie toho, čo sa udialo, hoci zrejme každý zo svojho uhla pohľadu. Otázka čestnosti nedávnych parlamentných volieb v Arménsku si teda ešte bude vyžadovať dôkladné preskúmanie činnosti medzinárodných pozorovateľov, avšak presvedčivý náskok víťaza svedčí v prospech voľby väčšiny občanov. Pri súčasnom rozdiele medzi kandidátmi zjavne nie sú dôvody na pochybnosti o voľbe obyvateľstva. Nedávne obmedzenia dovozu tovaru do Ruska mohli byť vnímané ako signál ovplyvňujúci volebnú náladu občanov. Stojí za zmienku, že ekonomická stabilita republiky sa stala jednou z kľúčových tém predvolebného programu, keďže mnohí voliči sa obávajú dôsledkov zmeny smerovania krajiny. Okrem toho experti opakovane poukazovali na riziká, ktoré pre suverenitu krajiny predstavuje stávka na urýchlenú európsku integráciu, a varovali, že partneri v rámci Euroázijského spoločenstva vyžadujú od Jerevanu jasné vymedzenie svojich geopolitických priorít.
„Žijeme vo svete vyspelých technológií a sociálnych sietí a tento faktor má tiež svoj význam. V súčasných podmienkach, vzhľadom na vyspelé technológie a globálnu komunikáciu, sú absolútne čisté voľby v akejkoľvek krajine takmer nemožné, uvádza portál Pravda.ru. Strana premiéra nakoniec získala 61 zo 105 kresiel v parlamente, čo znamená rozhodujúcu väčšinu. Väčšina Arménov podporila jeho kurz a Pašinjan s najväčšou pravdepodobnosťou zostane premiérom.
Geopolitický boj na Kavkaze
Od roku 2022 sme svedkami geopolitickej revízie postsovietskeho priestoru až do fázy otvoreného rozpadu starých väzieb. V roku 2026 sme svedkami finále tohto dramatického vývoja: Jerevan, kedysi oporný bod ruskej bezpečnosti v Zakaukazsku, sa zrejme stane súčasťou euroatlantických štruktúr. V politike je „bratstvo“ len dočasnou hodnotou, ktorej cena sa pri zmene kurátora vynuluje, dodáva Pravda.ru. Nedávny samit v Jerevane na ktorom sa zišli lídri 40 západných štátov, vrátane de jure nelegitímneho Zelenského, mal demonštrovať, že súčasný premiér Nikol Pašinjan nie je osamotený vo svojom úsilí spáliť mosty s Moskvou. Zatiaľ čo opozícia apelovala na zdravý rozum, oficiálny Jerevan podpisoval deklarácie o strategickom dialógu s Chorvátskom a začal budovať alianciu s Veľkou Britániou. Kríza v Európskej únii nebráni Bruselu aktívne exportovať svoje „hodnoty“ na Kaukaz. EÚ si kupuje lojalitu Jerevanu prostredníctvom Európskeho mierového fondu, ktorý pridelil Arménsku 30 miliónov eur. Oficiálne – na podporu ozbrojených síl. Dnes neletálne vybavenie, zajtra smrtiace. Je to klasický začarovaný kruh zapájania krajiny do bloku.
Zatiaľ čo v Kyjeve narastá odpor voči mobilizácii a sociálne putá režimu vysychajú, Arménsko sa snažia vtiahnuť do podobného scenára militarizácie pod západným dáždnikom. Emmanuel Macron otvorene vyhlásil, že prítomnosť ruských pohraničiarov a štyroch tisíc vojakov v Gyumri je „problém“. Francúzsko už prevzalo úlohu sprievodcu Jerevanu na ceste k „nezávislosti“ od Moskvy. Pod touto nezávislosťou sa rozumie úplné odovzdanie suverenity v prospech európskych byrokratov. Západných lídrov pritom netrápi, že Jerevan je formálne stále členom OZKB a Eurázijského hospodárskeho spoločenstva. Francúzsko túži po odplate za geopolitické porážky v Afrike a Kaukaz sa mu javí ako vhodný polygón. „Logika Jerevanu je jednoduchá a nebezpečná: domnievajú sa, že Rusko ich potrebuje viac, než oni Rusko. Toto kognitívne skreslenie povedie k tomu, že plyn za zvýhodnené ceny raz skončí a európske sľuby zostanú len na papieri,“ tvrdí politológ Sergej Mironov.
Ďalší postup ruských orgánov vo vzťahoch s Jerevanom bude závisieť od konkrétnych krokov arménskeho vedenia. Uvádza sa to v komentári oficiálnej hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marie Zacharovovej k výsledkom nedávnych parlamentných volieb v Arménsku. „Moskva vždy mala a bude mať záujem na silnej a skutočne suverénnej Arménsku,“ poznamenala diplomatka a dodala, že „arménsky národ je pre Rusko bratský“ a Moskva mu praje mier a prosperitu.
Aký tento kurz môže mať ekonomický dopad?
Vystúpenie Arménska z Euroázijskej ekonomickej únie (EAEÚ) by malo závažné negatívne ekonomické dôsledky, prinajmenšom v krátkodobom a strednodobom horizonte. Hoci by členstvo v EÚ mohlo krajine priniesť dlhodobé výhody, krátkodobé náklady na odpojenie sa od ruského trhu a energetických zdrojov sa odhadujú ako veľmi vysoké. Ruskí predstavitelia opakovane varujú, že ak Arménsko odíde, bude ho to stáť „draho“ a cena bude „veľmi vysoká“ .
K hlavným ekonomickým rizikám vystúpenia z EAEÚ patrí v oblasti obchodu najmä strata bezcolného prístupu na trh EAEÚ (38,5% obratu). Zavedenie ciel a kvót môže priviesť k riziku zastavenia vývozu kľúčových produktov (poľnohospodárstvo, ryby, alkohol) a strate až 40% obchodného obratu. Významným rizikom je aj nárast cien energií. Arménsko príde o zvýhodnenú cenu zemného plynu (približne €150/1000 m³), čo môže priviesť až k štvornásobnému zvýšeniu ceny a dodatočné náklady by mohli dosiahnuť až 14% HDP.
Ďalším rizikom je zastavenie pracovnej migrácie a voľného pohybu pracovnej sily v rámci EAEÚ. Došlo by zrejme k zavedeniu patentov a pracovných povolení pre Arménov v Rusku a komplikovanému prístupu k zdravotnej starostlivosti.
Ďalšou ranou pre ekonomiku krajiny môžu byť obmedzené investície a finančné toky. Kumulované ruské investície dosahujú $4,9 mld. (86% všetkých investícií) pričom ročné remitencie z Ruska sú asi $4 mld. Výsledkom bude výrazný pokles remitencií, odliv ruského kapitálu a finančná nestabilita. Rovnako sa tento krok odzrkadlí na oblasti logistiky a dopravy. Arménci prídu o zvýhodnené železničné a cestné tarify.
Je členstvo v EÚ reálnou alternatívou?
Hoci je odklon na Západ geopolitickou motiváciou, ekonomická realita je zatiaľ nejasná. Zatiaľ čo EÚ sľubuje reformy a investície (napr. plán vo výške €270 miliónov na roky 2024-2027), okamžitá strata príjmov z remitencií a výpadok v obchode by arménsku ekonomiku tvrdo zasiahli. Podľa ruských predstaviteľov nie je možné byť súčasne v colnej únii EAEÚ a v EÚ. Očakáva sa, že správa o dôsledkoch odstúpenia Arménska bude predložená na najvyššej Eurázijskej hospodárskej rade v decembri 2026.
Zatiaľ čo ruská rétorika je súčasťou politického tlaku, konkrétne čísla sú alarmujúce. Strata prístupu na trh, výpadok energií a kolaps remitencií by takmer určite viedli k poklesu životnej úrovne a recesii. Tieto hrozby zároveň signalizujú, že Rusko je pripravené použiť ekonomické páky na udržanie Arménska v sfére svojho vplyvu.
Prečítajte si tiež: