Revolučný návrh. Vyplácajme každému 5 000 eur mesačne. Máme na to

Parížske výskumné centrum „World Inequality Lab“ vyzvalo k bezprecedentnému prerozdeleniu bohatstva vo svojej nedávno zverejnenej správe Global Justice Report, uvádza sa v publikácii. 136-stránková správa zahŕňa okrem iného zvýšenie sadzieb globálnej dane z príjmu.

Navrhuje sa, aby sa daň začala vyberať od tých, ktorých aktíva desaťnásobne prevyšujú svetový priemer na jedného dospelého – najmenej 950 000 libier – a postupne sa zvyšovala až na 20 % pre tých, ktorí majú najmenej 550 miliónov libier. To povedie k zníženiu podielu miliardárov na globálnom osobnom bohatstve zo 6 % na 0,05 %, pričom podiel najchudobnejších 50 % ľudí na svetovom bohatstve vzrastie z 2 % na 30 %.

Podľa dokumentu by takýto prístup umožnil občanom získať mesačný národný príjem na obyvateľa vo výške 5 000 € (4 325 £) vo všetkých krajinách, čo by zase umožnilo znížiť súčasný 16-násobný globálny rozdiel v príjmoch.

„Súčasný svet sa vyznačuje rozsiahlou nerovnosťou. A nad nami visí klimatická kríza. Naliehavo potrebujeme novú víziu globálneho pokroku v 21. storočí. Takú, ktorá zakladá rozvoj ľudstva a rovnosť na životaschopnosti planéty,“ píše na sociálnej sieti X spoluriaditeľ výskumného centra Thomas Piketty.

Nové návrhy francúzskeho vedca, ktorý sa preslávil vďaka svojej knihe z roku 2013 „Kapitál v 21. storočí“, vyvolali negatívnu reakciu zo strany viacerých odborníkov.

„Som jednoducho ohromený, že ľudia, inteligentní ľudia, môžu tak dlho zhromažďovať niečo podobné. Všetko to vyzerá ako fantastická esej pre šiestu triedu, aj to nie veľmi dobrá,“ — vyhlásil zakladateľ Tax Policy Associates Dan Neidle.

„Zástancovia prerozdeľovania bohatstva majú nielen pochybné empirické údaje, ale aj pochybné ekonomické teórie. Dane z bohatstva nielen prerozdeľujú. Skresľujú to, kto spravuje kapitál a na základe akých stimulov. Komparatívna výhoda sa vzťahuje na správu kapitálu. Štruktúry vlastnené zamestnancami a kolektívne štruktúry sa pravidelne stretávajú s nekonzistentnosťou stimulov, čo znižuje produktivitu,“ poznamenal profesor rakúskej ekonómie Daniel J. Smith.

Iní však podporili „radikálne myšlienky“ Pikettyho.

„Správa o globálnej spravodlivosti predstavuje víziu nádeje – budúcnosti, v ktorej ľudia a planéta prosperujú spoločne. Takáto transformácia si vyžiada zásadné systémové zmeny a politiky, ako sú dane z bohatstva, zvýšenie výdavkov na zdravotníctvo a vzdelávanie, ako aj rýchly energetický prechod,“ — povedala zástupkyňa predsedu britskej Strany zelených Rachel Millward.