Pani ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky počas on line diskusie, ktorú organizoval GermanMarshallFund v USA v spolupráci so slovenským veľvyslanectvom vo Washingtone, konzultovala s viac ako 220 predstaviteľmi univerzít, neziskových organizácií a diplomatov „svoje“ reformy justície., o čom sa zástupcovia slovenskej justície, ktorých sa dotýka  dozvedeli až ex post

Uviedla, že chce dialóg a vzájomné porozumenie, pričom o zmenách pravidelne komunikuje s Európskou komisiou, zaujíma ju názor a skúsenosti krajín, v ktorých je demokracia zakorenená dlhšie ako v postkomunistických krajinách. Zdôraznila, že „demokracia musí fungovať vždy. Musíme dodržiavať zásady právneho štátu“. Organizátori vyzdvihli, že reformy, ktoré Slovensko robí, sú skutočne veľké a náročné. O nedodržiavaní a nerešpektovaní medzinárodných záväzkov Slovenska sa však pomlčalo a ani jeden z diskutujúcich nepoložil otázky, týkajúce sa vážneho problému fungovania väzenstvana Slovensku, na ktoré by pani ministerka už s takou sebaistotou nemohla odpovedať. V tejto súvislosti je vhodné poukázať na všeobecne prijaté atribúty medzinárodných inštitúcií, ktorýmije Slovenská republika viazaná a na základe vykonaných kontrol pristúpiť k náprave zistených nedostatkov.

Benátska komisia analyzovala definíciu právneho štátu a dospela k záveru, že pojem právneho štátu vyžaduje systém určitého a predvídateľného práva, v ktorom má každý právo, aby s ním všetky orgány zaobchádzali dôstojne, racionálne, v súlade so zákonom a rešpektujúc princíp rovnosti. V roku 2013 Rada EÚ začala implementovať nový Dialóg o právnom štáte s členskými štátmi. Zdôraznila, že „Rešpektovanie právneho štátu je predpokladom pre ochranu základných práv. Nie je úlohou Benátskej komisie vykonať hodnotenie stavu právneho štátu v jednotlivých štátoch z vlastnej iniciatívy. Ak však bude požiadaná o prípravu stanoviska pre konkrétnu krajinu a počas nej bude potrebné venovať sa otázkam právneho štátu, vo svojej analýze bude v rámci svojej kompetencie vychádzať z parametrov prijatého zoznamu kritérií“. Keďže Benátska komisia je orgánom Rady Európy, tento zoznam sa sústreďuje na právnu situáciu v Európe, vyjadrenú v judikátoch ESĽP a SDEÚ v relevantných oblastiach jeho pôsobnosti.

K tzv. absolútnym a nedotknuteľným právam patria: Právo na život, zákaz mučenia a neľudského alebo   ponižujúceho zaobchádzania a trestania, zákaz otroctva, princíp nullumcrimen, nullapoena a iné. Výkon právomocí, ktorý vedie k nespravodlivým, iracionálnym alebo opresívnym rozhodnutiam, porušuje princíp právneho štátu.

Integrálnou súčasťou európskeho systému je aj väzenstvo.

Podľa Benátskej komisie prokuratúre by nemalo byť umožnené zasahovať do súdnych konaní mimo jej štandardného postavenia v konaní. Umožnenie takejto nedovolenej právomoci by spochybnilo prácu súdnictva a ohrozilo jeho nezávislosť. Prokurátori nesmú podliehať striktným hierarchickým inštrukciám bez akéhokoľvek priestoru na uváženie a malo by im byť umožnené nesplniť inštrukcie, ktoré odporujú zákonu. Zaujatosť prokuratúry by mohla viesť k nesprávnemu alebo subjektívnemu stíhaniu najmä zo strany tých, čo sú pri moci. To by ohrozilo aplikáciu práva, a teda by bolo hrozbou pre právny štát.

Prezumpcia neviny je kľúčová pre garanciu práva na spravodlivý proces. Aby mohla byť prezumpcia neviny zaručená, dôkazné bremeno musí byť na strane obžaloby. Právna úprava a prax, týkajúca sa úrovne vyžadovaného dokazovania, musia byť jasné a spravodlivé. Neúmyselnému či úmyselnému ovplyvňovaniu orgánov činných v trestnom konaní a súdu zo strany iných štátnych zložiek vyslovením   predčasných úsudkov o skutkovom stave sa treba vyvarovať. To isté platí aj pre niektorých súkromných mienkotvorcov, akými sú napr. médiá. Neprimeraná vyšetrovacia väzba môže byť považovaná za vyslovenie predčasného úsudku o vine obvineného.

Nakoľko predmetnej on line diskusie sa zúčastnili aj zástupcovia „neziskových“ mimovládnych organizácii, ktoré sa otázkam vážneho problému so stavom väzenstva na Slovensku vyhli aj napriek tomu, že ho majú v agende, na upresnenie uvádzam:

Amnesty International Slovensko vznikla 19.04.1994 a jej činnosť spočíva predovšetkým v zverejňovaní informácií o ľudských právach a zapájaní verejnosti a úradov do ich ochrany. Víziou AI je „Svet, v ktorom bude každý človek uplatňovať všetky ľudské práva vymedzené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a iných medzinárodných ľudsko-právnych dokumentoch. Poslaním AI v kontexte jej práce na podporu všetkých ľudských práv je výskum a aktivity, zamerané na zabránenie vážneho porušovania práv a fyzickú a psychickú integritu, na slobodu zmýšľania a prejavu a na ochranu pred diskrimináciou. Aktivity AI Slovensko na podporu a ochranu ľudských práv vychádzajú z medzinárodných stanov, plánov, smerníc alebo pravidiel stanovených AI. Jej činnosť sa opiera o dôkladné prešetrenie všetkých prípadov porušovania ľudských práv. Cieľom AI Slovensko je aj vzdelávanie k ľudským právam a šírenie informácií o porušovaní ľudských práv.

VIA IURIS je občianske združene, ktoré od roku 1993 podľa svojho programu pomáha ľuďom obhajovať svoje práva a zúčastňovať sa na rozhodovaní o veciach verejných.Cieľom združenia je „ochrana ľudských práv, rozvoj demokracie,  právneho štátua občianskej spoločnosti, zvyšovanie kvality života občanov, ochrany prírody a životného prostredia. V záujme dosiahnutia týchto cieľov  združenie podporuje účasť občanov na rozhodovaní vo veciach verejného záujmu  a  ich široký prístup k  spravodlivosti.

VIA IURIS je zároveň odborná organizácia, ktorá spolupracuje s tímom právnikov na príprave a presadzovaní legislatívnych zmien pod mottom: „Robíme zo Slovenska krajinu, kde ľudia nie sú voči moci bezmocní“.

K aktuálne vyhrotenej situácii v oblasti väzenstva sa síce hľadajú riešenia, avšak k plnému naplneniu požadovaných medzinárodných kritérií  nastalo ticho – mlčanie. Niečo ako omerta na Sicílii, a to bez reagovania na doterajšie výsledky kontroldlhodobo pretrvávajúceho a neriešeného zlepšenia humanizácie podmienok  odsúdených s dôrazom na to, že počet samovrážd v štádiu pokusu a ich dokonania vo väzniciach Slovenska je už viac rokov znepokojivý.

Zbavenie slobody sa nerovná zbaveniu dôstojnosti – Slovenská republika však dodnes neprijala adekvátne nezávislé mechanizmy na monitorovanie väzníc, ako je stanované v Opčnom protokole k Dohovoru proti mučeniu (OPCAT) v podobedôslednej ( teda nie iba formálnej ) kontroly životných podmienok väzňov, ich zdravie, aktivity, lekársku a psychologickú starostlivosť, rehabilitáciu. Neboli zriadené Inšpektoráty pre väzenské zariadenia, aby pri hodnotení väzenských podmienok mohli vychádzať zo zistení nezávislých orgánov. Slovenská republika nedodržiava príslušné ustanovenia OPCAT, ktoré priamo nadväzujú na dodržiavanie základných ľudských a slobôd.

V právnom štáte vyšetrovacia väzba musí ostať krajným opatrením, ktoré sa používa len v prípadoch, keď je to úplne nevyhnutné a počas čo najkratšieho obdobia. Nadmerné využívanie inštitútu vyšetrovacej  väzby môže v kombinácii so zlými väzenskými podmienkami a ďalšími faktormi znamenať porušenie základných práv väzňov.

Riešenie problému nadmerného využívania vyšetrovacej väzby si už dávno vyžadovalo riešenie novelizáciou Trestného poriadku, k čomu sa síce už predkladajú návrhy, avšak v tomto štádiu sa javí, že nie sú v plnom súlade s medzinárodnými požiadavkami.V právnom štáte sa  znižuje počet väzňov prostredníctvom častejšieho  využívania neväzobných opatrení – ako sú verejnoprospešné práce  či elektronické monitorovanie a minimálne využívanie vyšetrovacej väzby, pričom práve neväzobné opatrenia spoločne s inými majú zabezpečiť kontakt s vonkajšou spoločnosťou.

Členské štáty EÚ sú nabádané, aby v záujme zachovania rodinných väzieb zabezpečili pravidelný kontakt väzňov s rodinou a priateľmi tým, že sa im umožní, aby si mohli odpykať trest v zariadení blízko domova a prostredníctvom podpory návštev, telefonických rozhovorov, využívanie elektronickej komunikácie podliehajúcej schváleniu súdom a monitorované väzenskou správou. Pojem rodiny sa má vykladať extenzívne so zabezpečením vhodných podmienok na zachovanie týchto väzieb.Na zabezpečenie dobrých väzobných podmienok vo väzniciach je potrebné spoločné uznanie a systém, ktorý rešpektuje ľudskú dôstojnosť jednotlivca. (Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2017 o väzenských systémoch a podmienkach).

Na Slovensku sa väzobné stíhanie nadužíva a súdy ju bez ďalšieho schvaľujú. V ČR je limitovaná na 3 mesiace. To núti orgány robiť úkony, ktorým ju odôvodňujú, čo najrýchlejšie, v opačnom prípadeto môže viesť k zneužitiu tohto inštitútu a fatálnemu obmedzovaniu základných ľudských práv.

Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) v dňoch 19. až 28. marca 2018 uskutočnil pracovnú návštevu Slovenskej republiky a k neriešenému problému väzenstva vydal nasledovné stanoviská a vyjadrenia:

CPT opakuje   svoje odporúčania, aby právo každej zadržanej osoby na prístup  k lekárovi zahrňovalo, ak si to dotknutá osoba želá, aj možnosť – popri vyšetrení lekárom privolaným políciou – o prístup k lekárovi podľa vlastného výberu. Právo na ochranu zdravia každej osoby garantuje čl. 40 Ústavy SR. Každá osoba obmedzená na osobnej slobode, ktorá požiada o ošetrenie, teda hneď po obmedzení osobnej slobody, má právo na prístup k lekárovi.

Problém CPZ – cely predbežného zaistenia:  CPT   opakuje  odporúčanie, aby sa vyhradené priestory vzhľadom na ich malé rozmery a nedostatočnú vybavenosť nikdy nepoužívali na zadržiavanie osôb v trvaní viac ako niekoľko hodín a nikdy nie cez noc. Má byť uložená povinnosť každý deň aspoň na 1 hodinu umožniť vychádzku v otvorenom priestore primeranej veľkosti s potrebným vybavením(napr. prístrešku pre prípad nepriaznivého počasia a možnosťou relaxácie), a to na čerstvom vzduchu.

Na základe stanoviska prezentovaného v Strassburgu dňa15.decembra  2015 CPTopakovane  vyhlásilo, že jednomiestne cely s plochou menšou ako 6 m2 bez započítaniahygienického zariadenia by mali byť vyradené z prevádzky alebo by mali byť zväčšené. V mnohých krajinách Rady Európy sa používajú jednomiestne cely s plochou 7,5 m2 do 9, 5 m2. CPT stanovilo ako minimálnu normu 4 m2, avšak s dovetkom, že 8 m2 neposkytuje uspokojivý priestor pre dvoch väzňov. Bolo by žiadúce, aby v cele s plochou 8 až 9 m2 nebol ubytovaný viac ako jeden väzeň a v cele s plochou 12 m2 viac ako dvaja väzni. Súd je povinný vo svojich rozsudkoch rozhodnúť, či držanie väzňov v celách s veľmi obmedzenou ubytovacou plochou je porušením článku 3 EDĽP.

CPT sa pri svojich návštevách stretáva s väzenskými podmienkami, ktoré sú ťažko uveriteľné a ktoré v správe z návštevy väznice bolo označené za „urážku civilizovanej spoločnosti a takisto bolo konštatované, že podmienky, pozorované by sa mohli považovať za „neľudské a ponižujúce zaobchádzanie“. Zlá hygiena, zamorenie škodcami, nedostatočné vetranie, kúrenie alebo osvetlenie, neprítomnosť hygienického zariadenia, odpudivé podmienky zadržiavania.  Medzi ostatné faktory patrí krátkosť času, ktorý väzni trávia mimo cely, chudobný režim, obmedzené vychádzky na čerstvom vzduchu, neumožnenie kontaktov s rodinou.

Verejný ochranca práv takisto zistil v našich väzniciach závažné nedostatky: Nedostatočné vykurovanie, studená voda v celách, nedodržanie stanovenej výmery ubytovacej plochy na jednu osobu, nedostatok finančných prostriedkov na prechod do civilného života aj napriek tomu, že pracujú, krátke vychádzky, zadržiavanie listov – ich doručovanie s oneskorením.Verejný ochranca práv má každoročne v priemere 7 % podaní zo strany väzňov, čo nie je zanedbateľné percento

Čas už prezrel do takej miery, že konečne treba pristúpiť k riešeniu, nie k „vítanej diskusii“, stačí čítať a plniť to, čo Slovenská republika dlhodobo neplnila – dodržiavať medzinárodné ľudskoprávne princípy.

Európsky výbor pre problémy kriminality (CDPC) v Návrhu odporúčania Rec /2005/ Výboru ministrov členským štátom o Európskych väzenských Pravidlách výslovne uvádza:

Pravidlo 1: Väzenské normy vyjadrujú záväzok zaobchádzať s väzňami spravodlivo a slušne. Kľúčovými faktormi sú neustále sa rozširujúci súbor rozhodnutí ESĽP, ktoré aplikujú Dohovor na ochranu práv väzňov ako normy pre zaobchádzanie s väzňami, ktoré stanovila CPT.

Odporúčanie obsahuje novú verziu Európskych väzenských pravidiel, podobne ako uznáva príspevok ESĽP a CPT. Odporúčanie zdôrazňuje, že sa nikdy nesmie upustiť z principiálneho hľadiska, že zbavenie slobody sa má využiť len ako posledná možnosť, tzv. princíp posledného prostriedku ultimaratio.

Toto odporúčanie zdôrazňuje dôležitosť využívania odňatia slobody iba pre najzávažnejšie trestné činy. Princíp ultimaratio sa má použiť na obmedzenie zadržania obvinených aj odsúdených. V prípade odsúdených sa majú seriózne zvážiť alternatívne tresty, ktoré neznamenajú uväznenie. Štáty majú zvážiť možnosť dekriminalizácie určitých trestných činov alebo ich kvalifikovať tak, aby neznamenali trest odňatia slobody. Slovenská republika patrí k štátom, kde sa pristupuje k nadmernej kriminalizácii svojich občanov aj pri skutkoch, ktoré v iných štátoch nie sú trestným činom. Stačí uviesť vysoké tresty odňatia slobody za držanie marihuany, ktoré mladých ľudí biľagujú na celý život s následkom straty životnej perspektívy a vieru v budúcnosť.

Pravidlo 2: Zdôrazňuje, že nepochybná strata práva na slobodu, ktorou väzni pykajú, nemá viesť k domnienke, že väzni automaticky strácajú svoje politické, občianske, sociálne, ekonomické, ako aj kultúrne práva.

Pravidlo 5: Zdôrazňuje pozitívne aspekty normalizácie. Život vo väznici, samozrejme, nemôže byť rovnaký ako život vo voľnej spoločnosti. Majú sa však podniknúť aktívne kroky na čo najbližšie možné priblíženie podmienok vo väzenstve k podmienkam normálneho života a zaistenie toho, aby táto normalizácia neviedla k nehumánnym podmienkam vo väzenstve.

Pravidlo 6: Uznáva, že obvinení aj odsúdení sa napokon vrátia do spoločnosti, a preto sa väzni musia udržiavať fyzicky a mentálne zdraví a majú sa im poskytnúť príležitosti pracovať a vzdelávať sa. Kde je známe, že väzni budú vykonávať dlhodobé tresty, je nevyhnutné starostlivo ich naplánovať a minimalizovať škodlivé vplyvy a čo najlepšie využiť ich čas.

Pravidlo 7: zdôrazňuje význam zahrnutia vonkajších sociálnych služieb a zahrnutie civilnej spoločnosti napr. prostredníctvom dobrovoľnej práce alebo návšteve väzenských zariadení.

Pravidlo 9: Povyšuje potrebu kontroly a monitorovania do stavu všeobecného princípu.

Pravidlo 24: Strata slobody nemá znamenať stratu kontaktu s vonkajším svetom, ktorý je dôležitý na obmedzenie možných ničivých dôsledkov uväznenia. Naopak – okrem iných foriem moderná technológia ponúka nové možnosti elektronickej komunikácie.

Pravidlá zavádzajúce obmedzenia musia byť jasné a v súlade so zákonom ako to vyžaduje článok 8.2 EDĽP a nesmú byť ponechané na voľné konanie väzenskej služby (Labilita verzus Taliansko, žiadosť č. 26772/95-06/04/2000). Obmedzenie musí byť čo najmenej rušivé a podmienené hrozbou porušenia zákona. Tak napr. možno kontrolovať korešpodenciu, aby sa videlo, či neobsahuje ilegálne súčasti, ale možno ju čítať len vtedy, keď existuje špecifický náznak o tom, že jej obsah je nelegálny.

V pravidle 24.4.je zdôraznený zvláštny význam návštev nielen pre väzňov, ale aj pre ich rodiny. Ak je možné, je dôležité rozšíriť dôverné rodinné návštevy na dlhší čas, napr. na 72 hodín, ako v prípade mnohých východoeurópskych štátov. Takéto dlhé návštevy umožňujú väzňom udržiavať dôverné vzťahy s ich partnermi. Kratšie manželské vzťahy môžu byť pre oboch partnerov ponižujúce.

Pravidlo 24.5:  Určuje väzenským orgánom priamu povinnosť povoliť spojenie s vonkajším svetom. Jedným zo spôsobov, akým to možno uskutočniť, je zvážiť udelenie voľna na opustenie väzenského zariadenia väzňom z ľudských dôvodov. ESĽP má za to, že toto sa musí uskutočniť v prípade pohrebu blízkeho príbuzného, rodinnej záležitosti napr. narodenie dieťaťa.

Pravidlo 39: Jeho základom je článok 12 Medzinárodného dohovoru o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý ustanovuje „právo každého na užívanie najvyššieho štandardu fyzického a duševného zdravia“. Spolu so základným právom, ktoré sa týka všetkých osôb, majú väzni dostatočné záruky ako dôsledok svojho postavenia. Keď štát zbaví svojich občanov slobody, preberá zodpovednosť za starostlivosť o ich zdravie (a životy) v zmysle podmienok, za ktorých ich zadrží a také individuálne zaobchádzanie, aké je potrebné.

Väzenské služby majú zodpovednosť nielen za zabezpečenie prístupu väzňov k zdravotnej starostlivosti, ale majú tiež vytvoriť podmienky podporujúce rovnako blaho väzňov, ako aj väzenského personálu. Toto sa týka všetkých aspektov života. V rozsudku z apríla 2001  Keenan verzus Spojené kráľovstvo (žiadosť č. 27229/25-03/04/2001) našiel ESĽP porušenie čl. 3 EDĽP v prípade väzňa, ktorý spáchal samovraždu v dôsledku nedostatku lekárskych záznamov, nedostatku psychiatrického pozorovania a separácie, ktorá bola nezlučiteľná so starostlivosťou o duševne chorú osobu.

Pravidlo 60:  Samoväzba sa týka všetkých foriem premiestňovania väzňov zo spoločnej cely a ich umiestnenie osamote do cely alebo izby. Nemá sa považovať za vhodný trest, a to len za výnimočných okolností. Toto pravidlo potvrdzuje princíp 7 o Základných princípoch Spojených národov pre zaobchádzanie s väzňami. Existujú rôzne samoväzby. Najextrémnejšia je, keď je väzeň umiestnený osamote a stráca zmysly v dôsledku nedostatku svetla, zvuku alebo čistého vzduchu v tzv. tmavých celách. Táto forma izolácie sa nemá nikdy ukladať ako trest. Ďalšou formou samoväzby je umiestnenie väzňa do samostatnej cely s prístupom denného svetla a vzduchu, pričom väzeň môže počuť väzňov pohybujúcich s v susedných častiach. Tento typ trestu sa má využívať len vo výnimočných prípadoch na krátky čas.

Počas tohto času má byť personál s týmito väzňami v pravidelnom a primeranom kontakte. Je zaznamenané, že samoväzba môže za určitých okolností prispieť k neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu – v každom prípade majú byť všetky formy samoväzby také krátke, ako je to len možné. Požiadavka jednej hodiny denného pobytu väzňov vonku sa rovnako týka väzňov umiestnených v samoväzbe s tým, že títo väzni majú dostať materiál na čítanie.

Väznice sú inštitúcie, v ktorých majú prednosť ľudia a sú v nich dôležité ľudské vzťahy. Ako povedal Aristoteles: „Základnou podmienkou dobrého života v obci je vláda zákonov, nie ľudí“.

Eva Zámocká