Bratislava 11. septembra 2019 (HSP/Foto:SITA-Diana Černáková)
Maroš Šefčovič bude po novom v Európskej komisii zastávať post podpredsedu pre medziinštitucionálne vzťahy. Podľa viacerých slovenských politikov nejde o veľmi dôležitú pozíciu, ktorú už raz v minulosti zastával. Hovoria tiež o kroku späť, o prehre Slovenskej republiky ale aj o zlyhaní vlády
Podľa mimoparlamentného politického hnutia KDŽP, bolo v tomto obsadzovaní podpredsedov novej Európskej komisii, pridelený Slovensku najsmiešnejší rezort.
“Nepomohlo ani to, že pán Pellegrini minulý týždeň prišiel sľúbiť novej prezidentke, že Slovensko chce byť súčasťou EÚ, ako keby sme neboli jej súčasťou už takmer 20 rokov,” konštatuje hnutie v svojom príspevku na sociálnej sieti a dodáva, že žiadna krajina, ktorá pôsobí kapitulovane, nemôže byť braná vážne.
“Minister Lajčák vie obratne využívať svoj rezort diplomacie na pretláčanie vlastnej medzinárodnej kariéry, ale Slovensko z toho nič nemá. Pellegrini jasne povedal, že do Bruselu prišiel vylobovať silný rezort pre Slovensko. Výsledok hovorí za všetko. Dostali rezort, ktorý nikto nechcel,” poznamenávajú v závere.
Cséfalvayová: Zabudnime už na éru vybavovačov
Poslankyňu Katarínu Cséfalayovú, v súvislosti s rozdeľovaním postov v Európskej komisii a novým portfóliom eurokomisára Maroša Šefčoviča, zarazili viaceré komentáre v ktorých respondenti skĺzli k nepresným zjednodušeniam ohľadom úlohy a kreovania Európskej komisie.
“Faktom totiž je, že každý eurokomisár má v prvom rade zastupovať záujmy EÚ ako celku. Preto sa mi vyhlásenia obsahujúce tvrdenia, že “mohol vybaviť viac pre Slovensko” zdajú nešťastné. Akokoľvek ľúbivo to v ušiach našinca môže znieť, podobné nepresné vyjadrenia len dláždia cestu pre populizmus a protieurópske nálady,” vyhlásila poslankyňa, podľa ktorej by so zodpovední politici mali zachovať nejakú úroveň.
“Mali by sme sa držať faktov, kompetencií, platnej legislatívy a v tomto prípade, konečne zabudnúť na éru “vybavovačov”, tak na slovenskej, ako aj európskej úrovni.”
Šimečka: Slovensko má na viac
Podľa slovenského europoslanca Michala Šimečku (PS), si Slovensko obsadením tohto postu veľmi nepomohlo, keďže ide o funkciu, ktorú už raz Šefčovič zastával.
Poslanec tiež pripomenul, že komisia je v súčastnosti plná líderských, charizmatických osobností. “A nemyslím len najsilnejšie váhy zo starých členských krajín, akými sú Margrethe Vestager alebo Frans Timmermans. Aj Českú republiku zastupuje Věra Jourová, ktorá si za posledných päť rokov získala v Bruseli rešpekt, aj vďaka svojmu ráznemu zápasu za práva spotrebiteľov, a aj preto teraz povýšila na post podredsedníčky.”
No a oproti nim vníma Šimečka Šefčoviča ako menej výraznú postavu. “Nehovoriac o tom, ako jeho povesti poškodila kandidatúra na prezidenta SR, počas ktorej chodil po oslavách MDŽ s Robertom Ficom a vymedzoval sa voči hodnotám, ktoré by mal v Komisii zastávať,” píše poslanec v príspevku a dodáva, že jeho správaniu zodpovedá post, ktorý v novej Komisii získal.
“Slovenská vláda chcela silné ekonomické portfólio, ale nakoniec sme sa vrátili oblúkom o päť rokov späť. Pre diplomata Šefčoviča je manažovanie byrokratických a inštituciálnych vzťahov vhodná pozícia, ale politicky to pre Slovensko nie je výhra.”
Na záver ešte dodal, že ako krajina máme na viac a do politiky, diplomacie aj štátnej správy musíme priviesť nových ľudí, ktorí konzistentne stoja za svojimi hodnotami, ale na druhej strane sa neboja robiť veci po novom. “Tak, ako Zuzana Čaputová, alebo Matúš Vallo,” ktorých Šimečkova strana Progresívne Slovensko podporila vo voľbách ako nezávislých kandidátov.
Podpredsedovia Európskej komisie
Ako povedala Ursula von der Leyen, jej tím odráža záujmy juhu aj severu, západných krajín aj východných. Jej tím rozumie Európe a počúva ľudí, čo od Únie očakávajú. Od komisárov očakáva, že nebudú závisieť len od hlavných miest, ale budú navštevovať regióny, kde Európania žijú a pracujú.
Okrem Šefčoviča budú podpredsedami napríklad Frans Timmermans (pre Zelenú dohodu), Margarethe Vestager (pre koordináciu digitálnej agendy), Valdis Dombrovskis (ekonomické záležitosti) či Češka Věra Jourová (pre demokratické hodnoty).
Zostavovanie novej Európskej komisie prichádza po májových voľbách do Európskeho parlamentu. O tom, kto obsadí pozíciu predsedu Komisie, rozhodli po niekoľkodňových rokovaniach premiéri a prezidenti EÚ. Von der Leyen bola kompromisom, bývalá nemecká ministerka obrany patrí do frakcie ľudovcov, ktorí majú v europarlamente najviac kresiel.
V lete členské štáty navrhli svojich eurokomisárov, cieľom von der Leyen bolo, aby boli v jej komisii rovnomerne zastúpené ženy a muži. V exekutíve bude 13 žien a 14 mužov. Británia svojho zástupcu nenominovala, keďže by Úniu mala opustiť ešte predtým, ako sa Komisia ujme nového mandátu – 31. októbra.
Ursula von der Leyen už v júli predstavila priority – okrem rodovej rovnosti k nim patrí boj proti klimatickým zmenám, posilňovanie demokracie a sociálne trhové hospodárstvo EÚ či líderstvo Únie v kontexte globálnych výziev.
Svoje portfóliá si nominanti budú ešte musieť obhájiť pred europoslancami v príslušných výboroch. Je možné, že takzvaným grilovaním, počas troch hodín, neprejdú všetci a tak sa zloženie budúcej komisie môže ešte zmeniť.