Dážď zmyje kriedu, nenávisť ostáva

I keď sme sa sedemnásteho novembra prebudili do sychravého rána, posledné mesiace bolo nad slnko jasnejšie, že ktosi potreboval oslavy výročia takzvanej nežnej revolúcie pretaviť do obrovskej demonštrácie proti súčasnej vládnej garnitúre. Tlačové vystúpenia opozičných predstaviteľov nestačili. Ani jednostranne zamerané články veľkej časti mediálneho spektra, ktoré majú za cieľ vykresliť aktuálnu situáciu na Slovensku v tom najhoršom svetle. V stávke je veľa, do riadneho termínu volieb zostávajú takmer dva roky a niektorí veľkí hráči v pozadí politických strán môžu byť nervózni, pretože by chceli vidieť, ako sa ich investície do služby občanom začnú pomaličky vracať v podobe štátnych zákaziek.

Obyčajní ľudia však žijú svojimi starosťami. Mnohí sa už prestávajú zaujímať o politiku, médiám dôveruje čoraz menej z nich, ba dokonca sa objavil aj prieskum verejnej mienky, podľa ktorého približne dve tretiny populácie banujú za socializmom. Bolo teda potrebné priniesť do odporu proti vláde čosi viac ako ukričané tváre, ktoré už roky hovoria o boji proti mafii, odstránení zla, veľkom tresku či hlbokej orbe, aby sa potom rozvadili na malichernostiach. To všetko sa už ľuďom zunovalo. Naproti tomu je krieda dostupná, lacná i neškodná, a v kombinácii s kreativitou môže mať obrovský dosah na masy ľudí, ktorí sa denne motajú po verejných priestoroch. Teda, pokiaľ jej odkazy nezmyje dážď…

Minister môže, premiér nesmie

Napriek vražednej atmosfére sa Robert Fico na druhý pokus rozhodol pre konfrontáciu s bojovne naladenými študentami spod Tatier. Kto si dal tú námahu, mohol vidieť celú diskusiu online i to, že starnúci premiér sa snažil byť na svoje pomery pomerne žoviálny. Aj keď ozvučenie debaty nebolo ideálne, bolo po jeho úvodnom slove počuť prevažne kritické otázky, ktoré sa predseda vlády snažil zodpovedať, hoci servítku pred ústa si nedával a neraz sa nevyhol ani tradičným politickým omáčkam či otcovskému karhaniu účastníkov debaty.

Napriek tomu informovanie veľkej časti slovenských médií sa zvrhlo na jediný moment, ktorý nastal približne v dvadsiatej minúte podujatia, kedy asi dvadsať mladých ľudí sálu okresného úradu opustilo. Aktuality napríklad písali, že premiér stretnutie so študentami hrubo zneužil, pretože šíril klamstvá o masovom vraždení proruských občanov alebo vyrukoval s konšpiráciou o 17. novembri, v ktorom nielen podľa neho zohrala dôležitú úlohu Štátna bezpečnosť.

V skutočnosti Fico spomenul udalosti z roku 2014, kedy v ukrajinskej Odese zahynulo po útoku tamojších radikálov takmer päťdesiat ľudí vrátane tehotnej ženy, ktorých útočníci zaživa upálili v dome odborov, respektíve ich postrieľali, keď sa snažili vyskočil z horiacej budovy. I keď sa tejto téme venovali aj zahraničné médiá, Michal Šimečka z PS by to zrejme označil za „vyvrátený k.k.tizmus” a bolo by vymaľované.

Navyše, veľká časť novinárskych výstupov vrátane toho vo verejnoprávnej televízii hovorila o prednáške premiéra. Zvolený formát však rozhodne prednáškou nebol. A v rozpore s realitou neraz udalosť prezentovali aj politici opozície. Šéf liberálov Branislav Gröhling v komentári na sociálnej sieti zavádzal, že premiér žiadne otázky nepripustil a celkovo kritizoval svojho rivala za to, že zneužíva svoje postavenie. Zároveň však napísal, že počas politickej kariéry absolvoval so študentami stovky diskusií. Tak ako to teda je? Stretnutie ústavného činiteľa so žiakmi zaváňa politizáciou školstva? Chce sa niekomu veriť, že Gröhling ešte ako minister početné podujatia so študentami ani raz nezneužil na politiku? To sa tristo razy bavili len o počasí alebo o plagiátorstve či móde?

Novinári si kriedovú revolúciu privlastnili

Aj keby sme pripustili, že udalosti posledných dní boli čisto výstrelkom jediného mladistvého človeka a následnou spontánnou reťazovou reakciou, aj keby sme si odmysleli ich zneužívanie zo strany politických oponentov súčasných vládnych strán, ostáva ešte jeden problém. V spôsobe informovania zo strany médií. Väčšina tých štandardných by sa totiž mala riadiť akýmsi etickým kódexom. Nevedno, či ho niektorý z redaktorov vôbec čítal, alebo ho považujú iba za zdrap papiera. Faktom však je, že by si mali zachovať objektívny pohľad a odstup. Alebo by sa takými mali aspoň na prvý pohľad javiť. A to nehovoríme len o ich publikačnej činnosti, ale aj vystupovaniu na sociálnych sieťach. Žiaľ, mnohí z nich v snahe zapáčiť sa svojmu publiku idú nad rámec toho, čo sa od nich žiada v práci a vo voľnom čase publikujú názory a návody, navzájom si drukujú a tešia sa, ako dokážu ovplyvňovať verejnú mienku. No žiada sa dodať, že ani jedna z dvoch znepriatelených strán nemá potenciál preniknúť do bubliny svojich názorových oponentov. Udalosti z Popradu nemajú víťaza. Debata skončila remízou, pretože voliči Fica a spol. si odtiaľ odniesli dojem jeho neomylnosti a vo vnímaní jeho kritikov tak či tak zostal lúzrom najvyššieho rangu.

Kádrovanie účastníkov diskusie a dvojitý meter

Osobitnou kapitolou popradskej kauzy sú dozvuky. Nie také klasické študentské, na ktorých sa bez ohľadu na možné následky popíja alkohol, ale skôr dôsledky inkriminovanej debaty. Už počas víkendu sa totiž roztrhlo vrece s kádrovaním účastníkov diskusie. Ak niekto vyslovil názor, že premiérova debata bola korektná, čoskoro sa objavili podozrenia zo zaujatosti. A keby len podozrenia. Niekto si dal tú námahu, aby odhalil identitu týchto ľudí, ďalší prihodil fotografie s koaličnými politikmi… Ktovie, či by sa spomínaní diskutéri dostali k slovu, keby časť publika na protest neuvoľnila svoje miesta. A ktovie, ako by dopadol človek, ktorý by sa rozhodol preskúmať prípadné politické prepojenie tých, čo na protest z prednášky odišli. Zatiaľ si musíme vystačiť s informáciou, že minimálne jedna zo študentiek kritických voči premiérovi pochádza z rodiny opozičného politika. Ale vraj inak všetci chceme, aby láska a pravda zvíťazila nad lžou a nenávisťou, aspoň dnes.

Prečítajte si tiež:

• Kochanová reaguje na vzniknutú situáciu po diskusii premiéra Roberta Fica so študentmi v Poprade
• Opozícia pradie ako kocúr „Muro“. Ostatní sú „dezoláti v uliciach“