Počúvaj, kto to hovorí

Štvanie ľudí proti sebe je totiž pri používaní slova sloboda minimálne neprípustne ba skôr škodlivé. Tieto slova zvlášť naberajú na význame pri spomienke na 17-ty november, ktorý je sviatkom študentov a dňom zmeny spoločenských pomerov v bývalom Československu.

Niekto múdry totiž povedal: „…sloboda je dar a dar si treba zaslúžiť…“.

Pozorne sledujúc opozíciu na Slovensku, tak tá uvažuje úplne opačne. Vníma november ako vlastný majetok, ktorý využíva. Teda presnejšie zneužíva. A to vulgárnym spôsobom – narúšaním základných princípov demokracie. Všetci ‘hrdinovia’ ako Šimeča, Gröhling, Matovič, Čaputová a im podobní tvrdili napríklad, že aj vakcína je sloboda a diktátorským spôsobom nútili ľudí stáť v radoch na túto ich „slobodu“.

Ďalší, ktorý si pletie dojmy s pojmami, je Naď, ktorí v rozhodnutí odovzdať vojenskú techniku Ukrajine, vidí slobodné rozhodnutie. Slobodne poslúchol – to áno.

Asi takto v skratke vyzerá reálna tragédia novembra. Progesívno-liberálni tribúni revolúcie mýliaci si demokraciu s právom len na vlastný názor. Vznášajúci anarchiu a diktát do spoločnosti a do mysle občanov. Sloboda je podľa nich presadzovanie ultimatívneho a jedného (správneho) názoru. Samozrejme toho ich. Všetko ostatné je nedemokratické, fašistické… Pri spomienke na november nesmieme zabúdať aj na týchto „hurá“ revolucionárov

Na druhej strane, ani vzťah koaličného zoskupenia k hodnotám novembra nie je úplne v poriadku. To si treba povedať jasne. Chyby nie len vo vládnutí, ale aj v komunikácii nepomáhajú k stabilite spoločnosti.

November nemá slúžiť ako vendeta v politickom boji, ale ako spomienka, ktorá dotvára našu národnú, Slovenskú, históriu a tiež vznik samostatnej Slovenskej republiky.