Ako sa študenti sami diskvalifikovali z debaty

Vysvitlo, že tento študent, ktorý sa hlási za apolitického, predtým sedel na besede – čuduj sa svete – práve aj s touto poslankyňou. Aká náhodička, aké prekvapenie! No a ich „nečakaná” spolupráca pri kriedovej akcii spustila malú vlnu kriedového odporu voči vláde: Vypisujú a kreslia si deti a mládež, dokonca aj opoziční politici. I pred Hlavnou stanicou v Bratislave som objavil jeden skromný nápis, ktorý nebudem citovať.

Nebolo autorovi trápne, keď sa tam pred normálnymi ľuďmi, čo si hľadia svoje, skláňal k zemi?

Premiérova popradská debata

Predseda vlády nakoniec prišiel do Popradu debatovať tento piatok. Niektorí študenti vopred avizovali, že s tým nesúhlasia, no programu sa zúčastnili – do istej chvíle. Ak ste si totiž mysleli, že v sekcii otázok a odpovedí budú riadne komunikovať, ako sa na vyspelých stredoškolákov patrí, potom ste asi posledné týždne spali niekde v pralese. Do čierneho odetá skupina prítomných rebelov bez príčiny sa zdvihla a štrngajúc kľúčikmi opustila sálu (zaviala aj ukrajinská zástava, ktorej nositeľka mala slzy v očiach).

Len sa tak opýtam: Neboli náhodou tie kľúčiky od nehnuteľností, na ktoré sami nezarobili, a ktoré budovali ich starí rodičia ešte pred rokom 1989?

Ale to si asi tieto deti neuvedomujú

Viem, o čom hovorím – tiež som si ako študent dlhé roky užíval plody práce mojich vlastných rodičov. S vidinou krásnej budúcnosti inšpirovanej „americkým snom”. Lenže z toho sa raz prebudí každý, kto nie je zameraný len na vlastné blaho a osobné šťastie. A odrazu vidí, že sme sa stali ekonomickou kolóniou Západu a mnoho našich spoluobčanov má čo robiť, aby zachovalo dôstojný život pre svoje rodiny.

Takže kritický postoj voči EÚ (alebo NATO) je na mieste: Slepé poklonkovanie západným štruktúram vedie len k ďalšej porobe, kde sa budú mať dobre tí, ktorí sa dokážu pokloniť najhlbšie…

Dobrovoľne sa diskvalifikovali

Kultivovaná spoločnosť predpokladá kultivovanú debatu na základe istých pravidiel. Nie skákanie si do reči, nie trucovité správanie alebo smiešne gestá (čierny odev ako protest). Napriek týmto faktom má politická opozícia vlastný pohľad na vec. Vraj študenti sa zachovali správne, a oni sú tu tí, ktorým bolo ublížené. Sú toho plné sociálne siete červených denníčkov, škoda hovoriť. Dokonca aj Hospodárske noviny sa pridali k zlorečeniu – pozrite sa a uvážte sami.

Pritom premiér nepovedal nič zlé – štve ich, že na adresu Ukrajiny povedal, aby teda jej nekritickí obhajcovia išli bojovať na front, keď ju tak milujú. Vraj Fico posiela naše deti do vojny, píšu oportunisti, ignorujúc kontext. A že bol „arogantný”, píše zas istý web s orientáciou na mladšieho čitateľa.

Pritom iný účastník debaty, asistent poslanca Tobiáš Longauer (SMER) priniesol vlastné video úryvky, z ktorých vyplýva vecný tón debaty. Môžete si porovnať, čo ukazuje jedna i druhá strana.

Niektorí predsa len majú úroveň

Netreba však mládež zatracovať. Aj tie horúce hlavy, konajúce pod vplyvom rozbúrených hormónov (to je biologický fakt) raz možno vychladnú. A stále je tu ešte dostatok tých, ktorí majú úroveň; ktorým to páli a nemajú potrebu robiť trápne gestá. Ďalší občania doplnili miesta študentov, ktorí odišli, a potom reálne s premiérom diskutovali – padať mali aj nepríjemné otázky, no podstatné je, že sa vôbec dokážeme stále spolu baviť.

„Práve v Poprade diskutujeme o medzinárodných vzťahoch a predstavte si, máme aj rozdielne názory,” uviedol k tomu premiér.

Pozrite si však v tomto videu typ študentky, z akého robia médiá dnes hrdinov. Slečna tvrdí, že cieľom besedy bola akási manipulácia, výčitky, alebo upovedomenie, že nemajú právo sa ozvať, a majú žiť v strachu. Neviem ako vám, ale mne z toho preskakuje rozvodová reťaz – veď je to celé práve naopak! Študenti dostali otvorený priestor slobodne klásť otázky ústavnému činiteľovi. Prečo teda dotyčná tvrdí, čo tvrdí? A vraj ich pokarhali, lebo „píšeme po chodníkoch… niečo chceme pre tento štát.”

Ak toto dáva zmysel, tak potom sa do vyššie spomínaného pralesa odsťahujem ja sám.

„Frajer” na záver je z Denníka N

Mimochodom, Matovičovci mali k udalosti „mimoriadne lajfko” – to síce nestojí za reč, ale pobaviť sa na ňom dá (ex-Oľano vadí, že premiér používa na transport vládny špeciál). Trápnejšie je, že toto napísal k téme liberálny – údajne nezávislý – novinár Matúš Kostolný, kolega Moniky Tódovej z Denníka N: „Premiér posiela do vojny naše deti. Vníma študentov ako nepriateľov, ako bojovníkov, ktorí ho ohrozujú. Fico má za sebou katastrofálny týždeň. Nezvláda to. Ficov koniec sa začal v Poprade.”

Ach, tie ich zbožné želania!

Prečítajte si tiež:

• V Poprade bolo opäť rušno. Premiér prišiel medzi študentov, skupinka z nich začala trucovať a teatrálne odišla
• Škola v Poprade si vychováva nového Cintulu