Fanatici z námestí: Istoty vymenili za slobodu zakričať si (v daždi)

Priatelia, tieto dni vyjavili fanatizmus zmanipulovanej časti obyvateľstva v plnej nahote. V niektorých mestách si prišli zakričať protivládne či novembrové heslá v réžii mocichtivej opozície, hercov i aktivistov tí, ktorí by podľa mojej skromnej mienky nedokázali vysvetliť základy fungovania štátu, ekonomiky, a medzinárodnej politiky. Ešte aj Muro sa vláčikom odviezol do Bratislavy…

Právo na dôstojný život? Zabudnite

Základných ľudských práv je mnoho, no a právo na dôstojný život by k nim asi malo tiež patriť, súhlasíte? Je však dodržané? Vlády prakticky nič nezmôžu, keď ide o stanovenie kvality života občanov: Režim je nastavený tak, ako je nastavený. To značí, že tí, ktorí sa presťahujú do veľkomesta a budú ovládať jazyky a kúzla s výpočtovou technikou, si dokážu zabezpečiť pre seba a svojich najbližších slušné živobytie. Kto nemá tieto schopnosti a toto šťastie, zaradí sa medzi tých, ktorí budú bojovať o prežitie z mesiaca na mesiac. To nie je práve dvakrát dôstojné, počítať, či vám ostalo dosť medenáčov na rohlíky pre vaše deti, však?

Nekultúrny žvást

Taký primátor „Matúš povedz R” Vallo zásadne skomplikoval dopravu v hlavnom meste, a ešte ho aj po uši zadĺžil. Vadí to niekomu z návštevníkov námestí? Pokiaľ povie pár hrejivých slov o slobode, demokracii a spájaní, budú ho naďalej adorovať. V skutočnosti len nadväzuje frázami na vlnu nekultúrneho žvástu, čo tento rok rozbehol popradský študent, tzv. Nezávislák, avšak silne inšpirovaný prednáškami progresívcov.

Toto majú naši spoluobčania spoločné: Neprekáža im všeobecný úpadok hodnôt ani konkurencieschopnosti EÚ a jej predstaviteľov či nekritických obdivovateľov. Pokiaľ si môžu ísť voľne vykričať hrdlá a na hodinku sa cítiť trochu lepšie, budú naďalej podporovať predlžovanie vojny na Ukrajine prostredníctvom financovania z našich vlastných vrecák. A podobné záležitosti.

Soták im to natrel, oni sú hluchí

Počas tlačovej besedy k abdikácii podpredsedu vlády Kmeca (HLAS) vyjadril suchú, no nevyhnutnú pravdu šéf podbrezovských železiarní Vladimír Soták: O čom sa idú baviť ľudia, ktorí ani len netušia, ako sa do štátnej pokladne dostávajú financie? Jedine priemyselní giganti dokážu zabezpečiť relevantný príjem do slovenskej kasy – žiadne mimovládky, žiadni aktivisti, žiadni herci (pritom si vážim ich umelecké nadanie), žiadni študenti, nikto iný, len a len veľké firmy s produkciou od istého objemu vyššie. Toto však prítomní novinári počúvať nechceli – nepríjemná pravda bolí.

Hádam nejdeme popierať, že o väčšinu podnikov (vrátane strategických) sme po roku 1989 postupne prišli. Aj automobilové montovne u nás síce zaplatia daň, no zisky odlievajú domov – tam budú aj míňané, a teda podporia tamojší obchod a spoločenský rozvoj. Slovensko ťahajú už len poslední mohykáni typu práve Sotáka a spol.

Pripravili nás o istoty, čo sme dostali na oplátku?

Iba takzvanú nádej. Na údajný lepší život – druhé Rakúsko, a tak ďalej. Pritom sme si miliónkrát ujasnili, že pokiaľ nie sme postkoloniálna veľmoc (alebo jej dlhoročný historický partner), rozvoj ekonomiky od piky nie je možný. Karty boli rozdané dávno pred rozpadom Československa – dovtedy však bolo to, čo sme mali, aspoň naše. Teraz už nám nepatrí nič, ani len myšlienky. Všimnite si, ako naši vzácni, no zmanipulovaní spoluobčania z liberálneho tábora papagájujú slová a vety, aké im do úst vkladajú médiá s opozičníkmi.

Existuje takzvaná metakognícia, teda schopnosť rozlišovať našu osobnú úroveň poznávacích procesov. Je to prirodzená vlastnosť, akú možno rozvíjať vzdelaním, no nie je to nevyhnutné. Človek aj intuitívne cíti (vďaka tzv. sedliackemu rozumu), keď ho chcú obabrať. Bohužiaľ, mnoho našincov ignoruje toto poznanie, a nechá sa vodiť za nos. Rečníkmi z tribún ako sú pseudokresťan František Mikloško, ale aj novodobými gerojmi zo stredných škôl, ktorí síce nedokážu na úrovni debatovať, no vulgárne nápisy na betón im idú na výbornú.

Hotová materská škôlka.

A teraz si predstavte, že by nám vládli…

Prečítajte si tiež:

• Odkaz kaviarni k “ich” oslavám výročia 17. novembra
• Sloboda nie je samozrejmosť, bez pravdy a zodpovednosti sa mení na egoizmus, píše biskup Trstenský