Trump „súhlasí“ s plánom sankcionovať krajiny obchodujúce s Ruskom

Americkí zákonodarcovia pripravujú návrh zákona, ktorý by uvalil sankcie na krajiny nakupujúce ruskú ropu a plyn, s cieľom odrezať Moskvu od jej hlavného zdroja príjmov

18. 11. 2025 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | |

Na snímke zľava americký prezident Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin / Foto: SITA/AP-Julia Demaree Nikhinson

▶ ❚❚ ↻

Navrhovaný zákon amerického Senátu by mohol uvaliť 500-percentné clo na krajiny, ktoré obchodujú s Moskvou, vrátane významných odberateľov, ako sú India a Čína, informuje portál Euronews. Denník dodáva, že Washington presadzuje nové sankcie podporované prezidentom Trumpom s cieľom izolovať ruskú ekonomiku.

V nedeľu Trump v rozhovore s novinármi povedal, že Republikáni pripravujú právny rámec pre ďalšie sankcie, a dodal: „Súhlasím s tým.“

„Každá krajina, ktorá obchoduje s Ruskom, bude veľmi prísne sankcionovaná,“ pohrozil a dodal, že „do vzorca môžeme pridať aj Irán.“

V snahe obmedziť príjmy Ruska z energetiky by legislatíva nazvaná Sanctioning Russia Act of 2025 (Zákon o sankciách voči Rusku z roku 2025) zaviedla americké clá vo výške až 500 % na dovoz z krajín, ktoré nakupujú ruský urán alebo ropné produkty a aktívne nepodporujú Ukrajinu. Podobné clo vo výške 500 % by sa mohlo vzťahovať aj na tovary alebo služby pochádzajúce z Ruska.

Americkí senátori Lindsey Graham a Richard Blumenthal predložili návrh zákona ešte v apríli 2025. V spoločnom vyhlásení v júli uviedli: „Konečným úderom, ktorý prinesie koniec tejto vojny, budú clá voči krajinám, ako sú Čína, India a Brazília, ktoré podporujú Putina nákupom lacnej ruskej ropy a plynu.“

Návrh zákona by nadobudol platnosť, ak by americký prezident rozhodol, že “Rusko odmieta rokovať o mierovej dohode s Ukrajinou, porušuje mierovú dohodu alebo podniká iné agresívne kroky na Ukrajine”, dodáva portál.

Trump doteraz váhal s podporou tohto zákona, keďže Washington organizoval mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom. Trump prijal prezidenta Vladimira Putina na Aljaške 15. augusta 2025 a lídri zvažovali možný samit v Budapešti. Napriek týmto snahám rokovania naďalej stagnujú.

Kremeľ neprejavuje žiadne známky ústupu, a to ani po novej vlne sankcií zo strany USA a EÚ v októbri tohto roku. Ide o sankcie USA voči dvom najväčším ruským ropným spoločnostiam Rosneft (niekde uvádzané ako Rosnefť) a Lukoil, ktoré zmrazili ich aktíva v USA a zakázali americkým subjektom obchodovať s týmito spoločnosťami.

Európska únia zároveň prijala svoj 19. balík sankcií, ktorý zahŕňa postupný zákaz dovozu ruského skvapalneného zemného plynu (LNG).

Tieto opatrenia však mali len malý vplyv na obchod Ruska s krajinami ako India a Čína. Navrhovaný návrh zákona z amerického Senátu by sa zameral na tieto krajiny s dodatočnými clami, len niekoľko týždňov po tom, čo Washington finalizoval novú dohodu o clách s Čínou.

Americký prezident by si však zachoval právomoc oslobodiť konkrétne krajiny, tovary alebo služby od sankcií.

Aby sa návrh stal zákonom, musí prejsť Senátom, než sa dostane do Snemovne reprezentantov USA. Akonáhle sa obe komory dohodnú na rovnakej verzii, musí ju podpísať prezident Trump, aby nadobudla platnosť, dodáva denník.

Prečítajte si tiež: