Pokuta za jazdu bez diaľničnej známky by mohla obsahovať aj jej úhradu

Bratislava 22. marca 2023 (TASR/HSP/Foto:TASR – Jakub Kotian)

Súčasťou pokuty, ktorú vodiči osobných automobilov uhradia za jazdu bez diaľničnej známky, by mohla byť aj 365-dňová diaľničná známka platná od termínu zaplatenia. Vyplýva to z návrhu novely zákona o diaľničnej známke poslanca Tomáša Tarabu (nezaradený), ktorý Národná rada (NR) SR posunula v stredu do druhého čítania

Vodič osobného vozidla by tak nemusel uhradiť najskôr pokutu a následne poplatok za diaľničnú známku. “Máme za to, že v mnohých prípadoch sa tieto subjekty dopustili porušenia povinnosti z nedbanlivosti, napríklad zabudli vykonať úhradu za prepadnutú diaľničnú známku a podobne,” vysvetlil Taraba.

Poslanec kritizuje uhradenie sankcie dvakrát, prvýkrát zaplatením pokuty a následne zaplatením úhrady za diaľničnú známku. “V porovnaní s výškou úhrady za diaľničnú známku považujeme výšku sankcie, ktorá môže byť vodičovi alebo prevádzkovateľovi vozidla uložená, za neprimeranú. Z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov súčasného neustáleho zdražovania navrhujeme predmetnú úpravu zákona o diaľničnej známke,” uviedol.
Poslanci poslali do druhého čítania aj druhý Tarabov návrh novely zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií. Ním chce znížiť pokuty za neuhradenie mýta pre prevádzkovateľov nákladných áut.

Navrhol, aby pokuta za nezaplatenie mýta klesla z jeho 150-násobku na 50-násobok, pričom najvyššia možná pokuta by bola 800 eur a v blokovom konaní 500 eur. Ak by nebolo možné určiť výšku nedoplatku, novela znižuje pokutu zo 700 na 500 eur. Poslanec navrhol aj úplné odpustenie pokuty, pokiaľ vinník neuhradené mýto zaplatí počas nasledujúceho dňa.

“Sankcie v prípade vodiča v dikcii zákona o výbere mýta sú oproti zákonu o diaľničnej známke o 250 % vyššie v porovnaní maximálnych sadzieb pokút. Pritom v oboch prípadoch porušujú svoju povinnosť rovnako a dokonca nemajú ani žiadny majetkový prospech za užívanie týchto ciest, nakoľko je prejdená vzdialenosť následne vyčíslená a doplatená,” uviedol predkladateľ.

Do druhého čítania sa v stredu dostal aj návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý predložili nezaradení poslanci okolo Tarabu. Zámerom návrhu je, aby ministerstvo životného prostredia, respektíve okresný úrad, mal povinnosť vyžiadať od dotknutých vlastníkov písomný súhlas so zriadením územia európskeho významu.

Snemovňa naopak neposunula do druhého čítania ich novelu zákona o politických stranách. Politickým stranám a hnutiam nemal byť podľa návrhu tento rok vyplatený príspevok na činnosť a mandát. Ministerstvo financií malo tieto prostriedky použiť na úhradu zvýšených nákladov na energie podnikateľským subjektom.