Môj profil 
Predplatné
“Spitzenkandidat bolo v celej EÚ možno najviac používané slovo počas eurovolieb. Mal to byť definitívny dôkaz, že demokracia v EÚ funguje, že kľúčové rozhodnutia nevznikajú len tak, za zatvorenými dverami,” napísal Sulík aj v súvislosti s aktuálnou voľbou predsedu EK a predsedu EP.
Podľa neho sa však nakoniec v Bruseli stal presný opak. “Po tom, čo „špicenkandidáti“ (lídri politických blokov v europarlamente) celé mesiace kampaňovali, predstavovali svoj program a dávali rozhovory ako na bežiacom páse, zasiahli šéfovia vlád a európskej demokracii dali poriadny kopanec. Koncept špicenkandidátov, ktorí mali po eurovoľbách smerovať na čelo európskych inštutúcií, de facto zrušili.”
Dodal, tento koncept spochybnil už francúzsky prezident Macron – “zrejme preto, lebo žiaden Francúz sa špicenkandidátom nestal”. A ostatní sa podľa Sulíka radi pridali a mohlo sa ísť “kšeftiť za zatvorenými dverami”.
“Merkelová ju samozrejme rada podporila, lebo si konečne môže spraviť poriadok vo vláde a von der Leyenovú nahradiť niekým schopnejším. Zrejme si vydýchnu aj v nemeckej armáde. Prečo Ursulu von der Leyenovú podporili predsedovia vlád V4 mi je záhadou (okrem toho, že Orbán sa mohol pomstiť špicenkandidátovi Weberovi za to, že ten ho chcel vypoklonkovať z frakcie ľudovcov).”
Sulík tvrdí, že je zrejmé, prečo ju podporil francúzsky prezident Emanuel Macron. “Na oplátku sa prezidentkou Európskej centrálnej banky (ECB) stane Francúzka Christine Lagardeová, čím bude zabezpečený prísun peňazí na ďalšie robenie dlhov na úkor všetkých zodpovedne hospodáriacich krajín.”
“Samozrejme, že prezidentom ECB sa mal stať Jens Weidmann, šéf nemeckej centrálnej banky (Deutsche Bundesbank). Konečne by ECB prestala podporovať zvyšovanie dlhu tým, že v rozpore s pravidlami (články 123 až 126 Zmluvy o fungovaní EÚ) vykupuje štátne dlhopisy. Lenže o peniaze ide až na prvom mieste a keď ide o peniaze, končí sa sranda a nejaká hra na demokraciu. A tu je predsa len vhodnejšia Lagardeová, ktorá sa svojho času blysla výrokom „Forget about the Treaty“ (zabudnite na Zmluvu).”
V tejto veci má podľa neho EP obmedzené pole pôsobnosti. “Europarlament môže po novom akurát tak odklepnúť, čo mu nadiktujú iní. Alebo aj nemusí, čo by bol síce obrovský trapas, ale aj zdvihnutý prst, že europarlament neradno obchádzať. Pri šéfovi ECB nemôže europarlament nomináciu ani len formálne odklepnúť.”
“Zato si europarlament smie zvoliť svojho predsedu. Teda pokiaľ si zvolí Taliana Mária Sassoliho, lebo aj to sa už predbežne dohodlo, len tu treba trochu hrať divadlo s demokraciou. Pekne si to teda veľké krajiny podelili – šéfka komisie Nemka, šéfka ECB Francúzka, šéf Europarlamentu Talian a vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci Španiel.” Skonštatoval šéf SaS podobný postoj ako nedávno prezentoval líder Smeru-SD Robert Fico (viac v článku).
Sulík sa vyjadril aj k tomu, prečo neuspel napríklad Slovák Maroš Šefčovič. “Malinkú šancu na niektorú z top pozícií, napríklad na šéfa Rady, mal slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič. Len to by sa nesmel tak zhovadiť v prezidentskej kampani. Keby Šefčovič, ktorý sa ešte na jeseň uchádzal o pozíciu špicenkandidáta za socialistov, sledoval dôsledne svoju európsku kariéru, mohol reálne zabojovať o túto pozíciu.”
“No dal sa na obchod s diablom, menovite s Ficom – „ak budeš kandidovať na prezidenta a prehráš, my ťa nominujeme na eurokomisára“ – a dnes je v komisii do počtu a Poliaka Donalda Tuska nahradí Belgičan Charles Michel.”
“Ak dve európske top-dámy von der Leyenová (šéfka komisie) a Lagardeová (šéfka ECB) naozaj zasadnú na svoje pozície, môžu nakoniec prekvapiť. Von der Leyen by sa mohla domáhať výdavkovej disciplíny a Lagarde realizácie reforiem. Horím zvedavosťou.”
.jpg)
.JPG)
