Tlačová konferencia Hlasu-SD o „zaplatenej mimovládke“ a otázka, ktorú vládna strana obchádza

Keď je tlačovka hlučnejšia než jej obsah

Strana Hlas-SD zvolala tlačovú konferenciu s veľkými slovami o zaplatenej mimovládke, špinavej kampani a vplyve silných hráčov na verejný priestor. Téma, ktorá by si zaslúžila vážnu diskusiu.

Napriek ostrej rétorike a osobným útokom sa však verejnosť nedozvedela nič zásadne nové. Tlačová konferencia pôsobila skôr ako politická ventilácia frustrácie než ako skutočné odhalenie.

Čo Hlas zverejnil – a prečo to nie je odhalenie

Hlas na tlačovej konferencii poukázal na financovanie Nadácie Zastavme korupciu zo strany mecenášov napojených na firmu ESET. Lenže tieto informácie nie sú ani tajné, ani nové. Nadácia ich sama roky uvádza vo svojich výročných správach a sú verejne dohľadateľné.

Zároveň sa však Hlas pokúsil ponúknuť aj vlastné „vysvetlenie“, prečo má Nadácia Zastavme korupciu konať práve takto. Podľa poslancov Hlasu mal štát firme ESET „stúpiť na otlak“, keď jej prekazil biznis so štátom, ktorý by podľa tejto logiky zabezpečilo Progresívne Slovensko, keby bolo pri moci. Reakciou mala byť politická a mediálna protiakcia prostredníctvom mimovládky financovanej mecenášmi ESETu, ktorá mala rozbehnúť špinavú kampaň proti Hlasu. Ako príklad zaznelo zverejňovanie informácií o dotáciách pre občianske združenie údajne napojené na asistenta poslanca Michala Barteka.

Vylúčiť sa to nedá. Na takúto činnosť politických mimovládok si už slovenská spoločnosť zvykla. Škoda preto je, že Bartekova konštrukcia zostala výlučne v rovine politických výkrikov. Na tlačovej konferencii nezazneli žiadne rukolapné dôkazy o koordinovanom postupe, politickej objednávke ani o tom, že by Nadácia konala na priamy pokyn konkrétnych aktérov. Išlo o interpretáciu motívov, nie o ich preukázanie.

Práve preto nemožno hovoriť o odhalení. Zverejnenie verejne známeho financovania a dlhodobo diskutovaných prepojení medzi ESET-om, Progresívnym Slovenskom, Denníkom N a Nadáciou Zastavme korupciu samo osebe nič nové neprinieslo. To, že na Slovensku existuje prepojený mediálno-politický a aktivistický ekosystém, je známe roky. Skutočná otázka nestojí tak, či nadácia môže fungovať spôsobom, aký si zvolila, ale či legitímne, aby sa strana, ktorá dostáva státisíce EUR ročne z firemných peňazí a len zlomok od občanov, vydávala za hlas občianskej spoločnosti a za arbitra verejnej morálky..

Zastavme korupciu sa dlhodobo prezentuje ako zástupca „občanov proti moci“. Lenže organizácia, ktorej fungovanie stojí na úzkom okruhu silných donorov, nemôže presvedčivo vystupovať ako neutrálny hlas celej spoločnosti. Nejde o porušenie zákona ani o tajné príkazy. Ide o jednoduchú logiku vplyvu.

Od „odhalení“ k zákonom, ktoré stále chýbajú

Práve tu prichádza podstatnejšia otázka. Vládna strana by nemala chodiť s politickými „odhaleniami“, ktoré sú roky známe. Jej úlohou nie je robiť tlačové konferencie, ale nastaviť systém tak, aby bol vplyv a financovanie v občianskom sektore prehľadné na prvý pohľad.

Výsledok je dnes jednoduchý: občan robí prácu štátu. Sám číta výročné správy, sleduje vlastnícke prepojenia a spája si súvislosti. To je presný opak transparentného systému, ktorý by mal zabezpečiť zákon.

Zlyhanie vládnej zodpovednosti a chýbajúci zákon o lobingu

Ak Hlas hovorí, že problémom je vplyv silných peňazí na verejný priestor, potom má dnes v rukách aj riešenie. Je súčasťou vládnej koalície a má politickú moc meniť pravidlá hry. Nestačí ukazovať prstom na mimovládky a médiá. Povinnosť vládnej strany je pripraviť zákony, ktoré urobia vplyv a lobing čitateľnými pre každého.

Hlas pritom sám priznáva, že financovanie Nadácie Zastavme korupciu je legálne a zverejnené. Inými slovami, nejde o porušenie zákona, ale o dôsledok toho, že zákon jednoducho neexistuje alebo je deravý. A to je už zodpovednosť štátu.

V čase, keď sa schvaľovala obdoba zákona FARA v slovenskom parlamente, strana Hlas-SD presadila odstránenie povinnosti mimovládnych organizácií financovaných zo zahraničia označovať sa a zároveň zo zákona vypadla aj úprava lobingu. Pritom sľúbila, že do leta 2025 pripraví komplexný zákon o lobingu.

Na tlačovej konferencii však nezaznelo nič konkrétne. Žiadny termín, žiadne paragrafy, žiadna jasná predstava, ako má systém regulácie lobingu vyzerať. Namiesto toho poslanec Hlasu-SD Michal Bartek oznámil, že na januárovej schôdzi plánuje predložiť vlastný poslanecký návrh, ktorý sa má týkať obmedzenia čerpania dotácií a grantov pre osoby prepojené na poslancov či ich asistentov.

Ide však o úplne inú tému. Konflikt záujmov pri dotáciách nenahrádza reguláciu lobingu, nerieši vzťahy politikov s vplyvovými skupinami, nezavádza register lobistov ani pravidlá transparentnosti vplyvu mimovládnych organizácií, firiem či donorov na politické rozhodovanie a nijako nesúvisí s problémom, pre ktorý bola táto tlačová konferencia zvolaná.

Úlohou vlády nie je rozhodovať, kto je „správna“ alebo „nesprávna“ mimovládka. Jej úlohou je zabezpečiť, aby bolo jasné, kto koho financuje, v akom prostredí sa pohybuje a aký vplyv sa snaží uplatňovať. Kým takéto pravidlá chýbajú, budú sa konflikty opakovať.

NICT ako praktický dôsledok neexistujúcich pravidiel

Dôsledky chýbajúcich pravidiel vidno najmä tam, kde do hry vstupujú verejné milióny. Jedným z príkladov je Národné inovačné a technologické centrum, známe pod skratkou NICT.

NICT je mladé združenie s minimálnou verejnou stopou, slabou prezentáciou a bez histórie. Nemá záznam vo verejnom registri mimovládnych organizácií ani v obchodnom registri. Dotácia v objeme 17 miliónov eur musí vyvolávať pochybnosti. Nejde o obvinenie z nezákonnosti, ale o legitímnu otázku verejnej kontroly: prečo práve tento subjekt a na základe akých kritérií.

Kontrast s rétorikou o „prekazených kšeftoch“ pri súkromných projektoch je do očí bijúci. Ak má niekde platiť najprísnejší meter, tak práve tam, kde ide o peniaze daňových poplatníkov.

NICT tak nepôsobí ako izolovaná kauza, ale ako symptóm systému, v ktorom sa rozhodnutia robia bez jasne viditeľných pravidiel. Verejnosť sa o projektoch dozvedá až vtedy, keď sú peniaze v hre. A potom prichádza konflikt.

Skutočný problém je inde

Hlas-SD sa pokúša vytvoriť dojem odhalenia niečoho, čo je už dávno verejne známe. Prepojenie Nadácie Zastavme korupciu s firmou ESET a prostredím Progresívneho Slovenska nie je šok, ale systémová realita slovenského mimovládneho sektora. Rovnako ani ostré a jednostranné kampane voči stranám vládnej koalície nie sú ničím novým. Od vládnej strany však verejnosť oprávnene očakáva viac než len hlasný konflikt na tlačovej konferencii.

Tieto spory by v takejto podobe vôbec nemuseli existovať, keby štát nastavil jasné a záväzné pravidlá pre lobing a vplyv na politické rozhodovanie. Strana Hlas-SD za ich dlhodobú absenciu ako súčasť vládnej moci nesie priamu politickú zodpovednosť. Ak chce hovoriť o zmene, musí ju ukázať zákonmi, nie tlačovými konferenciami. Na tomto poli dnes Slovensko nemá čo oslavovať.