Vplyv, ktorý netreba skrývať

Vplyv mimovládnych organizácií na tvorbu politík Európskej únie nie je konšpiráciou ani zákulisným sprisahaním. Je verejný, legálny a v mnohých prípadoch dokonca inštitucionalizovaný. Práve preto ho možno merať, porovnávať a hodnotiť bez emotívnych skratiek o „tajnom riadení Bruselu“. To, že sa tomuto vplyvu systematicky nevenuje analytická pozornosť a že o ňom mainstreamové médiá píšu len okrajovo alebo vôbec, je už samostatnou témou.

Nejde pritom o akademickú debatu vzdialenú slovenskému prostrediu. Aj na Slovensku sa roky vedú spory o vplyv mimovládnych organizácií na verejnú politiku, o zahraničné financovanie „občianskej spoločnosti“ a o to, kde končí legitímne presadzovanie záujmov a kde sa začína netransparentný tlak. Práve preto má zmysel pozrieť sa na to, ako je tento vplyv v EÚ reálne zdokumentovaný a kontrolovateľný.

Rakúsky článok o pôsobení nadácií spojených s Georgeom Sorosom v Európskej komisii otvoril tému, ktorú sa časť médií snaží bagatelizovať a iná časť naopak zveličuje. Analýza údajov z verejných registrov lobingu v súvislosti s pôsobením mimovládnej organizácie Open Society European Policy Institute na pôde orgánov EÚ však umožňuje ukázať na tvrdých dátach, v ktorých oblastiach, v akom rozsahu a s akou váhou táto organizácia reálne ovplyvňuje tvorbu politík Európskej únie.

Dáta namiesto dojmov

Pri hodnotení vplyvu Open Society European Policy Institute (OSEPI) sme vychádzali výlučne z oficiálnych datasetov Európskej komisie a z verejného registra LobbyFacts.eu, ktoré mapujú lobing v inštitúciách EÚ. Išlo najmä o databázy zverejnených stretnutí tzv. interest representatives s predstaviteľmi Komisie a o registre expert-skupín, v ktorých majú mimovládne organizácie formálne zastúpenie.

Z týchto dát sme vyčlenili oblasti, ktoré sa najčastejšie spájajú s pojmami „obrana demokracie“, boj proti nenávistným prejavom, právny štát, strategická litigácia a rámce spolupráce s občianskou spoločnosťou. Zároveň sme vedome vylúčili témy, pri ktorých sa pôsobenie OSEPI dátovo nepotvrdilo, ako napríklad Chat Control, CSAM enforcement či otázky šifrovania komunikácie.

Cieľom analýzy nebolo dokázať vplyv za každú cenu, ale ho vecne a dátovo ohraničiť.

Kde sa vplyv OSEPI preukázateľne potvrdzuje

Analýza oficiálnych datasetov Európskej komisie ukazuje, že Open Society European Policy Institute patrí dlhodobo medzi najaktívnejších mimovládnych aktérov v oblasti politiky právneho štátu a justície. Práve v tejto normatívnej osi sa koncentruje najväčší počet stretnutí OSEPI s predstaviteľmi Komisie, ako aj jeho zapojenie do formálnych poradných štruktúr.

Vplyv OSEPI sa neprejavuje jednorazovými konzultáciami, ale systematickou prítomnosťou v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre výklad základných práv, fungovanie justície a nastavovanie rámcov „obrany demokracie“. Dáta zároveň umožňujú porovnanie s inými veľkými mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v tejto oblasti a ukazujú, že OSEPI patrí do úzkej skupiny najaktívnejších aktérov.

Strategická litigácia ako politický nástroj

Strategická litigácia predstavuje v prostredí EÚ významný nástroj presadzovania politických a hodnotových cieľov prostredníctvom súdnych konaní. Nejde o riešenie jednotlivých sporov, ale o vytváranie precedensov a výkladových posunov s dopadom na celé právne systémy členských štátov.

V prípade OSEPI nejde len o teoretický koncept. Strategická litigácia sa objavuje priamo v predmetoch oficiálnych stretnutí s Európskou komisiou, čo potvrdzuje, že ide o vedomú a dlhodobú súčasť agendy v oblasti právneho štátu a základných práv. Tento prístup posilňuje normatívny vplyv mimovládnych aktérov aj mimo klasického legislatívneho procesu.

Hate speech a hate crime: tichá tvorba rámcov

Ďalšou oblasťou, kde sa pôsobenie Open Society European Policy Institute dá preukázať dátami, je agenda boja proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti. Mechanizmus vplyvu sa tu líši od klasického lobingu. Nejde primárne o počet stretnutí, ale o formálnu účasť na tvorbe politických rámcov.

OSEPI je súčasťou Expertnej skupiny vysokej úrovne pre boj proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti, teda poradnej štruktúry Európskej komisie, ktorá pripravuje odporúčania, definície a strategické východiská pre ďalšie kroky Komisie aj členských štátov. Obdobnej skupine „Skupina na vysokej úrovni pre prístup k údajom na účely účinného presadzovania práva“ sme sa venovali nedávno. Práve v takýchto skupinách sa rozhoduje o tom, kde leží hranica medzi legitímnou kritikou a „nenávistným prejavom“, aký jazyk majú používať inštitúcie a aké typy zásahov sa považujú za primerané.

Tento typ pôsobenia je menej viditeľný než mediálne sledované regulácie digitálnych platforiem, no jeho dopad je zásadný. Ak sa raz prijme určitý rámec a terminológia, následné legislatívne a regulačné kroky sa už pohybujú v jeho mantineloch. Aj preto má účasť v expert-skupinách vyššiu váhu než jednorazové stretnutia s komisármi.

Rámce spolupráce s „občianskou spoločnosťou“

Menej diskutovanou, no kľúčovou oblasťou je spoluvytváranie rámcov spolupráce Európskej komisie s tzv. občianskou spoločnosťou. Práve tu sa rozhoduje o tom, ktoré organizácie sú považované za legitímnych partnerov, koho Komisia prizýva k stolu a koho hlasy sa v európskom priestore považujú za „reprezentatívne“.

OSEPI patrí medzi organizácie, ktoré sa dlhodobo podieľajú na nastavovaní týchto mechanizmov. Nejde o priamu moc, ale o metamoc – o schopnosť spoluurčovať, kto má prístup k rozhodovaciemu procesu a kto zostáva mimo neho. V kombinácii s agendou právneho štátu a boja proti nenávistným prejavom ide o vplyv, ktorý má výrazný dosah na podobu verejnej debaty v EÚ.

Dáta ukazujú, že OSEPI v tejto oblasti nevyčnieva počtom stretnutí, ale kontinuitou a tematickou koncentráciou. Práve tento typ pôsobenia sa v zjednodušených mediálnych posolstvách stráca, no v reálnej politike je často rozhodujúci.

Kde sa vplyv OSEPI nepotvrdil

Analýza dát zároveň ukazuje jasné hranice pôsobenia Open Society European Policy Institute. V oblastiach ako Chat Control, CSAM enforcement či šifrovanie elektronickej komunikácie sa pôsobenie OSEPI v oficiálnych záznamoch Európskej komisie nepotvrdilo.

Práve tieto témy boli preto z hodnotenia vedome vylúčené. Cieľom analýzy nebolo rozširovať pôsobenie OSEPI tam, kde ho dáta nepotvrdzujú, ale presne ohraničiť oblasti, v ktorých je jeho vplyv reálne zdokumentovaný.

Čo z toho vyplýva pre politickú diskusiu

Z dát nevyplýva obraz tajného riadenia Európskej únie jednou mimovládnou organizáciou. Vyplýva z nich však niečo iné a politicky nemenej podstatné: úzke spektrum mimovládnych aktérov má dlhodobý a systematický vplyv na normatívne politiky EÚ, ktoré formujú jazyk demokracie, právneho štátu a hranice legitímnej verejnej diskusie.

Tento vplyv je legálny, transparentný a prebieha v súlade s pravidlami EÚ. Práve preto by mal byť predmetom otvorenej politickej diskusie. Nie ako konšpirácia, ale ako otázka rovnováhy moci, demokratickej legitimity a plurality názorov.

Ak sa ochrana demokracie stáva doménou úzkej skupiny aktérov bez priamej zodpovednosti voči voličom, je namieste pýtať sa, kto a na základe akého mandátu určuje, čo je ešte prijateľný názor a čo už ohrozenie demokracie. To nie je útok na občiansku spoločnosť, ale základná otázka demokracie samotnej.

Slovenská verzia zákona o lobingu a jeho transparentnosť

V čase, keď Slovensko prechádzalo legislatívnou fázou prípravy zákona podobného americkému modelu FARA, strana Hlas presadila zásadné oslabenie návrhu z dielne poslancov SNS. Zákon prišiel o povinnosť mimovládnych organizácií financovaných zo zahraničia označovať sa a ich aktivity ako „zahraničný vplyv“. Poslanci Hlasu napokon zákon podporili až po tom, čo z neho vypadla aj úprava lobingu ako takého.

Strana Hlas zároveň sľúbila, že do leta 2025 predloží komplexný vládny návrh zákona o lobingu. Zatiaľ však nie je známe, že by Ministerstvo vnútra SR takýto návrh predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Transparentnosť lobingu pritom predstavuje kľúčový predpoklad na to, aby sa slovenská verejnosť vyhla konšpiračným interpretáciám a neodôvodneným obavám z „tajného vplyvu“ organizácií, akou je aj Open Society.

Za dobrým príkladom netreba chodiť ďaleko. Verejná databáza LobbyFacts.eu umožňuje analyzovať vplyv jednotlivých mimovládnych organizácií na politiky EÚ na viacerých úrovniach. Od stretnutí s politickým vedením, cez kontakty s úradníkmi až po zapojenie do expertných skupín. Ak by Slovensko disponovalo obdobným verejným registrom lobingu, diskusia o vplyve mimovládnych aktérov by sa mohla viesť vecne, na základe dát, a nie dohadov.