Ústavný súd: Novelizovaná legislatíva o neziskových organizáciách je vnútorne rozporuplná

„Ústavný súd konštatoval, že zverejňovanie údajov o prispievateľoch a výške ich príspevkov neprimerane zasahuje do ich práva na súkromie. To nie je nevyhnutné na dosiahnutie stanovených cieľov (transparentnosť a boj proti trestnej činnosti),“ priblížil Tomáš Senaj z tlačového a informačného odboru Kancelárie Ústavného súdu SR.

Tieto ciele možno podľa Ústavného súdu dosiahnuť aj miernejšími prostriedkami tak, ako tomu bolo v skoršej právnej úprave.

„Okrem toho je napadnutá právna úprava s ohľadom na deklarovaný cieľ a neistú identifikovateľnosť prispievateľov vnútorne rozporuplná, a preto nevhodná. Napokon má potenciál zasahovať aj do mena a osobnej cti fyzických osôb a dobrej povesti právnických osôb,“ podotkol.

Hoci uloženie povinnosti viesť a zverejňovať výkazy samo osebe nie je podľa súdu neprimeranou administratívnou záťažou, napadnutá právna úprava má odradzujúci účinok vo vzťahu k prispievateľom a ich ochote prispievať na fungovanie občianskych združení a organizácií s medzinárodným prvkom.

„To môže mať za následok ohrozenie ich fungovania,“ podčiarkol.

Pokiaľ ide o zaradenie mimovládnych organizácií medzi povinné osoby podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, zákon podľa Ústavného súdu bez dostatočného dôvodu prenáša povinnosti typické pre verejnoprávne subjekty na mimovládne organizácie, ktoré takýto charakter nemajú.

„Dôsledkom je neprimeraná administratívna záťaž, ktorá môže viesť aj k šikanóznemu konaniu iných subjektov a následne aj k vážnemu zásahu do samotnej podstaty činností, pre ktoré boli mimovládne organizácie založené,“ doplnil s tým, že vo zvyšnej časti Ústavný súd návrhom navrhovateľov nevyhovel.

Novelizovaná legislatíva o neziskových organizáciách mala účinnosť od júna tohto roka. Pre organizácie napríklad zavádzala povinnosť vypracovať výkaz o transparentnosti a sprístupňovať informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami. Podanie skupiny poslancov prijal Ústavný súd na ďalšie konanie v máji, ich návrhu na pozastavenie účinnosti zákona však nevyhovel. Novelizovaná legislatíva podľa hnutia PS ohrozuje základné demokratické princípy a ľudské práva.

Legislatívu napadla na Ústavnom súde skupina opozičných poslancov Národnej rady (NR) SR, ako aj verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský. Podľa ombudsmana niektoré časti zákona porušujú princíp slobody, sťažujú participáciu občianskej spoločnosti na verejnom živote a zavádzajú neprimerané štátne zásahy umožňujúce „špicľovanie“ mimovládnych organizácií.

K rozhodnutiu Ústavného súdu pripája sudca Miloš Maďar odlišné stanovisko, ktoré sa týka výroku a odôvodnenia rozhodnutia, a sudca Ivan Fiačan pripája odlišné stanovisko, ktoré sa týka odôvodnenia.

ÚS SR: Zákon, ktorý novelizuje právnu úpravu mimovládnych organizácií, je v rozpore s ústavou

Ústavný súd (ÚS) Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 17. decembra 2025 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2025 nálezom vyslovil rozpor zákona č. 109/2025 Z. z. s viacerými ústavnými právami podľa Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento zákon uložil mimovládnym organizáciám (ďalej len „MVO“), pokiaľ ich príjmy prekročili stanovenú prahovú hodnotu, povinnosť vypracovať výkaz obsahujúci informácie o osobách, ktoré prispeli na činnosť MVO, ako aj výške ich príspevku. Zároveň stanovil povinnosť uložiť výkaz do verejnej časti registra účtovných závierok. Zákonom bol doplnený aj zákon o slobode informácií tak, že za povinné osoby sa považujú aj MVO, pokiaľ im boli poskytnuté verejné prostriedky.

Ústavný súd konštatoval, že zverejňovanie údajov o prispievateľoch a výške ich príspevkov neprimerane zasahuje do ich práva na súkromie. To nie je nevyhnutné na dosiahnutie stanovených cieľov (transparentnosť a boj proti trestnej činnosti). Tieto ciele možno dosiahnuť aj miernejšími prostriedkami tak, ako tomu bolo v skoršej právnej úprave. Okrem toho je napadnutá právna úprava s ohľadom na deklarovaný cieľ a neistú identifikovateľnosť prispievateľov vnútorne rozporuplná, a preto nevhodná. Napokon má potenciál zasahovať aj do mena a osobnej cti fyzických osôb a dobrej povesti právnických osôb.

Hoci uloženie povinnosti viesť a zverejňovať výkazy sama osebe nie je neprimeranou administratívnou záťažou, napadnutá právna úprava má odradzujúci účinok vo vzťahu k prispievateľom a ich ochote prispievať na fungovanie občianskych združení a organizácií s medzinárodným prvkom. To môže mať za následok ohrozenie ich fungovania.

Pokiaľ ide o zaradenie MVO medzi povinné osoby podľa zákona o slobode informácií, zákon bez dostatočného dôvodu prenáša povinnosti typické pre verejnoprávne subjekty na MVO, ktoré takýto charakter nemajú. Dôsledkom je neprimeraná administratívna záťaž, ktorá môže viesť aj k šikanóznemu konaniu iných subjektov a následne aj k vážnemu zásahu do samotnej podstaty činností, pre ktoré boli MVO založené. S ohľadom na to ústavný súd vyslovil aj rozpor § 39 zákona o nadáciách s ústavou.

Národnou radou deklarované ciele zákona možno dosiahnuť množstvom už existujúcich nástrojov rôznych odvetví práva. Osobitne možno poukázať na zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Vo zvyšnej časti ústavný súd návrhom navrhovateľov nevyhovel.

K tomuto nálezu pripojil sudca Miloš Maďar odlišné stanovisko, ktoré sa týka výroku, ako aj odôvodnenia nálezu, a sudca Ivan Fiačan odlišné stanovisko, ktoré sa týka odôvodnenia nálezu.

Prečítajte si tiež:

• Novela zákona o neziskových organizáciách je v rozpore s ústavou