Von der Leyenová pred stretnutím lídrov Európskej únie zvýšila stávky

„Včerajší mier je preč. Nemáme čas oddávať sa nostalgii. Dôležité je, ako sa postavíme dnešku,“ povedala von der Leyenová v Štrasburgu.

„Vieme, aké je to naliehavé. Je to akútne. Všetci to cítime. Všetci to vidíme,“ dodala predsedníčka EK.

Európska únia sa blíži k bodu rozhodnutia v dvoch kritických otázkach, ktoré by mohli formovať jej globálny imidž a medzinárodné postavenie. Po prvé, musí sa rozhodnúť, ako môže Ukrajinu ekonomicky udržať nad vodou a zabezpečiť, aby zostala schopná odolávať ruskej agresii.

Po druhé, musí sa rozhodnúť, či uzavrie dohodu o voľnom obchode s juhoamerickým blokom Mercosur a obnoví dôveru v obchodné dohody založené na pravidlách, ktorá od nástupu druhej Trumpovej administratívy klesla na nové minimá.

Pokiaľ ide o Ukrajinu, von der Leyenová uprednostňuje bezprecedentný plán na využitie zmrazených aktív ruského štátu na poskytnutie reparačnej pôžičky. Tento prístup však rozdelil lídrov EÚ a Belgicko, kde sa väčšina ruských aktív nachádza, stále nie je presvedčené, že jeho požiadavky na rovnomerné rozdelenie rizík medzi krajiny EÚ sa riešia.

Lídri čelia aj ďalšiemu kľúčovému rozhodnutiu, a to, či uzavrieť dohodu o voľnom obchode s juhoamerickým blokom Mercosur 25 rokov po začatí rokovaní.

Plán si vyžaduje podporu tzv. kvalifikovanej väčšiny členských štátov, čo znamená 15 krajín zastupujúcich najmenej 65 percent populácie bloku.

Niekoľko významných krajín vrátane Francúzska vystupuje proti dohode, keďže ich domáci poľnohospodári vedú kampaň proti nej. Taliansko sa stalo kľúčovým hráčom a Francúzsko potrebuje jeho podporu, aby si vytvorilo takzvanú blokovaciu väčšinu a úsilie o uzavretie dohody zmarilo.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová však zatiaľ neodkryla karty, čo vyvoláva pochybnosti o tom, či sa dohodu podarí uzavrieť.

Francúzsko sa zároveň snaží získať podporu pre odloženie hlasovania na budúci rok, čo je krok, ktorý by podľa zástancov mohol v podstate zničiť dohodu a vážne podkopať postavenie EÚ v Južnej Amerike a na celom svete.

V stávke je aj dôveryhodnosť 27-členného bloku pri formovaní jeho zahraničnej politiky a obchodnej agendy, keďže Únia čelí agresívnej Trumpovej administratíve, ktorá presadzuje obchodnú a zahraničnú politiku „Amerika na prvom mieste“.

Von der Leyenová sa vo svojom prejave priamo vyjadrila k nedávnej zmene prístupu USA k Európe slovami: „My, Európania, si nemôžeme dovoliť, aby nás definovali svetonázory iných.“

„Nikto z nás by nemal byť šokovaný tým, čo iní hovoria o Európe. Dovoľte mi však povedať, že by to nebolo prvýkrát, čo by sa názory na Európu ukázali ako zastarané. A nebolo by to prvé uvedomenie si, že povojnový svetový poriadok sa mení na nepoznanie,“ povedala predsedníčka eurokomisie.

Von der Leyenovej vyjadrenia prichádzajú po tom, čo Biely dom vo svojej stratégii národnej bezpečnosti varoval pred hroziacim „civilizačným úpadkom“ Európy. Krátko po jej zverejnení prezident Trump opísal kontinent ako súbor „rozpadajúcich sa národov“ vedených „slabými“ politikmi.

A práve tento utorok americký obchodný zástupca Jamieson Greer spustil ďalší útok proti digitálnym predpisom EÚ a obvinil blok a jeho členské štáty z vedenia „diskriminačných a obťažujúcich súdnych sporov a zavádzania daní, pokút a smerníc namierených proti americkým poskytovateľom služieb“.

Hovorca EÚ v reakcii Greerove vyjadrenia uviedol, že „ako sme už viackrát objasnili, naše pravidlá sa vzťahujú rovnako a spravodlivo na všetky spoločnosti pôsobiace v EÚ“.

„Tieto pravidlá sú vrámci EÚ zárukou bezpečných, spravodlivých a rovnakých podmienok, ktoré sú v súlade s očakávaniami našich občanov,“ dodal hovorca.