Základ je citlivo vnímať

Je to sila: Študentský parlament Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity (BA) vyzýva otvoreným listom prorektorku, aby zvážila, či ostane zároveň akademičkou aj poslankyňou NR SR. Už to tak vyzerá, že chvost vrtí psom a hriešnik káže kňazovi…

Zákon, po prvé, nezakazuje súčasný výkon oboch funkcií. Rozpor tu nevidíme aj kvôli tomu, že dotyčná je zodpovedná za vedu a doktorandské štúdium. Čo to má spoločné s politikou? Podľa študentov však ide aj o „hodnotovú a reprezentatívnu” zodpovednosť.

Akiste by sa im viac páčilo, keby viedla oddelenie napríklad Zuzana Čaputová, teraz už po akademickej skúsenosti zo Stanfordu (v tejto súvislosti mi napadá spojenie „sladká odmena” – domyslite si, kvôli čomu). Dokonca používajú slovník „citlivo vnímame.”

Nie je vám to samým, milí študenti, smiešne?

Asi nie… A uvážte, ako veľmi je v súlade s opozičnými hlasmi to, čo im prekáža v Puškárovej činnosti: Vraj tým, že v parlamente prebieha prijímanie zákonov aj v skrátenom konaní, sa oslabujú inštitúcie či demokratické princípy. Vadia im napríklad zmeny v trestnom zákonníku či snaha transformovať Úrad na ochranu oznamovateľov. S tým, že sa odvolávajú na „rozsiahlu kritiku” zo strany mimovládok či „širokej verejnosti”.

K tomu môžem povedať len toľko, že každá garnitúra bude kritizovaná istou časťou verejnosti – budeme teda zakaždým vyzývať politicky aktívneho pedagóga, aby odstúpil?

Súd na základe pocitu

Časť angažovaných študentov „má pocit”, že Puškárovej rozhodnutia a hlasovanie nereprezentujú hodnoty, s ktorými sa „značná časť” akademickej obce stotožňuje. Chvostík ďalej vrtí psom – takže po novom budú kázať deti rodičom, ako sa majú správať a rozhodovať? Pretože deti vedia lepšie, čo je pre ne dobré!

A potom si ešte aj symbolicky „dupnú”: slovami, že nechcú byť spájaní s vyššie uvedenými politickými krokmi, a že nechcú niesť „reputačné následky” rozhodnutí, o ktorých sa s nimi nikto nebavil. Nuž a prečo by sa aj baviť mal? To má odteraz každý poslanec NR SR s vysokoškolským pozadím chodiť na dumky večerné do študentského klubu?

Zaujímavé je, že na konci listu je namiesto podpisov napísané „študenti a zamestnanci” EUBA. Viete, milí priatelia – ľahko sa obúva do druhých, keď sami nejdete s kožou na trh. Nepridáva to ani na dôveryhodnosti, ale ani na cti. Bez ohľadu na to, že na webe je vyložený formulár, kam sa dodatočne môžu ľudia elektronicky dopísať (kto bude verifikovať ich identitu, pýtam sa…).

Kto zasial semienko?

Je otázne, kde časť študentov chodí na tieto myšlienky. Kto ich navádza k podobným aktivitám? Viete, za mojich čias spolu súperili Mečiar s Dzurindom. Ako študenti žurnalistiky sme mali rôzne názory a postoje. Naši pedagógovia takisto. Ale nespomínam si, že by ktokoľvek z nás chcel riešiť svoje osobné politické preferencie cez univerzitné kanály. Alma mater je priestor na vzdelávanie a áno, aj diskusiu, ale určite nie vo forme výziev vedúcim pracovníkom, aby si vstúpili do svedomia (predmetný list má byť „výzva na reflexiu”).

Takto život nefunguje ani fungovať nemôže – a kto si myslí opak, tomu akosi priskoro narástli krídla.

Mimochodom, k veci sa vyjadril aj liberálny aktivista Jakub Goda, ktorý napísal na adresu Puškárovej, že „plní funkciu handry v handre.” Nestál by nám za zmienku, nebyť podstatnej okolnosti, že kedysi pôsobil v tíme Zuzany Čaputovej. Človek by teda akosi prirodzene čakal, že prejaví k žene aspoň minimálny rešpekt – keď už s ňou nesúhlasí, alebo mu je bytostne proti srsti, aspoň by mohol voliť decentnejšie výrazivo.

Nuž – jeho vizitka.