27 lídrov Európskej únie sa dnes schádza v Bruseli, aby prijali rozhodnutie, ktoré by mohlo redefinovať bezpečnostnú architektúru kontinentu. V centre diskusie je otázka, ako získať najmenej 90 miliárd eur na pokrytie finančných a vojenských potrieb Ukrajiny na roky 2026 a 2027.

Keďže Spojené štáty sú v podstate mimo hry, blok bude nútený zvýšiť svoj finančný príspevok Kyjevu na minimálne 90 miliárd eur na najbližšie dva roky. Lenže ako?

Na dosiahnutie sumy 90 miliárd eur sú na stole dve hlavné možnosti. Prvou je prelomový návrh presmerovať zmrazené aktíva Ruskej centrálnej banky do bezúročnej reparačnej pôžičky Ukrajine, ktorú by krajina musela splatiť až po tom, ako Moskva nahradí škody spôsobené vojnou.

Druhou možnosťou je poskytnúť spoločné pôžičky na finančných trhoch, ako to urobila Komisia v mene všetkých členských štátov počas pandémie COVID-19.

Obe možnosti majú obrovské klady a zápory, ktoré ťažko ovplyvňujú rozhodovanie lídrov. Existuje však kľúčový rozdiel: zatiaľ čo spoločný dlh by si vyžadoval jednomyseľnosť – čo je takmer nemožný scenár vzhľadom na nekompromisný odpor Maďarska a Slovenska –, reparačná pôžička by mohla byť schválená len kvalifikovanou väčšinou, uvádza Euronews.

Odvážny pokus Európskej únie poskytnúť Ukrajine reparačnú pôžičku zo zmrazených ruských aktív ostro rozdelil kľúčových lídrov bloku. Pred dôležitým summitom Euronews analyzuje, kto je za a kto proti.

Kto je za?

Reparačná pôžička má dvoch horlivých zástancov v osobe Ursuly von der Leyenovej, predsedníčky Európskej komisie, a Friedricha Merza, nemeckého kancelára.

Von der Leyenová po prvýkrát predstavila túto iniciatívu počas svojho prejavu o stave EÚ začiatkom septembra, bez uvedenia akýchkoľvek podrobností. O niekoľko dní neskôr Merz v článku v denníku Financial Times predniesol podobnú horlivú výzvu.

Podľa tohto plánu by finančné inštitúcie, ktoré držia aktíva ruskej centrálnej banky, zmrazené od februára 2022, previedli svoje hotovostné zostatky Komisii, ktorá by následne poskytla Ukrajine bezúročnú pôžičku.

Kyjev by mal splatiť úver až po tom, ako Moskva ukončí vojnu a nahradí škody. Moskva by potom mohla získať svoje peniaze späť, čím by sa uzavrel celý cyklus.

„Je to veľmi jasný signál aj pre Rusko, že pokračovanie vojny z ich strany bude mať pre nich vysoké náklady,“ povedala von der Leyenová.

Odvážny pokus využiť suverénne aktíva Ruska získal podporu kľúčových členských štátov.

Traja severskí lídri – Mette Frederiksenová z Dánska, Ulf Kristersson zo Švédska a Petteri Orpo z Fínska – boli medzi prvými, ktorí plne podporili reparačnú pôžičku a zároveň odmietli myšlienku vydania nových dlhopisov. Poľský premiér Donald Tusk, estónsky premiér Kristen Michal, lotyšská premiérka Evika Siliņa, litovský prezident Gitanas Nausėda a írsky premiér Micheál Martin sa rýchlo pridali a pripojili sa k rastúcim hlasom v prospech pôžičky.

„Okrem toho, že je to finančne najviac realizovateľné a politicky najrealistickejšie riešenie, rieši aj základné princípy práva Ukrajiny na náhradu škôd spôsobených agresiou,“ napísali v spoločnom liste.

Holandsko, jeden z najväčších finančných darcov Ukrajiny, je tiež silným zástancom tejto myšlienky.

Ďalšími podporovateľmi, hoci menej hlasnými, sú Španielsko a Portugalsko, ktoré zdôrazňujú potrebu zabezpečiť stabilné financovanie Ukrajiny jedným alebo druhým spôsobom.

A potom je tu Francúzsko.

Prezident Emmanuel Macron sa v tejto dôležitej diskusii prekvapivo drží v úzadí, čo vyvoláva otázky o tom, aký postoj vlastne zaujíma druhý najväčší štát bloku. Túto záhadu ešte zosilňuje skutočnosť, že Francúzsko vlastní ruský štátny majetok v hodnote približne 18 miliárd eur, ktorý je uložený v utajených súkromných bankách.

„To neznamená, že nepracujeme na iných alebo širších možnostiach, ktoré by zahŕňali štátny majetok v komerčných bankách,“ uvádza Elyzejský palác. „Ale opäť, povaha týchto aktív, a najmä povaha existujúcich zmlúv, nie je rovnaká,“ dodáva.

Hoci Macron nie je považovaný za odporcu reparačnej pôžičky, jeho nápadná absencia vo verejnej diskusii prinútila Merza, aby sa tejto úlohy ujal sám. Rozhodnutie Európy by mohlo veľmi dobre predefinovať jeho postavenie ako kancelára.

„Neklamme si. Ak v tomto neuspejeme, schopnosť Európskej únie konať bude na roky, ak nie na dlhšie obdobie, vážne poškodená,“ varoval Merz.

Kto je proti?

Napínavú ságu o reparačnej pôžičke nemožno pochopiť bez Belgicka, hlavného správcu ruských aktív, a jeho premiéra Barta De Wevera.

De Wever využil každú príležitosť, či už to bol prejav, tlačová konferencia alebo rozhovor, aby jednoznačne vyjadril svoju silnú nevôľu voči návrhu, ktorý považuje za „zásadne nesprávny“ a plný „mnohých nebezpečenstiev“.

„Prečo by sme sa mali púšťať do neznámych právnych a finančných vôd so všetkými možnými dôsledkami, ak sa tomu dá vyhnúť?“ napísal De Wever vo svojom ostrom liste von der Leyenovej.

„Nikdy nezaviažem k tomu, aby Belgicko samo znášalo riziká a záväzky, ktoré by vyplývali z reparačnej pôžičky,“ vyjadril sa.

De Wever uprednostňuje spoločný dlh ale tvrdí, že by mohol schváliť reparácie vo forme pôžičky, ak budú splnené tri kľúčové podmienky: úplná spoločná zodpovednosť za riziká, účinné záruky likvidity a úplné rozdelenie bremena medzi krajiny, ktoré držia ruské aktíva.

De Wever však nie je vo svojej kampani osamotený: nový prieskum ukazuje, že 65 % belgických občanov je proti pôžičke na reparácie. Depozitár Euroclear, inštitúcia, ktorá vlastní ruské aktíva v hodnote 185 miliárd eur a ktorú už Moskva žalovala, sa k návrhu tiež stavia kriticky a označuje ho za „veľmi krehký“, „finančne rizikový“ a „právne experimentálny“.

De Weverova kampaň dostala minulý týždeň nečakanú podporu, keď sa Taliansko, Bulharsko a Malta pripojili k Belgicku vo vyhlásení, v ktorom naliehajú na Komisiu, aby preskúmala „alternatívne riešenia“ s „predvídateľnými parametrami“ a „výrazne nižším rizikom“.

Tieto riešenia by podľa nich mali slúžiť ako „most“, ktorý zabezpečí, že Kyjev bude naďalej financovaný a lídri budú mať viac času na diskusiu o dvoch hlavných možnostiach, ktoré sú na stole. Hoci vyhlásenie priamo neodmietlo pôžičku na reparácie, prehĺbilo neistotu.

Medzitým Andrej Babiš, nový premiér Českej republiky, uviedol, že súhlasí s De Weverom, s ktorým sa minulý týždeň stretol v Bruseli, a navrhol, aby Komisia „našla iné spôsoby“, ako Kyjevu pomôcť.

„V žiadnom prípade sa na pomoci finančne nepodieľame,“ uviedol Babiš. „Nemôžeme poskytnúť žiadne peniaze z českého rozpočtu a ani záruky,“ dodal.

Ďalej tu je maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý kategoricky odmieta schváliť akúkoľvek ďalšiu pomoc Ukrajine, bez ohľadu na spôsob jej poskytnutia.

„Európa chce pokračovať vo vojne a dokonca ju expandovať. Chce ju udržať na fronte medzi Ruskom a Ukrajinou a rozšíriť ju do ekonomického zázemia konfiškáciou zmrazených ruských aktív,“ povedal Orbán.

„Tento krok je otvoreným vyhlásením vojny, na ktoré ruská strana zareaguje odvetnými opatreniami,“ vyjadril sa.

Slovenský premiér Robert Fico, Orbánov  blízky spojenec, prisľúbil, že sa bude brániť akejkoľvek novej vojenskej pomoci pre Kyjev. Fico je však ochotný vyčleniť nové prostriedky na podporu povojnovej obnovy Ukrajiny a na podporu jej snáh o vstup do EÚ, ktoré Orbán vetoval.

„Ak je pre západnú Európu život Rusa alebo Ukrajinca bezcenný, nechcem byť súčasťou takej západnej Európy,“ povedal Fico.

„Nepodporím nič, čo by viedlo k podpore vojenských výdavkov Ukrajiny, aj keby sme mali sedieť v Bruseli až do Nového roka,“ dodal.

Čo sa teda môže stať?

Technicky by sa pôžička na reparácie mohla posunúť vpred kvalifikovanou väčšinou: potrebných by bolo minimálne 15 členských štátov, ktoré predstavujú aspoň 65 % celkovej populácie bloku.

To znamená, že sedem spomínaných skeptikov – Belgicko, Taliansko, Bulharsko, Malta, Česká republika, Maďarsko a Slovensko – nestačí na to, aby plán zmarili.

„Keď pracujete s kvalifikovanou väčšinou, členské štáty majú oveľa väčší záujem zapojiť sa, pretože existuje možnosť, že budú prehlasované,“ povedal vysokopostavený diplomat.

„Toto je mimoriadne citlivá a zložitá otázka a v takýchto prípadoch sa vždy vynakladá mimoriadne úsilie, aby sa zohľadnili obavy všetkých členských štátov. Nie je to niečo, čo sa robí ľahkovážne,“ dodal.

Keďže Nemecko, Španielsko, Poľsko, severské a pobaltské krajiny sú všetky za, skupina odporcov by potrebovala, aby Francúzsko – jediná veľká krajina – zmenilo názor a postavilo sa proti. Ale jednoznačné „nie“ je nepravdepodobné vzhľadom na osobné odhodlanie Macrona zabezpečiť Ukrajine osud suverénneho a nezávislého národa.

V každom prípade diplomati a úradníci pripúšťajú, že schválenie reparačnej pôžičky so všetkými jej rizikami a neistotami by bolo politicky neudržateľné.

„Lídri si veľmi dobre uvedomujú neprimeraný podiel Belgicka na pôžičke na reparácie a to sa berie do úvahy,“ povedal vysoký úradník EÚ.

„Budeme realisti, dosiahnuť jednotu  27 krajín nebude možné,“ dodal úradník s odkazom na Maďarsko a dodal: „Dúfame, že sa priblížime čo najbližšie k 26.“

Ak sa reparácie aj spoločný dlh ukážu ako neriešiteľné, Komisia bude požiadaná, aby zaviedla dočasné finančné riešenie, aby sa zabránilo platobnej neschopnosti Ukrajiny. Krajina potrebuje novú injekciu zahraničnej pomoci už v apríli, takže čas beží rýchlo, konštatuje denník.

Pre ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sú reparácie rovnako o financiách ako o zodpovednosti.

„Zmrazené aktíva by pravdepodobne mohli kompenzovať určité úbytky (zdrojov) z niektorých krajín. Bola by to naozaj významná pomoc. Bez tejto pomoci nevidím možnosť, ako by Ukrajina mohla stáť pevne na nohách, a to aj ekonomicky, “varoval Zelenskyj.

„Nemyslím si, že budeme schopní pokryť takýto deficit nejakými nejasnými alternatívami alebo neurčitými sľubmi,“ dodal.

Dodajme, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že neopustí dnešný summit EÚ, kým nebude vyriešená otázka financovania Ukrajiny.

Prečítajte si tiež:

• Zkouška Uršulou
• Ukrajina je na pokraji bankrotu