Podľa Baránika zmeny v prokuratúre nie sú pre jedného kandidáta, opäť spomenul “mafiánsky štát”. Tomáš tvrdí, že sú určené pre Lipšica

Bratislava 4. júna 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Parlament začal diskusiu o nových pravidlách výberu kandidáta na generálneho prokurátora. Podľa vyjadrenia viacerých vládnych politikov ide o jeden z najkľúčovejších zákonov v tomto volebnom období. Poslanec Alojz Baránik (SaS) povedal, že prokuratúra si od čias Vladimíra Mečiara „uzurpovala postavenie, ktoré umožňuje udržiavať SR ako mafiánsky štát“, a to chcú vládni poslanci zmeniť

Podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO) uviedol, že Slovensko čaká najtransparentnejší výber kandidáta na generálneho prokurátora, aký Slovensko zažilo. Podľa poslanca Erika Tomáša (Smer-SD) je navrhovaná novela určená pre advokáta Daniela Lipšica, aby sa stal generálnym prokurátorom.

Navrhovaná novela zákona o prokuratúre z dielne koaličných poslancov umožňuje kandidovať za kandidáta na generálneho prokurátora aj neprokurátorovi. Poslanec Baránik odmietol, že by návrh bol pripravený pre potreby jedného kandidáta.

„Toto nie je zákon pre niekoho, ale zákon pre riadnu slušnú výkonnú prokuratúru ako celok,“ vyhlásil. Podľa Baránika koalícia bude zvažovať minulosť kandidátov a hlavne kandidátov z radov prokurátorov, či nemajú „maslo na hlave“.

Podpredseda parlamentu Grendel poukázal na to, že v krajinách ako Estónsko, Litva, Švédsko, Anglicko, Holandsko či Cyprus sú na čele prokuratúry ľudia s právnickým vzdelaním, ktorí predtým v prokuratúre nepôsobili. Zdôraznil, že ide o štáty, ktoré sa v rebríčku EÚ o nezávislosti justičného systému a vnútroštátnych prokuratúr umiestnili pred Slovenskom.

Podľa navrhovanej novely uchádzačom o funkciu šéfa prokuratúry môže byť občan SR, ktorý je voliteľný do parlamentu, dosiahol vek aspoň 40 rokov. Musí mať aspoň pätnásťročnú prax v právnickom povolaní a musí byť bezúhonný. Za takého sa nepovažuje ten kandidát, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, za zneužívanie právomoci verejného činiteľa, za prijímanie úplatku, podplácanie a za trestný čin nepriamej korupcie.

Rovnako za bezúhonného sa podľa návrhu nepovažuje ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol pre takýto trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov.

Doteraz mohli kandidáta na generálneho prokurátora navrhovať výlučne poslanci parlamentu. Po novom bude môcť kandidátov predkladať aj minister spravodlivosti, Rada prokurátorov SR, verejný ochranca práv, profesijné organizácie právnikov (napríklad komory), vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva (napríklad Slovenská akadémia vied alebo právnické fakulty).

Návrh obsahuje aj nový dôvod na odvolanie šéfa prokuratúry. Bude ho možné odvolať v prípade, ak prestane svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne.

Novela počíta s vypočutím kandidátov na ústavnoprávnom výbore parlamentu, kde im bude možné klásť otázky. Z takzvaného grilovania kandidátov bude verejný audiovizuálny prenos.

Ako o jednom z kandidátov z radov neprokurátorov sa doposiaľ hovorilo aj o expolitikovi a advokátovi Danielovi Lipšicovi. V súvislosti s funkciou generálneho prokurátora sa spomínali tiež mená prokurátorov Jána Šantu, Maroša Žilinku, Jána Hrivnáka či Vasiľa Špirka.

Sedemročné funkčné obdobie súčasného generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára sa končí 17. júla. Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh parlamentu.