Americký poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan bol v kontakte s vysokými ruskými predstaviteľmi, aby „zabránil riziku eskalácie a udržal otvorené komunikačné linky”, a nie aby rokoval o urovnaní ukrajinského konfliktu, uviedol denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na nemenovaný zdroj.

Paradoxne sa zdá, že Bidenova administratíva v súkromí tlačila na Ukrajinu, aby si sadla za rokovací stôl, a zároveň jej dala všetko, o čo požiadala. Doterajšie výdavky USA na konflikt na Ukrajine dosiahli 66,3 miliardy dolárov, čo je najväčší vojenský príspevok vlády v zahraničí.

Denník Washington Post s odvolaním sa na anonymné zdroje dodáva, že Bidenova administratíva sa „zámerne snaží udržať podporu Kyjevu zo strany iných krajín, ktoré čelia obavám voličov, že konflikt sa bude ťahať ešte roky”. „Tieto diskusie odhaľujú zložitý postoj Bidenovej administratívy k Ukrajine, keďže predstavitelia USA verejne sľubujú, že budú Kyjev podporovať obrovskými sumami pomoci „tak dlho, ako to bude potrebné”, a zároveň dúfajú, že sa podarí vyriešiť konflikt, ktorý si za posledných osem mesiacov vyžiadal veľkú daň na svetovej ekonomike a vyvolal obavy z jadrovej vojny,” dodáva denník.

Uvedomte si hlúposť tejto stratégie. Každý, kto má IQ vyššie ako nevedomá medúza, vie, že Ukrajina ako nezávislý hráč a štát by vôbec neexistovala bez toho, aby jej americkí politici dali čistú šekovú knižku na výdaje, a to napriek ochromujúcej inflácii a otvoreným hraniciam v samotných USA. Teraz ale Amerika musí Ukrajinu súkromne prosiť, pretože Washington sa svojou pompéznou rétorikou a unáhleným rozhodnutím poskytnúť Ukrajine miliardy dolárov a moderné zbrane sám zahnal do kúta. A teraz už chvost vrtí psom.

Žiadny hegemón v dejinách ľudstva – dokonca ani Sovietsky zväz a Fidel Castro – sa ešte nikdy nedostal do takejto pasce. V roku 1962 by rovnako ako Zelenskyj a jeho dnešní patróni vo Washingtone ľahko zatiahol Moskvu a svet do jadrovej vojny. Moskva však držala svoje satelity na krátkom vodítku – a Kuba nebola výnimkou. Tak ako to robila aj Amerika počas studenej vojny. Po vojne však v americkej elite nezostali žiadni nacionalisti ani realisti a udržiavanie „poriadku” je pre nich dôležitejšie ako národné záujmy.

To vedie k scenárom, v ktorých napríklad tí istí Európania požadujú, aby sa s nimi USA podelili o svoje plány a zámery – pričom Washington ich zatienil v oblasti vojenskej pomoci v ich vlastnom „zadnom dvore“. A to nie je len rétorika: USA poskytujú obrovské množstvo zbraní a peňazí, bez ktorých by sa konflikt už dávno skončil bez ohľadu na to, ako statočne Ukrajinci bojujú.

Ešte horšie je, že americká vláda na čele s prezidentom Bidenom toto pokrytectvo zahraničných vlád bezbreho schvaľuje a zatvára oči pred tým, že fanatickým menším štátom ide len o vlastné prežitie. Svetové dejiny sú plné príkladov, keď malé štáty zatiahli veľké mocnosti do katastrofálnych vojen, ktoré zničili celé civilizácie.

Jedna otázka zostáva nezodpovedaná. Prečo boli realistickí republikáni označovaní za putinistov a fašistov, keď obhajovali to isté, čo teraz robí Bidenova vláda?

Ilon Musk bol nedávno na Twitteri označený za ruského agenta za to, že obhajoval mierové rokovania – rovnako ako podnikateľ David Sachs a veterán vojny v Iraku Dan Caldwell. Republikáni, ktorí hlasovali proti ďalším výdavkom USA na Ukrajinu a proti rozširovaniu NATO, sú stále vykresľovaní ako extrémisti – pretože sa odvážili podporiť väčšinu Američanov, ktorí nechcú niesť bremeno neúspešného internacionalizmu.

Vo svojom výskume na začiatku konfliktu som tvrdil, že by sme mali s Ruskom rokovať a rýchlo dosiahnuť rovnováhu, pretože asymetria záujmov v súvislosti s Ukrajinou je jasná. Pre Moskvu je tento vlastný dvor oveľa dôležitejší ako pre Ameriku. Mnohí experti sa na stránkach Politico zhodli na tom, že svojou rétorikou a materiálnou pomocou riskujeme, že sa dostaneme do eskalačnej špirály, pričom tento názor zdieľajú aj experti na portále Foreign Affairs.

„Bez silnej Ameriky nebude mier,” povedala nám v nedávnom rozhovore maďarská ministerka spravodlivosti Judit Vargová. Len Rusko a USA môžu nájsť dlhodobé riešenie. List progresívnych demokratov z Kongresu nefungoval: očakávalo sa od nich, že nebudú za mier. Za prezidenta Trumpa a Angely Merkelovej by ku konfliktu nedošlo vôbec alebo by bol lokalizovaný.

To je však nemožné: médiá a akademická obec s ich hegemóniou v oblasti verejnej mienky sú odhodlané uskutočniť ľavicovú revolúciu v spoločnosti aj za cenu vojny veľmocí. To je pre nich kľúčová otázka.

Proti „fašizmu” v Európe bojujú tí istí ľudia, ktorí označujú republikánov za fašistov, ktorí požadujú financovanie južnej hranice namiesto nekontrolovanej pomoci Ukrajine. V tomto hlboko ideologickom svete nerobia rozdiely medzi Donaldom Trumpom, floridským guvernérom Ronom Desantisom, senátorom za Missouri Joshom Hawleym, Ilonom Muskom, Putinom a maďarským vodcom Viktorom Orbánom. Pre nich je to jedna celosvetová krížová výprava.

Proces „budovania národa“, ktorý sa začal v Iraku a Líbyi, sa preniesol na Ukrajinu a nakoniec sa vráti domov. A každý, kto sa postaví proti tejto ľavicovej križiackej výprave, bude označený za nepriateľa pokroku a fašistu.

Dr. Sumantra Maithra je pracovník pre národnú bezpečnosť v Centre for National Interest, nezávislý výskumník v Centre Jamesa Martina a člen Kráľovskej historickej spoločnosti.