Môj profil 
Predplatné
Všetkých 42 prítomných členov parlamentu s celkovo 81 kreslami v stredu schválilo návrh podaný osobitným prokurátorom pre organizovaný zločin, Milivojeom Katnicom, ktorý požadoval zadržanie vodcov opozičnej Aliancie Demokratického frontu, Andrija Mandića a Milana Knezevica.
Zvyšok poslancov chýbal a pred budovou parlamentu protestovalo niekoľko sto aktivistov. Niektorí z 39 opozičných poslancov, vrátane 18 poslancov z Aliancie demokratického frontu v súčasnej dobe bojkotujú parlament Čiernej Hory.
Mandic a Knezevic sa pripojili k aktivistom v stredu, keď vládnuca Demokratická strana socialistov (DPS) rozhodla o ich osude.
“Rozhodli sme sa proti diktátorskému režimu a neexistuje sila, ktorá by nás mohla zastaviť … kým neoslobodíme Čiernu Horu demokratickými prostriedkami,” povedal Mandic davu.
Podľa vyhlásenia na parlamentnej webovej stránke, 52-ročný Mandic a 36-ročný Knezevic sú podozriví z “vytvorenia zločineckej organizácie … a prípravy útoku na ústavný poriadok a bezpečnosť Čiernej Hory.”
Obaja poslanci sú obvinení z organizovania údajného prevratu pri celoštátnych voľbách 16. októbra. Podľa žalobcov mali v pláne zavraždiť vtedajšieho premiéra a chopiť sa moci.
Aby sa predišlo možnému vypuknutiu násilia uprostred prebiehajúcich protestov o budúcnosti Čiernej Hory a NATO, najvyšší štátny zástupca Ivica Stankovic objasnil, že poslanci nebudú okamžite uväznení.
“V konkrétnom prípade by nemalo byť navrhnuté zatknutie,” povedal Stankovic vo vyhlásení a odvoláva sa na “prezumpciu neviny.”
Obaja poslanci opakovane popreli účasť na prevrate, z ktorého vláda viní ruských a srbských nacionalistov. 20 ľudí, vrátane dvoch ruských občanov, je obvinených z pokusu o prevrat s cieľom zvrátiť vstup Čiernej Hory do NATO.
Čierna Hora, bývalá súčasť Juhoslávie, je v procese vstupu do NATO ako 29. štát. V máji minulého roka členovia NATO podpísali protokol o pristúpení Čiernej Hory, ktorý rozšíril štatút malej balkánskej krajiny na „pozvaná“.
Akonáhle všetkých 28 spojencov ratifikuje protokol o pristúpení, Čierna Hora môže vstúpiť do aliancie. Zatiaľ dvadsaťštyri z 28 členov NATO schválilo členstvo Čiernej Hory v priebehu summitu NATO vo Varšave v júli 2016.
V utorok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg oznámil, že mu je ešte stále nejasné, či a kedy zostávajúci štyria členovia NATO, vrátane USA, budú súhlasiť so vstupom Čiernej Hory do organizácie.
Poukázal na to, že NATO je “na dobrej ceste k skorému členstvu Čiernej Hory” tvrdením, že “nedošlo k žiadnemu znameniu, že americká administratíva nepodporí ratifikáciu.” Stoltenberg tiež dodal, že aj Francúzsko je pripravené na ratifikáčný protokol.
Čierna Hora, národ so 620.000 ľuďmi, je hlboko rozdelená medzi tých, ktorí chcú vstúpiť do NATO a ostatných, ktorí sa usilujú o ochranu Ruska, tradičného slovanského spojenca. Tí argumentujú krutosťami spáchanými NATO vo vojne proti bývalej Juhoslávii, ktoré stáli životy mnohých civilistov v celoštátnom bombardovaní aliancie proti niečomu, čomu sa hovorilo „vojenské ciele“ v roku 1999.
“Sme tradične proti NATO. Nie sme proti vstupu do NATO len kvôli agresii NATO, ktorá sa stala v roku 1999. Sme proti, pretože vidíme NATO ako problém a nie riešenie moderného globálneho sveta,” hovorí Nikola Jovanovic z Aliancie demokratického frontu.
Mladý politik poukázal na to, že “najlepšie riešenie” pre jeho krajinu je zostať “neutrálny”, spolu so Srbskom, Bosnou a Hercegovinou a Macedónskom.
“Myslíme si, že Čierna Hora je v hlbokej politickej kríze, pretože režim v Podgorici núti členstvo v NATO proti vôli drvivej väčšiny občanov,” povedal Jovanovic a vyzval vládnucu stranu, aby vyhlásila referendum o členstve v NATO.
Opozičník poznamenal, že jeho krajina je na pokraji možného “občianskeho nepokoja”, ak vládnuca strana nezastaví “agresívne útoky” na vodcu opozície, ktorý sa stavia proti NATO.
Jovanovic poznamenal, že mať dobré vzťahy s Ruskom je “tradične” historicky a ekonomicky dôležité pre Čiernu Horu. “Nechceme, aby sa stala súčasťou vojenskej aliancie, ktorá je proti Rusku,” poznamenal.
.jpg)
