Bratislava/Kosovská Mitrovica 22. mája (TASR) – Najnovšia dohoda, podpísaná v Bruseli 19. apríla, je aj podľa kosovských Srbov a podľa vyjadrení najvyšších srbských predstaviteľov najviac, čo sa v tejto chvíli mohlo dosiahnuť. Neuspokojuje však všetky naše záujmy, a preto Srbi žijúci v Kosove vyjadrili svoj nesúhlas a jasne dali najavo, že sa nebudú podieľať na jej plnení, povedal dnes bývalý starosta Kosovskej Mitrovice a úradujúci námestník šéfa kancelárie srbskej vlády pre Kosovo Krstimir Pantič na tlačovej konferencii v Bratislave.
"Vláda Srbskej republiky však túto dohodu prijala a má povinnosť ju zrealizovať," upozornil.
Situácia na severe Kosova je podľa neho pokojná, ale veľmi napätá. Občania si robia starosti o svoju budúcnosť a budúcnosť svojich rodín, povedal Pantič. "Sme znepokojení, pretože neboli vyriešené všetky otázky, ktoré Srbov v Kosove trápia. Predovšetkým otázka eventuálneho občianstva," spresnil. Upozornil, že kosovskí Srbi nechcú súhlasiť s bruselskou dohodou dovtedy, kým nebude presne definovaných všetkých 15 bodov a kým si nebudú istí, že budú aj naďalej občanmi Srbskej republiky.
Srbi na severe Kosova podľa Pantiča viackrát vyhlásili, že nechcú žiť v tzv. nezávislom Kosove. To vyplýva aj z referenda, ktoré sa konalo vlani 15. februára a drvivá väčšina kosovských Srbov sa v ňom vyjadrila, že je proti zavedeniu albánskych inštitúcií, pripomenul Pantič, ktorý prišiel do Bratislavy spolu s úradujúcim starostom Kosovskej Mitrovice Dragišom Vlaškovičom na pozvanie Slovensko-ruskej spoločnosti.
Srbsko-kosovský dialóg o normalizácii vzájomných vzťahov pokračoval v utorok v Bruseli za sprostredkovania šéfky európskej diplomacie Catherine Ashtonovej ďalším kolom rokovaní na úrovni premiérov. Rozhovory pokračujú dnes. Normalizácia vzťahov medzi Prištinou a Belehradom je podmienkou otvorenia prístupových rokovaní EÚ so Srbskom, čo tlak na Belehrad ďalej zvyšuje. Aj Prištine však ide o veľa, napríklad o uzavretie asociačnej dohody s EÚ.
Srbsko a Kosovo sa dohodou, ktorú 19. apríla parafovali premiéri Ivica Dačič a Hashim Thaci, zaviazali, že si vzájomne nebudú podkopávať úsilie o integráciu do EÚ a nebudú podnecovať k takémuto počínaniu ani iné štáty.
Podľa dohody budú právomoci srbskej komunity na severe Kosova vyplývať z kosovskej legislatívy a Európskej charty miestnej samosprávy. Severné Kosovo by malo disponovať špeciálnymi autonómnymi právami, ktoré naň prenesie Priština. Ich súčasťou bude právo mať vlastného prezidenta, vlastný parlament i akúsi formu vlády.
Región by mal mať vlastného policajného veliteľa, ktorý bude mať na starosti štyri severokosovské obce obývané Srbmi. Aj policajti na severe Kosova budú platení kosovským ministerstvom vnútra.
Ešte v tomto roku by sa mali uskutočniť v oblasti regionálne voľby. Určenie podmienok, za ktorých sa uskutočnia, ako aj stanovenie ich termínu sú považované teraz za dôležité prvky pri implementácii obsahu dohody v praxi, ktorá si však vyžiada aj harmonogram realizácie ďalších dohodnutých krokov.
Srbi žijúci na severe Kosova dohodu oficiálne odmietli a proti nej sa opakovane vyslovila aj Srbská pravoslávna cirkev na čele s patriarchom Irinejom.
Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska vo februári 2008. Belehrad tento akt doposiaľ neuznal, rovnako ako päť členských krajín EÚ – Slovensko, Španielsko, Grécko, Cyprus a Rumunsko.
Na severe Kosova žije približne 60.000 Srbov, ktorí neuznávajú hranice Kosova so Srbskom a odmietajú sa podriadiť inštitúciám Prištiny.
zsl hy
UPOZORNENIE: TASR vydá k správe zvukové záznamy.
3.9°C
Sobota 
Nedeľa 
Utorok 
3.9°C
Sobota 
5.7°C
2.2°C
Utorok 
.jpg)
.jpg)
