Bratislava, 22. novembra 2015 (HSP/Foto:Facebook)

Naša nová demokracia, ktorá by chcela nahradiť striedajúce sa ľavicovo-pravicové vedenie štátu, mocenskými ambíciami je tehotná už dávnejšie, avšak nie a nie porodiť. Zvíja sa, lapá po vzduchu, tlačí – ale to akosi nejde. Má ťažký pôrod a zatiaľ nevie nič porodiť… 

Ahoj, Jožo, aký si dnes vážny… Čo sa takto pozeráš? Čo vyhľadávaš?

Čo tak hučíš? Potrebujem ticho. Robím prieskum. Pozorujem našu politickú scénu.

Aha. Tak to stojí za to. A čo tam vidíš? Nedajboh, objavil si Ameriku?

No, Ameriku – nie Ameriku, ale Slovensko som určite objavil. Teraz už viem, prečo sa nám nedarí a prečo tu máme taký bordel. Všetko je v nedokonalosti nášho politického systému.

Jaj, myslel som si, že si ozaj prišiel na niečo nové! Ozaj, objavil si Ameriku. Toto vieme všetci už dávnejšie, dokonca aj malé deti. Jasné, že systém je nedokonalý a vieš prečo? Všetko záleží na ľuďoch. Ľudia – politici – vybudovali nedokonalý systém. Nič nové.

Nie, bratu, mýliš sa. Ako väčšina z nás. Teda chceš povedať, že všetko pokašľali politici?

No a kto? Kto riadi štát, kto navrhuje zákony, kto to robí amatérsky? Kto?

Práve, že je všetko naopak. Politici sa zo všetkých síl snažia urobiť dobre a všetky naše nešťastia plynú z toho, že im nerozumieme. Pretože ľud nerozumie politikom.

A toto čo si teraz povedal? My nerozumieme politikom? To nemyslíš vážne! Fakt, od rána sa mi pozdávaš akýsi čudný. Nebolí ťa niečo, nemáš horúčku, hlava sa ti netočí? Takže ľud zavinil všetko? Jedinú chybu, ktorú ozaj robí, je to, že stále volí tých „vyvolených“, ktorí už sto razy všetko pokašľali a nemôže si zvoliť tých správnych.

Nie, máš to na hlavu postavené. Pes je zakopaný úplne inde. Politici sa snažia robiť iba to dobré – aj pre tento štát, aj pre tento ľud. Ale ľudia im nerozumejú a preto nevedia oceniť ich prínos a spolupracovať s nimi, aby spoločným úsilím vybudovali na tomto území prosperujúci štát, v ktorom všetci budú žiť šťastne a slobodne. A nebudú žiadne problémy a stresy.

Tak potom ozaj… Asi skutočne nie si celkom zdravý. Ak človek povie niečo také, čo si teraz vyslovil, tak si súrne musí vyhľadať psychiatra. Ozaj ťa hlavička nebolí?

Daj pokoj. Veď je to jednoduché. Hneď ti všetko vysvetlím. Pozri sa. Politici makajú od rána do večera a často aj v noci, robia obrovskú prácu a my na nich iba nadávame. Je to nespravodlivé. Chceš konkrétne príklady? Nech sa páči. Pozri sa, ako sa snaží naša vládna strana! Zvyšuje dôchodky, minimálnu mzdu, posilňuje poisťovňu, dôchodcovia a študenti sa môžu voziť vo vlakoch zdarma – každý týždeň odfajkujú body na svojej nástenke…

No a? Je to veľký prínos pre tento štát? Je to iba predvolebná propaganda. Máme kopu závažných problémov, ktoré treba riešiť – nezamestnanosť, krachujúci priemysel, padnuté na kolená pôdohospodárstvo, nízke mzdy a pod. Treba riešiť tieto globálne otázky a nie zbierať omrvinky. Rieši sa to? Pripadá mi to, akoby dieťaťu ponúkli cukrík, ale nechali ho bez obedu. Ale dieťa sa skôr potrebuje najesť.

Veď hovorím, ty tomu nerozumieš. Čo by si vybral – riešenie jednej úlohy alebo desiatich? Jasné, že to druhé! Riešenie jednej globálnej otázky trvá roky a vyžaduje si miliónové investície. A to žiadna vláda v priebehu jedného volebného obdobia nedokáže. Načo bude riešiť niečo globálne, ak je tu nebezpečenstvo, že svoju prácu nedokončí – jednoducho po štyroch rokoch vládu vypoklonkujú. Ale v tom istom čase a za menší peniaz sa dá vyriešiť desať malých otázok – všímaš si ten rozdiel? Začni naplno riešiť nezamestnanosť a za 4 roky budeš iba na polceste. Potom každý povie, že si nič za 4 roky neurobil – kto ťa potom bude voliť? No vidíš. A keď vyriešiš desať malých úloh – s tými vlakmi zdarma, hasičskými autami, minimálnou mzdou vyššou o „gigantických“ 10 – 20 eur – už si hrdina! A väčšina ťa bude voliť. Lenže to mnohí nechcú pochopiť. Hovorím: ľudia nerozumejú politikom a preto nemôžeme si s nimi nadviazať dialóg.

Prečo nemôžeme? Raz za 4 roky sa v tom politikom veľmi darí. Hneď si spomenú na voličov, cestujú po krajine, mítingujú, presviedčajú, sľubujú.  Pár týždňov pred voľbami nadväzujú s občanmi perfektný dialóg. Škoda, že iba na krátky čas…

Pretože politikom nepomáhame, nerozumieme im. Stále niečo ponúkajú, realizujú, zlepšujú, modernizujú, demokratizujú, zefektívňujú, plánujú. A čo my? Iba čakáme na zázraky.

No a tie zázraky nie a nie prísť…  Vidím, že ti nevonia demokraticky zvolená ľavicová vláda. Čo si myslíš, pravicová vláda by toho viac dokázala?

Určite nie. Ale nie preto, že by to nechcela a nesnažila sa, ale preto, že ani jej by občania  nerozumeli – ako to už bolo viac razy. Pozri sa, ľavicová vláda sa stále snaží niekomu pomáhať – takpovediac v malom. Ale pravičiari dôverujú svojmu ľudu, veria v nášho občana, sú presvedčení, že dokáže toho strašne veľa. Pravicová vláda sa ti nebude hrať s nejakou tam minimálnou mzdou, vlakmi zdarma a trinástymi dôchodkami. Načo? Ona by to riešila v globále. Každý pravičiar verí, že človek všetko zvládne. Treba mu iba vytvoriť podmienky. Pravičiari vedeli, že štát nefunguje, všetko sprivatizovali, pripravili ihrisko – a nech sa teda každý hrá ako môže. Náš rodný pravičiar je to svedomitý poctivý kresťan, ktorý vie, že ak si pomôžeš sám, tak aj Pán Boh ti pomôže. Ale ak nie – máš smolu. Potom ti už nič a nikto nepomôže. Ale ak si to sám nezvládneš, tak si to nezaslúžiš. Je to logicky z pohľadu pravicovej vlády? Ale ľudia to nepochopili. Stále pravicu otravovali s nejakými somarinami: chceme dobrú prácu, chceme dobré platy ako na Západe, chceme mať zaručené dôchodky, chceme to a to. A ako sa to skončilo? Dnes už máloktorý človek povie: „Chcem dobrú prácu“. Mnohí hovoria: „Chcem aspoň nejakú prácu, aby som mohol prežiť a uživiť si rodinu.“ A tí, ktorí majú aspoň nejakú prácu, sú šťastní aj tým, že majú aspoň niečo a trasú sa, aby nestratili aj to posledné. Pretože ak ich hodia cez palubu, potom si robotu ťažko nájdu – hlavne, keď majú o pár rôčkov navyše. Takže pravica to chcela dobre, myslela to globálne a príliš dôverovala ľudu, ale ľud to nepochopil a nespolupracoval. A nechápe a nespolupracuje ani s ľavicou, ani s pravicou. Preto sa žiadnym našim politikom nedarí.

Dobre. Pravica – ľavica. Máme tu aj iné strany – liberálov, demokratov, „obyčajných ľudí“ a neobyčajných politikov, národniarov, národnostne orientovaných a aj iných –  orientovaných dosť divným smerom – a čo? Nikomu ľud nerozumie? Fajn, máme tu vyše stovky rôznych novodemokratických strán – prečo ľudia ich nevolia? Chcú zmeny? Nech ich volia. Ale nie, dajú im vo voľbách 0,0000001 percenta hlasov.

Lebo zasa nerozumejú ani tým novým malým stranám. Pozri sa. Dnes nie je politikom ten, kto si nezaloží vlastnú politickú stranu. Tak? A preto na malom priestore máme takmer 150 strán. Uvedomuješ si, ako za nami zaostali všelijakí tam Briti, Nemci, Kanaďania, Američania či Francúzi, ktorým postačí iba zopár veľkých strán? Ako dokážu riadiť svoje štáty s takým malým počtom strán? Ale my aspoň v niečom ich predbehli – a poriadne! A teraz otázka.  A keď niekto v údolí medzi Tatrami a Dunajom si založí vlastnú stranu – zakladá ju preto, aby bol šéfom, riadil a navigoval, alebo preto, aby niekoho poslúchal? Tak vidíš.

A čo tie malé strany? To je východisko? Ľudia hundrú: prečo sa tí noví demokrati nespoja a nerobia spoločnú politiku? Veď majú na 99 percent rovnaké programy – mohli by sa spojiť a spoločne bojovať, aby táto krajina prekvitala.

Ale to práve: ľudia nerozumejú tým novým demokraciám! Inak všetci šéfovia týchto nových strán kričia, že sa treba spájať, že sú ochotní a snažia sa, ale nejde to – preto, že tí iní sa nechcú spájať. Ale ľudia to nevedia, nemôžu to pochopiť. Na vine je vždy niekto iný. Inak bol som viac razy prítomný na rokovaniach niektorých takýchto strán, ktoré sa predsa chceli spojiť. A čo si myslíš? O programoch nehovorili: načo – veď ich majú rovnaké, niet o čom diskutovať. Takže hneď riešili závažnejšie otázky: ak vyhrajú voľby – kto bude predsedom vlády, kto bude ministrom financií, vnútra a pod. Stále im unikala taká maličkosť, že aj keby sa tie prítomné 4-5 strán sa pred voľbami spojili, tak aj v tomto prípade by mali 0,1 percenta hlasov a v žiadnom prípade by sa nedostali do parlamentu – ani pred vchodové dvere. Ale oni už riešili kto a kde bude sedieť. Už rozdeľovali kožu ešte nezabitého medveďa…

Tak koho potom majú ľudia voliť? A čo má s tým spoločné to, že ľudia nerozumejú politikom? A kto im potom dokáže porozumieť? Pred voľbami sľubujú zlaté hory a po voľbách rozkaz číslo jedna – zatiahnuť opasky! V Grécku sa pokúsili viac rozdávať ako brať – ako kázal Ježiš Kristus – a kam sa dostali? Rovnako sa ocitli pred priepasťou. Ako v tom starom vtipe: „Ešte prednedávnom sme stali na pokraji priepasti, ale odvtedy už sme urobili veľký krok dopredu…“ Nepovedz, že za komunistov bolo lepšie…

Nepoviem. Lebo zasa ani vtedy ľudia nechápali politikov a všetky perspektívy, ktoré im sľubovala „svetlá budúcnosť“. Dnes niektorí mudrci, ktorí kritizujú súčasný systém, hovoria, že keby komunisti ľuďom vtedy dovolili voľne cestovať do zahraničia a chodiť do kostola, tak ani 17. november by nebol… Tak figu borovú! Ľudia ani vtedy nechápali múdrych politikov. Nevedeli, že tí s tým socializmom s takou alebo onakou tvarou to nemysleli vážne. Dnes oponenti kričia: „Komunizmus je to zle, pretože za socializmu nám bolo zle.“ Omyl, priatelia – aký socializmus, aký komunizmus? Kto vám povedal, že také niečo ozaj bolo? Mali sme socializmus? Kdeže! Ešte povedz, že v Sovietskom zväze bol socializmus – tam od socializmu mali o 20 rokov ďalej ako my… Slabučké zárodky socializmu boli možno v Juhoslávii. A inde to vôbec nebol socializmus, ale akási stredoveká predohra socializmu.

Tak to si prehnal. Ani sám nevieš, kde si sa dostal vo svojom mudrovaní!

Prečo? Presne viem, kde som a kde sme boli. Nebol to žiaden socializmus, ale stredoveké začiatky demokracie – postmodernizmus stredovekého Grécka. Keby vtedy vedenie štátu, vlády a strany dodržalo aspoň 1 percento zo svojich sľubov, tak my by sme dnes boli úplne inde a strašne by nám závideli všelijakí tam Briti, Francúzi a Američania. Lenže nás kŕmili rozprávkami a ľudia nevedeli, že si to politici nemysleli vážne. Hovorím – ľud nikdy nerozumel politikom a v tom je jeho chyba a preto sám seba trestá, keď stále a stále volí podobných rozprávkarov – či už ľavičiarov, pravičiarov, demokratov, liberálov, národniarov alebo tých inakšie orientovaných… Stále nevieme trafiť na tých správnych.

A sú vôbec? Určite sa nájdu múdri ľudia takmer v každej politickej strane. Bola by to taká nereálna rozprávka – dať ich všetkých dokopy, pozbierať z každej strany to najlepšie – ideálne. Ale to sa nedá. Všetci majú kamarátov, príbuzných, stranícke úlohy a vzťahy a pod. V žiadnom prípade nedajú sa dokopy a nebudú spolupracovať.

Ale my sme – načo? Aby sme iba dvíhali ruky a volili zasa tých istých amatérov, zlodejov, podvodníkov a šoumenov? Ďakujem pekne. Ľud by konečne mal pochopiť politikov. Pre začiatok postačí, ak pochopí aspoň jednu základnú vec: netreba veriť žiadnym rečičkám, ale iba činom. Koho zasa budú voliť o 4 mesiace? Tých, ktorí vedia vyvolávať najväčšie škandály a robiť najhlučnejšie šou? Tých, ktorí zasa nasľubujú zlaté hory a zasa na 4 roky zabudnú na tých, ktorí ich volili, a zasa nič neurobia pre túto krajinu? Tých, ktorí vedia žartovať, majú lepšie účesy a vedia sa milo usmievať? To všetko sme tu mali už veľa razy.

Tak ako potom človek má trafiť na toho správneho politika? Koho voliť? Pustiť ich všetkých cez detektor lži? Ako zistiť, kto je dobrý a ktorý je na nič?

Veď tým som začal. Opakujem: ľudia sami to stále pokašľú. Myslia si, že politici rozmýšľajú za nich a my iba musíme dvíhať laby za tých, ktorí sú sympatickejší. Nie, politici nemusia rozmýšľať namiesto nás, ale naopak – my musíme rozmýšľať namiesto politikov. My musíme im hovoriť, čo a ako majú robiť. A ak nebudú poslúchať, tak poslať ich preč. Ľud musí nasmerovať politikov, čo majú dať do svojich programov a dosiahnuť, aby to aj realizovali. Ale ak nesplnia to, čo im naordinuje ľud – pôjdu preč. Treba meniť celý systém – pre začiatok ten volebný systém. Preto by ľudia mali konečne pochopiť, ako treba „narábať“ s politikmi.

Ako? Dnes politici nezodpovedajú za nič. Všetko zbabrú, rozkradnú – nesú za to zodpovednosť? Možno tá moc ľudových referend, ktorú presadzujú niektorí noví politici, by tomu pomohla. Predsa by to bolo lepšie, ak by to riešil ľud a nie hŕstka vyvolených. Ale potom by výsledky referend mali byť záväzné pre politikov.

Samozrejme. Je to smiešne: našich politikov voláme „výkonná moc“, „niekto, kto slúži ľudu, občanom“ – teda by mali vykonávať vôľu ľudu, ozaj slúžiť ľuďom. Je to tak aj v skutočnosti? Slúžia politici ľuďom alebo je to naopak? Preto opakujem zasa: ľudia nerozumejú politikom, nevedia, ako ich treba riadiť. Kým to nepochopíme, tento chaos nenapravíme. Pozri sa, o 4 mesiace sú voľby. Uvidíme, že či náš ľud aspoň trochu zmúdrel: uvidíme, koho zasa zvolíme a či zasa všetko pôjde po starom alebo konečne si urobíme veľký krok – ale tento raz smerom preč od priepasti…

Eugen Rusnák