Bratislava 19. júla 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Emilio Morenatti)

V americkom filme Bedazzled  – Zmluva s diablom /r. 2000/ hlavný hrdina oslepený šarmom a sľubmi diabla, ktorý vystupuje v podobe krásnej dámy, predá mu svoju dušu a skončí dosť zle. Diabol – krásna dáma hovorí: „Prečo si zmluvy s diablom nikto neprečíta až do konca?“

Ahoj, Jožo. Vidíš, ako to dopadlo v Grécku? Zbytočne sa Gréci namáhali a cez siestu sa v horúčave poponáhľali na referendum. Na jeho výsledky sa vykašľali ako v Európskej únii, tak v samotnom Grécku. Silné rečičky tak aj zostali iba silnými rečičkami. Gréci síce trochu vyskakujú, ale tancujú presne tak, ako im pískajú v Bruseli, Berlíne, Londýne a Paríži. Nič iné sa asi ani nedalo očakávať. Divadielko pokračuje.

A čo si myslel? Viacerí figúrky na obrovskej politickej šachovnici sa snažia vyskakovať, ale keď na ne pritlačia tie veľké figúry, tak ich jednoducho zvalcujú – prejdú ich ako parný valec. Gréci si trochu povyskakovali, podráždili, povydierali, dostali po nose a sklopili uši. Samozrejme, budú občas vyskakovať, ale iba tak – preto, aby si vyboxovali trochu lepšie podmienky za zlého počasia. Mravec nezastaví parný valec…

Takže si myslíš, že Brusel a spol. sklamal a oklamal Grékov?

Ani náhodou. Dostali presne to, na čo pristúpili. Mysleli si, že Európska únia je klub bohatých, kde sa peniaze rozdávajú iba tak. Boli presvedčení, že únia je dojná krava, ktorá im donekonečna bude zdarma dávať mlieko. Zabudli však na to, že tu kravu treba aj kŕmiť, starať sa o ňu a nie len dojiť… Napil si sa mlieka? Musíš zaplatiť. Na to však Gréci nečakali.

Tak alebo inak, ale predsa je to smutné. Fajn, vláda narobila somariny – táto, ale aj predošlé, len tak sa nabalili banky, manažéri, politici a iní, ktorí boli pri koryte, ale môžu za to obyčajní ľudia? Veď aj ten nešťastník premiér Tsipras povedal, že z tej finančnej pomoci od Európskej únie obyčajní obyvatelia Grécka nedostanú ani euro. Je to spravodlivé? Dlhy narobila vláda, banky a iní dobrodruhovia, ale trpieť kvôli tomu musia obyčajní Gréci? Nech si dlhy splácajú tí, ktorí to všetko spôsobili.

Nie je to celkom tak. Na jednej strane premiérko povedal pravdu, že z tej pomoci obyčajní Gréci nedostanú ani euro. Ale žeby sa na tom gigantickom dlhu vôbec nepodieľali? Kdeže! Veď tie peniaze zdarma dostali niekoľko rokov predtým! A čo sú tie vysokánske platy, dôchodky, sociálne výhody a iné privilégia? Štátna pokladnica bola prázdna, ale peniaze sa rozhadzovali – sama radosť! Dostali to z Bruselu a šafárili ako sa len dalo. Obyčajní Gréci to nevedeli? Alebo nevedeli, že sa ich ekonomika rutí do priepasti? Nevedeli, že prejedajú peniaze, ktoré nezarobili? Vedeli. Všetko vedeli, iba to vidieť nechceli… Ale nevadilo im to. Prečo by aj? Keď ti dávajú vysoké mzdy, dôchodky – kto by to odmietol? A čo bude zajtra? Nech si nad tým láme hlavu kôň – má ju predsa veľkú… Gréci si pokojne využívali všetky výhody, na ktoré vôbec nemali, a mysleli si, že to nejako dobre dopadne: tá Európska únia im pomôže, odpustí dlhy, nebude na nich tlačiť. Ale je to tu. Takže, bratu, tie grécke dlhy zavinili všetci – vláda, banky, manažéri, ale aj celé obyvateľstvo. Nuž, teraz si všetci spolu musia niesť zodpovednosť za svoje somárske správanie. Všetci majú svoj podiel…

Ale vieš, ako to chodí. Pekne vtáčaťu spievajú, keď ho lapajú… Všetkým nasľubovali hory doly, keď ich lanárili do EÚ a do eurozóny. Skutočnosť je však trochu iná.    

Práve to! Vieš, prednedávnom som si zasa pozrel taký zaujímavý a veľmi poučný film. Je to síce komédia, ale dosť krutá… Názov si nespomínam, ale nie je to podstatné. Skrátka, jeden mladý debil podpísal zmluvu s diablom – s tým, že ten bude plniť všetky jeho želania. Diabol sa premenil na šarmantnú krásku a vygumoval tomu mladíkovi mozog. Ten vlastne ani nevedel, že mu predal svoju dušu. A keď prišlo na lámanie chleba, tak sa mu diabol ukázal vo svojej pravej podobe a po lopate mu vysvetlil, ako sa veci majú. Chlapík dopadol veľmi zle a diabol sa iba pousmial: „Prečo si zmluvy s diablom nikto neprečíta až do konca?“ Prečo si zmluvu s EÚ Gréci neprečítali až do konca predtým, ako ju podpísali?

Tak to asi nikto neprečítal. Vieš, ako sa robia zmluvy v bankách, poisťovniach, rôznych požičovniach a pod. Na prvej strane sú obrovskými písmenami vyznačené výhody, ktoré človek bude mať, ale niekde na poslednej strane, drobnými písmenami, ktoré neprečítaš ani s okuliarmi, je vyznačená skutočná podstata tej zmluvy – za čo si zodpovedný, a čo zaplatíš. Vyzerá to tak, že Gréci si prečítali iba tu prvú stránku…

Poznáš ľudí, ktorí podobné zmluvy študujú až do poslednej stránky? Nič nové pod slnkom. Všetky zmluvy sa pripravujú rovnako a nik ich nečíta až do konca…

Nuž, vyzerá to tak, že tie zmluvy s EÚ si do konca neprečítali ani Taliani, ani Španieli, ani Portugalci a mnohí iní. Keď to už tak rozoberáme, tak v tej zmluve je na poslednej strane čierne na bielom napísané, že za peniaze, ktoré ten alebo iný štát dostane od únie, zaplatí úplnou stratou vlastnej suverenity – ako politickej, tak aj finančnej. 

Tak to ti páli. Presne tak. Gréci prešustrovali peniaze od únie veľmi rýchlo a natiahli ruku zasa: „Dajte nám ešte.“ Ale povedali im, že najprv musia vrátiť tie, ktoré im predtým  požičali… A to nebola žiadna náhoda. V Bruseli, Berlíne, Paríži s tým počítali. Vedeli, že sa Gréci chytia, a dá sa na tom zarobiť pekný balík. A už sú Gréci závislí, už sa z toho nevymotajú. Stratili svoju suverenitu. Analytici v únii perfektne vedeli, že Gréci majú inú mentalitu ako Nemci. Nikdy nebudú žiť podľa ich pravidiel. Majú peniaze – rozhádžu ich. A potom sa premenia na otrokov, ktorí budú celý život splácať percenta z úverov a pôžičiek.  Práve o to Bruselu ide – všetky nové členské štáty premieňa na závislých otrokov, ktorí celý život iba splácajú úvery… Práve v tom je podstata Európskej únie.

No dobre, ale aj tak je mi trochu ľúto obyčajných Grékov. Zvykli si na nejaký štandard a teraz čo? Musia im znížiť platy, dôchodky, vziať sociálne výhody? Obyvatelia sa s tým  nesúhlasia. Samozrejme, mohli by sme im vysvetliť, že máme na Slovensku oveľa nižšie mzdy a dôchodky – a veď nejako žijeme. Dá sa predsa prežiť. A ak chcú šetriť, môžu si prevziať naše štandardy a platy – veď nezomierame. Nejako by sa pretĺkali…

Ty si múdry! Veď aj my máme prázdnu štátnu pokladnicu, veď aj my by sme mali šetriť. No a skús to. Veď niekde v Afrike, Latinskej Amerike alebo niektorých nedostatočne vyvinutých ázijských krajinách ľudia tiež žijú za pár dolárov na deň. Mnohí z nich za rok nedostanú ani našu mesačnú minimálnu mzdu. Ale veď žijú, nezomierajú. Dá sa to. Tak skús presvedčiť našich občanov, že máme šetriť a odteraz každý bude dostávať 100 eur mesačne.

Tak to preháňaš. Nemusí to byť až také drastické – ani pre nás, ani pre Grékov.

Až také drastické to pre Grékov nemusí byť. Ale skús ich presvedčiť, že musia mať naše mzdy a dôchodky, keď majú štvor – päťnásobok. Tak čo, dá sa to? Potom sa budeš čudovať, že sa Gréci budú búriť a nechcú, aby sa ich životná úroveň znižovala ani o milimeter? A budeš sa čudovať, že kašlú na všetky triky Medzinárodného menového fondu, Bruselu, Paríža, Berlína a vlastnej vlády? Nie je ťažké pochopiť obyčajných Grékov. Chápem to. Ale sami prejedli to, čo nezarobili a budú za to pykať. Je to začarovaný kruh, z ktorého nie je žiadna iná cesta, ako škrty, nespokojnosť, zhoršenie životnej úrovne a bolestivé rezy. Všetkým bude zle – okrem tých, samozrejme, ktorí na tom nahrabali milióny… Tí nič nemusia splácať, tí sa ničoho nemusia obávať, tí si nebudú musieť vstúpiť do svedomia – žiadne totiž nemajú. Tí budú hrabať aj naďalej: vždy sa nájde niekto, kto si podpíše zmluvu s diablom.

Vlastne, vieš, tak trochu tým Grékom niečo zazlievam. Nielen im, ale aj ostatným, ktorí dostali tie výhody, ktoré nezískali nové členské štáty – ani Slovensko. Hlavné v  pôdohospodárstve. Kvôli nadbytku výroby. Neobrábaš pôdu – dostaneš za to prachy. Nevyrábaš – získaš! Vyrúbeš vinič, ktorý zasadil tvoj dedo alebo pradedo – dostaneš 700 eur za meter štvorcový. A Gréci sú pohoďáci! Ochotne brali peniaze za to, že nemusia robiť nič. A ako dopadli? Zostali bez vlastného loďstva, bez vína, olivového oleja a bez viacerých iných svojich tradičných komodít. Skrátka dostali figu borovú.

A Brusel a spol. s nimi zametá ako chce. A čomu by sme sa čudovali? Vieš, Gréci mi pripadajú, ako herec z provinčného divadla, ktorý sa dostal do Bratislavy, do Národného divadla. Keď sa tomu provinčnému hercovi nedarí, tak príde za režisérom a posťažuje sa, že si zaslúži lepšie podmienky. Povie: „Veď som vyštudoval herectvo, v našom divadle som hral hlavné úlohy – Hamleta, Otela, Napoleona… A čo teraz? Mám nejaké podradné roly a nemôžem si ani muknúť?“ Režisér sa pousmeje – presne ako tá diablica vo filme – a odpovie: „A čo by si chcel? Veď si podpísal zmluvu. Tu máš čierne na bielom, že súhlasíš so všetkým, čo ti nariadi režisér. Hľa, tu máš aj svoj podpis…“

Eugen Rusnák