Bratislava 24. februára 2020 (TASR/HSP/Foto: TASR-Jakub Kotian)
A je to tu. Zostalo už iba niekoľko dni. Koncom týždňa budeme voliť nový parlament. Vrcholia predvolebné debaty, odznievajú posledné hádky a nadávky „zástupcov ľudu“, na hlavy oponentov sa vylievajú posledné litre pomyjí a splaškov, nerozhodnutí voliči sa zúfalo škriabu na zátylkoch a stále nevedia, koho budú voliť, dobrovoľní Nostradamovia štedro rozdávajú predpovede a už vedia, kto s kým pôjde do koalície a vytvorí vládu. Je tu obvyklá napätá situácia, ako pred každým ľudovým hlasovaním…
Je to ako vždy pred každými voľbami: prvá skupina občanov sa teší na očakávané víťazstvo a horí šťastnou nedočkavosťou, druhá je nervózna a zožiera ju pesimizmus, tretia skupina občanov je nerozhodná, neistá a nevie, koho má voliť, a vôbec, či má alebo nemá voliť, štvrtú skupinu tvoria ľudia, ktorí na všetko kašlú a ktorým je všetko jedno, aj keby z oblohy hneď padali kombajny… Klasická predvolebná situácia.
Je však odlišná asi v tom, že ešte nikdy predtým takto oproti sebe, ako dve hrozné armády na bojisku, nestali dve absolútne protikladné, nezmieriteľné, opačné sily – pronárodné a slniečkarske zoskupenia – pluky. Verejnosť je prejedená a presýtená informáciami, údajmi, odtajneniami, vyhrážkami, predpoveďami, optimistickejšími a katastrofálnymi scenármi, preto rozoberieme predvolebnú matematiku už iba stručne. Odborné analýzy, nachádzanie chýb alebo správnych variantov, búchanie sa hlavami o stenu postačia aj po voľbách.
Otvorene priznajme: národniari zasa ukázali verejnosti, že ešte nedozreli na to, aby vládli. Napriek tomu, že po prvý raz v priebehu takmer 30 rokov nezávislosti Slovenska svitla možnosť, že národniari vezmú rozum do hrsti a budú spolupracovať, všetko dopadlo, ako zvyčajne: národniari sa navzájom pohádali a správali sa, ako decká v po daždi mokrom pieskovisku… Urobili to, pred čím ich varujú takmer tisíc rokov: hravo rozobrali metlu a po jednom rýchlo zlomili všetky prúty. Svätopluk sa môže v hrobe obracať…
Hrozia tri veci: po prvé, národniari budú mať nedostatok hlasov voličov, po druhé, časť ich hlasov prepadne práve preto, že niektoré akože pronárodné strany sa do parlamentu nedostanú, a po tretie, to najhoršie, kvôli amatérskemu správaniu sa mnohých národniarskych politikov, na Slovensku štyri nasledujúce roky budú vládnuť a drancovať túto krajinu slniečkari. Občania síce budú preklínať národniarskych politikov, ktorí všetko spackali, ale ani slzy, ani nadávky už nepomôžu: zlomené prúty znamenajú biedu, nešťastie a otroctvo.
Čo zostáva? Už asi iba dobojovať túto bitku so cťou, aj keď takmer nie sú šance, že sa ju podarí vyhrať. Zostáva so cťou dobojovať bitku a niekde v kútiku duše dúfať, že možno náhodou vystrelí povestná motyka. Čisto teoretickým úvahám, aj keby boli pekné a príťažlivé, je veľmi ťažké uveriť. Sú však už aj príklady, kedy povestná motyka vystrelila a tiež vtedy, kedy to prakticky nik neočakával.
No povedzte, koľko ľudí nielen pred začiatkom minulých parlamentných volieb, ale aj niekoľko dní po ich konaní by uverilo, že takzvaní „Maďari“ /Most-Hid/ sa dajú do kopy so „Slovákmi“ /SNS/? Ale stalo sa to. Decká-politici pochopili, že sa musia dohodnúť, aby ich iná skupina deciek-politikov nevyhodila z pieskoviska – a dohodli sa. A napriek všetkým predpovediam o rýchlom krachu tejto „nerealistickej“ koalície dovládli, dobačovali, dotiahli to do konca – do súčasných parlamentných volieb. Číže jasný konkrétny príklad máme.
Nik nevie, ako sa to zvrtne po voľbách, možno zasa vystrelí povestná motyka a vytvorí sa /aj keď s obmedzeniami a výhradami/ nová, možno čudná a prekvapivá, ale aspoň čiastočne národniarska koalícia a znova sa stane niečo nečakané – ako pred 4 rokmi. Číže zasa je tu jediná možnosť: dobojovať tento boj so cťou, zúčastniť sa na voľbách, aby človek mal čisté svedomie a ruky, a čakať na výsledky – čo, keď náhodou tá motyka vystrelí. Nič iné nezostáva a viac pre svoju vlasť volič urobiť nemôže. Menej môže – ale nemal by…
Koho treba voliť, našim čitateľom určite netreba vysvetľovať a radiť. Okrem zopár slniečkarov, ktorí náhodou zablúdia na tento portál, aby si tu schuti ponadávali, a pár platených agentov – provokatérov, ktorí úmyselne sa snažia vyvolávať hádky a konflikty, ostatní naši čitatelia majú jasnú predstavu, koho majú voliť. Určite nebudú voliť tie „decká“, ktoré blokujú parlamentnú tribúnu a veselo si robia selfičká: pre nich je politika hrou a spôsobom zarábania peňazí, tieto „slniečkari – selfičkari“ nemajú žiaden vzťah k tomuto ľudu, tejto krajine, tomuto krásnemu kusu zeme na planéte…
Recept je iba jeden: treba sa zúčastniť na voľbách a voliť. Možno to tým neurobíte lepšie, ale nič určite nepokazíte. Možno však aj váš hlas napomôže tomu, aby povestná motyka predsa vystrelila: vôbec nie je isté, ale malá nádej stále žije… A nelamentujte, že všetko je už vopred jasné, bitka je prehratá a finita la comedia. Spomeňte si na našich slávnych hrdinských predkov, ktorí šli do boja aj v oveľa horšej, zúfalejšej situácii, ale šli do toho, bojovali, nehľadiac na okolnosti a nemajúc strach, a veľa razy aj zvíťazili – lebo sa nevzdávali a bojovali až do konca. Aspoň kvôli ich pamiatke by sme sa ani my nemali vzdávať…
Ak už naši politici nemali dostatok rozumu a nezabránili tomu, aby neboli zlomené mnohé Svätoplukove prúty, zasiahnime včas a zabráňme tomu, aby boli zlomené všetky. Inak tu potom nič nezostane: nebude k dispozícii dobrá poriadna metla, s ktorou sa tu dá pekne pozametať a urobiť poriadok. Nemali by sme sklamať Svätopluka a jeho potomkov…
Eugen Rusnák