Môj profil 
Predplatné
Slovenská republika v súlade s európskymi pravidlami musí do roku 2017 až 2018 dosiahnuť takmer vyrovnaný rozpočet, so štrukturálnym deficitom maximálne na úrovni 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Opozícia vláde vyčíta, že konsolidáciu v najbližších rokoch zakladá hlavne na jednorazových opatreniach, bez potrebných dlhodobých zmien. S tým však šéf rezortu financií nesúhlasí. “V oblasti štrukturálnych zmien sme sa vydali cestou zvýšiť úspešnosť výberu daní. Podľa nás je to cesta najmorálnejšia a najsprávnejšia z pohľadu možných negatívnych dopadov,” zdôraznil.
Ďalšie možnosti, teda zvyšovanie daní či znižovanie výdavkov, majú totiž negatívny vplyv na ekonomický rast. Ten na druhej strane výrazne ovplyvňuje nielen životnú úroveň obyvateľov, ale aj príjmy štátu a teda samotnú konsolidáciu. V oblasti efektívnosti výberu daní je preto veľký priestor na získanie dodatočných príjmov bez negatívnych vedľajších efektov. Pri hodnotení v roku 2011 bolo totiž Slovensko vo výbere dane z pridanej hodnoty (DPH) v rámci EÚ štvrté najhoršie, čo predstavuje výpadok 1,3 miliardy eur alebo takmer 2 % HDP oproti európskemu priemeru. “Dosiahnutie tejto méty je štrukturálna zmena a vyriešila by dve tretiny všetkých problémov. Zo strednodobého hľadiska to nie je nemožné dosiahnuť,” myslí si Kažimír.
Adresnosť sociálnych dávok sa dá zabezpečiť len na základe sofistikovaného ročného zúčtovania, ktoré však v súčasnosti ešte nie je k dispozícii, upozornil. Potrebné je totiž zmeniť legislatívu a následne aj informačné systémy v Sociálnej poisťovni, čo si však podľa ministra vyžaduje určitý čas.
Dôležitá pre znižovanie deficitu je podľa Kažimíra tiež reforma verejnej správy, známa pod názvom ESO. “Je to reforma, ktorá naozaj ušetrí peniaze, v sedemročnom horizonte 1 % HDP štrukturálnym spôsobom,” vyčíslil s tým, že ministerstvo vnútra ako gestor projektu na ňom odviedlo už množstvo práce a dostavili sa aj prvé výsledky. Cieľom je zefektívniť fungovanie verejnej správy a ušetriť vďaka tomu na obslužných činnostiach aj mzdách, vrátane znižovania počtu zamestnancov.
V oblasti výdavkov štátu stoja proti sebe podľa ministra dva protichodné záujmy. Na jednej strane snaha šetriť, na druhej potreba posilniť niektoré oblasti ako školstvo, zdravotníctvo či verejné investície. Dôležité preto budú zmeny v štruktúre výdavkov s cieľom ich zefektívnenia. “Všetci sa hlásime k tomu, že potrebujeme viac peňazí do školstva, do zdravotníctva, ale sú tam potrebné zmeny z hľadiska vnútornej efektivity. Potom je potreba ďalších prostriedkov na investície,” konštatoval Kažimír. Túto oblasť vláda podľa neho posilňuje cez eurofondy či nedávnym rozhodnutím o založení Slovenského investičného holdingu (SIH), ktorý má byť zdrojom dodatočných prostriedkov nielen na veľké infraštrukturálne projekty štátu, ale aj podporu rizikového kapitálu a ďalších súkromných aktivít.
jf
.JPG)
