Moskva 28. januára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP)
Pred 75 rokmi oslobodili nacistický koncentračný tábor Auschwitz–Birkenau v poľskom Osvienčime. A včera sa v Osvienčime konali akcie venované tejto udalosti. Poľský prezident vo svojom prejave pripomenul prínos sovietskych osloboditeľov s dodatkom, že “sa vystriedali už tri generácie od 27. januára 1945, keď sa niekoľko tisíc väzňov, vyčerpaných krutosťou tyranov, otrockými prácami, hladom a chorobami, nakoniec dočkalo oslobodenia vojakov Červenej armády“.
Predtým však predstavitelia poľskej politickej elity dávali protichodné hodnotenia prínosu sovietskych vojakov. V článku pre časopis Politico poznamenal poľský premiér Mateusz Morawiecki, že mohla Červená armáda väzňov z koncentračného tábora oslobodiť skôr.
Poľský Sputnik nemohol nevyužiť vzácne príležitosti k rozhovoru s účastníkom vtedajších udalostí. Rozhovor agentúre poskytol 96-ročný osloboditeľ Osvienčimu Iwan Martynuszkin, veterán z druhej svetovej vojny, nadporučík, veliteľ 1087. streleckého pluku 322. divízie 60. armády 1. ukrajinského frontu. Publikujeme niektoré fragmenty rozhovoru.
“Pán Morawiecki to očividne nechápe.“
Sputnik Poľsko: Ako by ste ohodnotili slová poľského premiéra Morawieckého, ktorý v autorskom článku pre Politico urobil záver, že mohla Červená armáda oslobodiť Osvienčim skôr? Podľa neho bola v lete 1944 sovietska armáda údajne na pozíciách 200 kilometrov od Osvienčimu, ofenzíva sa však pozastavila, čo poskytlo Nemcom čas ustúpiť a pokračovať v deportáciách až do januára 1945.
Keby bol školák, dal by som mu hodnotenie ‘nedostatočne’. To je taká nevzdelanosť alebo nával zloby, nenávisti k nám. Nič z vyššie uvedeného nezodpovedá skutočnosti. Zdá sa, že už klamali školákom, mladým, že už tejto lži sami uverili.
Na jeseň 1944 sme úplne oslobodili územia našej krajiny. Predtým sme nepretržite bojovali dlhšie ako mesiac, urobili sme ľvovsko-sandomiersku operáciu a ešte predtým došlo k ťažkým bitkám o dobytie Ternopil. Medzi Ternopil a Ľvovom sa nachádzala skupina Nemcov, ktorí sa dostali do obkľúčenia. Chvíľu sme sa tiež zaoberali ničením tejto skupiny. Potom sme šli do Ľvova a ďalej k hraniciam s Poľskom.
Naša divízia bola samozrejme v takom stave, že sme už nemohli ďalej pokračovať. Vojenské jednotky nemôžu takýto útok vykonávať nepretržite. Musia sa doplniť branci, zbrane, strelivo, a tak ďalej. To vie snáď každý človek, ktorý premýšľa alebo ten, ktorý vie aspoň niečo o vojne. Tento pán (Mateusz Morawiecki, pozn. red.) tomu očividne nerozumie.
Želanie, aby sa Osvienčim neoslobodzoval, Stalin nemal
Sputnik Poľsko: Je možné podľa vášho názoru povedať ‘záchrana Židov nebola nikdy prioritou pre Stalina a Červenú armádu‘, ako píše predseda vlády Poľska?
Nie. Stačí si spomenúť, ako sa v tej dobe vyvíjali udalosti. Hlavné ofenzívu zameranú na oslobodenie Poľska naplánovali na 20. januára. Niekedy na začiatku januára, a to je známy historický fakt, naliehal v korešpondencii Churchill na Stalina, aby začal ofenzívu v predstihu, pretože v tom čase utrpeli spojenci v Ardenách veľkú porážku. Vytvorila sa u nich veľmi ťažká situácia. A preto sa obrátil na Stalina, aby začal útok na istých častiach frontu.
Stalin to sľúbil a začal útok o 8 dní skôr. Toto môže tiež slúžiť ako odpoveď tomu pánovi (Mateuszovi Morawieckiému, pozn. red.). V tomto poslednom období vojny sme v prvom týždni prešli 150 km, niekedy dokonca 200 km. Ak vydelíme kilometre počtom dní, ukáže sa, že sme postupovali rýchlosťou 20 km za deň alebo viac. Je to takmer rovnaké, ako keď Nemci postupovali v prvých mesiacoch vojny proti nám – pohybovali sa rovnakým smerom po našom území. A tu sme išli rovnakým tempom aj my a oslobodili sme našu krajinu i Poľsko. Takže k žiadnemu oneskoreniu nedošlo.
Ak by si Stalin prial, aby sa Osvienčim neoslobodil, potom by sme mohli aj odpočívať. Ale my sme bojovali nepretržite. Nikde sme nemali žiadny odpočinok, oddych.
Odvetná operácia proti Nemcom
Sputnik Poľsko: K 75. výročiu oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz–Birkenau si nemožno nepoložiť otázku o daných udalostiach. Ako v jednej zo svojich kníh spomínal maršal Sovietskeho zväzu Ivan Konev, že si úmyselne nedovolil vidieť, tábor smrti svojimi očami. Mohli by ste nám, ako jeden zo sovietskych vojakov oslobodzujúcich Osvienčim, povedať o svojich pocitoch – nakoľko ťažké bolo poznať rozsah tejto ľudskej tragédie?
Maršal Konev to odmietol, pretože pre neho bolo ťažké vidieť to, čo tam bolo. Bál sa, že by to mohlo nejako ovplyvniť stav jeho myšlienok. Trebárs prinútiť ho, aby začal odvetnú operáciu proti Nemcom alebo naopak, ako sa hovorí, uvoľniť sa s tým, že jednu operáciu úspešne dokončili.
Keď som so svojou skupinou vstúpil do Osvienčimu, videli sme väzňov. Podľa ich tvárí a vzhľadu bolo okamžite jasné, v akom stave sú, čo si museli vytrpieť. Každý z nás si pre seba myslel: Veď aj my sme mohli byť na ich mieste alebo v zajatí. Preto sme samozrejme mali aj pocit súcitu a ľútosti s týmito ľuďmi. V ich očiach bolo vidieť, že pochopili, že prišla sloboda, že pre nich toto peklo skončilo a, že teraz budú žiť. Pravdepodobne už všetky ich myšlienky smerovali k tomu, aby sa rýchlo vrátili do svojej rodnej krajiny, kde žili.
Mali sme veľmi málo času na to, aby sme videli, čo sa deje v tom tábore. Nemali sme rozkaz, aby sme vykonávali operáciu v samotnom tábore. Neustále znel rozkaz: Vpred. Dokonca sme mali aj termíny, keď sme museli dosiahnuť isté hranice. Od začiatku útoku sme prešli veľmi dlhú vzdialenosť.