Oslava Nežnej revolúcie zodpovedala jej obsahu: Pompézna, bizarná, manipulatívna

Bratislava 18. novembra 2019 (HSP/Foto:SITA-Martin Medňanský)

Ako oslávila Bratislava Nežnú revolúciu? Konal sa dlhý rad podujatí, ktorých spoločným refrénom bolo, že dnes sme takmer tam, kde sme boli pred tridsiatimi rokmi, a preto by sme mali znovu začať štrngať kľúčmi, ak chceme byť aj o ďalších tridsať rokov tam, kde sme

Na Devíne si najvyšší štátni predstavitelia pripomenuli pamiatku stoviek ľudí zabitých pri pokuse utiecť pred novembrom 1989 za hranice. Našťastie, dnes už tým státisícom nikto nebráni odísť z dolín, ktoré sa medzitým stali hladovými, do cudziny za prácou.

Oslava v Národnom divadle, ktorej sa zúčastnili aj prominentní zahraniční hostia, vyvrcholila melodramatickou muzikálovou verziou skladby Voda čo ma drží nad vodou, jedného z najväčších hitov skupiny, ktorú naposledy cenzori novej liberálnej totality vygumovali z éteru – zámienkou bolo pobúrenie z najnovšieho klipu Bulvárne krysy. Ten je takmer taký nevhodný, ako politický klip koalície PS/Spolu, ktorý však nikto neškandalizuje, čo mnohých priviedlo na bizarnú myšlienku, že v skutočnosti dôvodom pre odstavenie Elánu z časti médií boli „nevhodné“ politické názory členov kapely.

Hlavné dejisko slovenskej časti „revolúcie“, Námestie SNP, si na čas osláv sprivatizoval šéf hnutia OĽaNO, ktorý na pódium pozval aj zástupcov opozičných strán. Zazneli aj známe revolučné heslá, napríklad „v jednote je sila“ ako výzva na spojenie do nadchádzajúcich volieb. Táto akcia bola najmä koncertom skupiny Tublatanka, samozrejme, popri množstve múdrych slov, ktoré tu odzneli.

Múdrych slov však ešte viac zaznelo na „slušnom“ mítingu na Námestí Slobody. Nesmeli chýbať tie o posolstve Jána a Martiny, o klimatickej zmene, o korupcii, ale aj o tom, že pravda a láska vždy zvíťazí nad lžou a nenávisťou, a samozrejme, o spojení vo voľbách. Že koho proti komu? Predsa tých dobrých proti tým zlým. A že ktorí sú ktorí? No predsa dobrí sú tí na pódiách.

Tí druhí na pódiách neboli, ale niektorí sa tiež nechali počuť. Napríklad predseda strany Smer-SD Robert Fico povedal: „Aj keď s pádom železnej opony spájali občania túžbu po lepšom živote, netreba si zakrývať oči pred tým, že transformácia spoločnosti znamenala pre milióny občanov pokles životnej úrovne a pre státisíce z nich prepad do pásma chudoby, z ktorého sa postupne začali dostávať až po roku 2007.“ A povedal aj to, že súčasné médiá sú vraj plné jednostranných informácií nekriticky oslavujúcich význam Novembra a zdôraznil presvedčenie, že politické práva môžu byť v plnej miere využívané iba za predpokladu, že občanom bude poskytnuté široké sociálne práva. Nuž, neznie vám to takmer ako kritika?

Kto radšej zostal doma, mohol si pozrieť televízor a vypočuť si mnoho múdrych slov. Napríklad od predsedu parlamentu o tom, ako o slobodu musíme bojovať každý deň (čo v Hlavných správach aj robíme). Alebo od predsedu vlády, ako degraduje kvalita politického súboja a zmenila sa na „útočenie jedného na druhého a predbiehanie sa, kto dokáže povedať výstižnejšiu nadávku či urážku“. Dodajme, že už im to celkom ide, tie vyjadrenia sú čoraz výstižnejšie.

Kto nechcel počúvať politikov, ten si mohol vybrať niektorý z dokumentárnych filmov zo života pražských disidentov, o tom, ako ich pred prevratom prenasledovala paranoidná tajná polícia, ktorá ich z nejakého zvláštneho dôvodu pred novembrovým prevratom všetkých podozrievala z prípravy prevratu.

A my ostatní? Vonku bolo príjemných 14 stupňov a les taký nádherne farebný…

Ivan Lehotský