Jednou z tém, ku ktorému sa režisér opakovane vracal, sa podľa očakávania stal boj so svetovým terorizmom. Vladimír Putin prehovoril o protiteroristických zákonoch, ktoré sú v Rusku platné, efektívne činnosti ruského letectva v Sýrii, sponzoroch a ochrancoch IS. A keď prišla reč na boj s extrémistami na Severnom Kaukaze, prezident priamo obvinil USA z podpory nelegálnych bánd na území Čečenska.

“Ja vám teraz poviem z môjho pohľadu dôležitú vec: u nás sa vytvoril absolútne pevný názor, že naši americkí partneri hovoria o podpore Ruska, hovoria o pripravenosti k spolupráci, k boju s terorizmom, ale v skutočnosti využívajú teroristov pre zhoršovanie situácie v Rusku,” hovorí Putin. “Ak budeme hovoriť o politickej podpore, tak tu nie je potrebné nič dokazovať. Veď sa to robilo verejne, otvorene. A čo sa týka operačnej podpory, finančnej, máme o tom dôkazy a niektoré z nich sme dokonca prezentovali našim americkým kolegom.”

O americkej podpore čečenských ozbrojencov sa po diplomatických kanáloch a v médiách hovorilo otvorene. Samozrejme, banditov západní žurnalisti označovali za “povstalcov”, “bojovníkov za nezávislosť”, alebo dokonca za “čečenských disidentov”. Za disidentov označil reportér televízneho kanála CNN aj 40 ozbrojencov, ktorí v roku 2002 obsadili divadelné centrum na Dubrovke 23. novembra roku 2002. Ruský boj za svoju bezpečnosť a teritoriálnu celistvosť západnej politici označovali za “imperiálne ambície”, a to vtedy, kedy sami bombardovaním zrovnávali so zemou Belehrad, Kábul a Bagdad. Oveľa menej je však známa priama podpora teroristického podhubia v Čečensku zo strany Američanov – zbraňami, peniazmi, výzvednými informáciami. A táto pomoc bola skutočne veľká.

Podľa informácií ruského ministerstva vnútra poskytovalo počas oboch čečenských vojen materiálno-finančnú podporu ozbrojencom viac ako 60 medzinárodných teroristických organizácií, okolo 100 zahraničných firiem a desiatka bankových skupín. Len v USA sa zbieraním peňazí pre severokaukazskej extrémistov zaoberalo okolo 50 všemožných firiem, fondov, “iniciatív” a súkromných “mecenášov”. Medzi nimi bola Americká moslimská asociácia právnikov, Americké islamské centrum, Americká moslimská rada, Islamská dobročinná organizácia Hlas Čečenska (ktorá je mimochodom zaregistrovaná na Ministerstve zahraničných vecí USA), Čečensko-ingušská spoločnosť Ameriky, Americký výbor pre mier v Čečensku a mnohé ďalšie.

Celkový objem finančnej pomoci, ktorá bola poskytnutá z územia USA ozbrojencom, ktorí bojovali v Čečensku, je ťažké vypočítať. Najväčším škandálom sa stal príbeh Benevolence International Foundation. V roku 2002 ho americká vláda uzavrela pre podozrenie z kontaktu s al-Kájdou. V tejto dobe bol tento fond činný na území USA už deväť rokov a na zbrane a vybavenie teroristických organizácií v Bosne a Čečensku nazhromaždil viac ako 20 miliónov dolárov. Hlava fondu Sýrčan Inaam Arnaut, ktorý sa dostal do podozrenia, nič nepopieral a vyšetrovateľom vypovedal všetky detaily svojej činnosti. Vysvetlilo sa, že tento “mecenáš” má veľmi zaujímavú minulosť: na začiatku 80. rokov pracoval ako osobný vodič Usámu bin Ládina, neskôr prisahal vernosť al-Kájde.

Akonáhle však vyšetrovanie zistilo, že hlavnou činnosťou Arnaut bolo financovanie čečenských ozbrojencov, a nie Al-Kájdy, najvyšší štátny zástupca John Ashcroft stiahol všetky obvinenia.

Overená taktika

Dokázať zabezpečovania čečenských ozbrojencov zbraňami a nábojmi zo strany USA je ale ťažšia úloha. Ruskí vojaci ale pravidelne nachádzali zbrane americkej výroby u teroristov. V máji roku 2002 informoval štáb Zjednotenej skupiny federálnych síl v Čečensku, že pri vykonávaní špeciálnej operácie v Argunskej tiesňave bola zničená skupina ozbrojencov, u ktorej bolo nájdených niekoľko útočných pušiek M-16. Tento fakt sám o sebe o ničom nevypovedá. S americkými zbraňami bojujú mnohé krajiny, konkrétne napríklad Turecko.

Zato o účasti tajných služieb USA na zásobovanie teroristov svedčí to, že teroristi mali prenosný protilietadlový systém Stinger. V novembri roku 1999 rad ruských médií informovala, že do Čečenska sa doviezlo 70 kusov tejto zbrane. Túto informáciu neskôr potvrdil ruský minister obrany Igor Sergejev. Objavili sa aj fotografické dôkazy. Na internet sa dostali fotografie z Čečenska datované k prvým rokom nového milénia, kde je vidieť neblaho preslávený predák organizácie Hattab, ako dáva inštrukcie trom ozbrojencom. Dvaja z nich mali v rukách ruské systémy Igla a Strela-2M, ale tretí mal v rukách dobre známy Stinger.

Počas afganskej vojny dodávala CIA miestnym bandám podobné strely. Len za rok 1986 sa “dušmanům” podarilo zostreliť 23 sovietskych lietadiel a vrtuľníkov. Je očividné, že niečo podobné sa západné tajné služby pokúsili realizovať aj v Čečensku. Rakety sa do tejto republiky dostali pravdepodobne cez Turecko, kde sa v rámci licencie vyrábajú firmou Roketsan od roku 1992. Je to však až príliš zložitá a nebezpečná zbraň, než aby ju Turci odovzdali ozbrojencom bez vedomia svojho staršieho partnermi v NATO. Koniec koncov za pomoci Stinger je možné zostreľovať nielen ruskej a nielen vojenské lietadlá.

Okrem toho teroristické organizácie ešte na začiatku 90. rokov dostávali zo zahraničia americké poľné uniformy, satelitné telefóny, nočné videnie, poľné lekárničky a mnohé iné. Ruské tajné služby opakovane nachádzali na zlikvidovaných postoch ozbrojencov podrobné mapy terénu, ktoré boli vytvorené na základe najnovších satelitných snímok vo vysokom rozlíšení. Kto im ich mohol poskytnúť, o tom nie je nutné sa dohadovať.