Oliver Andrásy sa prednedávnom stal terčom útokov slovných liberálov a ich spriaznených mainstreamových médií. Ich hnev vyvolal Andrásy tým, že sarkastickým spôsobom poukázal na to, že potraty sú zlé, pričom ako príklad použil známu gender aktivistku a feministku Oľgu Pietruchovú.

Andrásy svojím statusom rozzúril aj liberálne médiá a známe osobnosti ako napríklad Michala Šimečku, Michala Havrana, či Zuzanu Kovačičovú, ktoré na ňom nenechali „nitku suchú.“ Viac sa dočítate tu.

Andrásy sa útokov liberálov nezľakol a stále zdôrazňuje, že potrat je vražda:

„Prepáčte, ale niečo také zabiť, to nie je právo ženy na to, aby narábala so svojím telom. To malé už nie je jej telo, to je iný človek. A ísť na potrat, je chladnokrvná, dopredu naplánovaná vražda. A keď to niekto obhajuje, tak obhajuje úkladnú vraždu. Je zaujímavé, že toto v tej debate akosi mnohým uniklo. A nikto sa neopýtal pani Pietruchovej, že prečo, akým právom obhajuje úkladné vraždy,“ upozorňuje Andrásy. Viac tu.

Andrásy však tvrdí, že okrem kritiky liberálov dostal aj mnoho podporných správ:

„Za posledné dni od tej mojej tzv. kauzy dostávam veľa ohlasov, či už osobne, cez telefón, sms-kami alebo sprostredkovane cez moju manželku. Musím povedať, že ani jediná jedna reakcia nebola záporná, ani jediná (pozor, nehovorím o FB a o reakciách pod kadejakými článkami). Väčšinou mi ženy (!!!), ale aj muži blahoželajú k osobnej statočnosti, že som mal tú odvahu povedať otvorene svoj názor. A otvárali by ste oči, kto všetko to bol! Samozrejme, že aj touto cestou ďakujem všetkým, čo ma podporili,“ napísal na sociálnej sieti Facebook.

Zarazilo ho ale, že títo ľudia mu ďakujú za to, že si vôbec dovolil verejne vysloviť takéto konzervatívne názory:

„Zaráža ma, že mi ďakovali za osobnú statočnosť pri vyslovení názoru. Preboha, to kde žijeme, v akej spoločnosti, že na vyslovenie názoru treba osobnú statočnosť?! Keby sme žili v komunizme alebo za fašizmu, bolo by to logické. Ale ja si stále myslím, že žijeme v demokratickej spoločnosti, kde vysloviť svoj názor je niečo úplne normálne. Bohužiaľ, zdá sa, že mnohí to tak už neberú. “

Podľa Andrásyho na Slovensku žijeme v atmosfére strachu a každého kto má iný než liberálny názor, čaká mediálny lynč :

„Zdá sa, že sú tu isté vplyvné sily, ktoré ovládli médiá a verejný priestor a nehoráznym spôsobom terorizujú a zastrašujú všetkých, ktorí sú iného názoru ako oni – jediní nositelia pravdy. Viete, ja mám šťastie, že som vcelku slobodný, nevydierateľný dôchodca, ktorému môžu tak akurát fúkať práškový cukor do…..  Ale dnes sa aktívny človek bojí povedať svoj názor. Je to naozaj tak.“

Andrásy dokonca hovorí o liberálnom terore: „Som z toho dosť zhrozený. To kam sme dospeli?! Na Slovensku zavládol teror liberálov. Úplne bezbrehý a nehorázny! Preto by som občanom Slovenska rád pripomenul slová pápeža Jána Pavla II.: „Nebojte sa!“ Prosím, nebojte sa.“

Po príklady, ktoré potvrdzujú Andrásyho slová, netreba chodiť ďaleko do minulosti. V posledných týždňoch sa napríklad vyťahovali videá súčasného konzervatívneho ministra zdravotníctva Krajčího, na ktorých hovoril o svojich duchovných zážitkoch.

V normálnej demokratickej krajine, kde je zaručená sloboda vierovyznania by to nemal byť problém, na Slovensku však z toho liberálne mainstreamové médiá vyrobili obrovský škandál. Navodzovali dojem, akoby kresťan nemohol riadiť rezort zdravotníctva.

A zaručene to nie je jediný prípad. Terčom liberálneho lynču sa stala aj poslankyňa Anna Záborská, ktorá dlhodobo bojuje za právo nenarodených detí na život. Liberálne médiá ju vo svojich článkoch pravidelne pranierovali a posielali ju do stredoveku. Pod tlakom médií nakoniec upustila od svojho zámeru zakázať potraty – vraždy nenarodených detí. A v súčasnosti chce presadiť len nejaké kozmetické úpravy, na podporu matiek.

Liberálne mainstreamové médiá majú teda jasný vplyv aj na politiku. Mnohí politici sa boja presadzovať konzervatívne a pronárodné hodnoty, pretože inak by boli v médiách za tých najväčších lotrov. Pritom agenda liberálnych marxistov, ktorí ovládli média a verejný diskurz je sama o sebe zvrátená a proti zdravému rozumu a často i proti prirodzeným veciam. Ich mediálna sila im však umožňuje, práve tieto zvrátenosti presadiť ako do verejného priestoru.

Existujú podozrenia, že podobne je to aj v justícii a silových zložkách. Niektorí policajti, prokurátori a dokonca aj sudcovia pravdepodobne vytvárajú rôzne politicky motivované procesy, alebo sa boja rozhodovať podľa zdravého rozumu, ale riadia sa podľa objednávky médií. Niektoré trestné stíhania a rozsudky sú totiž krajne aktivistické v neprospech slobody slova.

Na základe týchto poznatkov sa preto boja aj bežní ľudia, ktorí namiesto toho, aby si povedali svoj názor, radšej ostávajú ticho, aby náhodou neprišli o prácu a tak umožňujú ešte väčšie šírenie myšlienok a vplyv novodobých marxistických inkvizítorov. Z rovnakých dôvodov sú ticho aj tzv. celebrity, resp. známe osobnosti, ktoré aj keď majú konzervatívne názory radšej mlčia, aby neboli rozdupaní v liberálnych mainstreamových médiách, ktoré majú zatiaľ ešte stále na Slovensku najväčšiu silu a neprišli o prácu a obživu.

Najvýstižnejšie pomenovanie pre súčasný režim je liberálna mediokracia.

Ako z tejto situácie von?

Samuel Gdovin