Spojené štáty odstúpili od zmluvy INF – kľúčového medzinárodného dokumentu, jedného zo symbolov uvoľnenia napätia z 80. rokov – v auguste pod zámienkou porušovania dohody, ktorého sa vraj dopúšťa Rusko. Moskva nasledovala príklad Washingtonu, a tak zostala zmluva bez signatárskych krajín a stratila platnosť.
“Odstúpenie USA od zmluvy INF ohrozuje systém strategickej stability vo svete a môže vyprovokovať nové preteky v zbrojení, a to nielen v európskom, ale aj v ázijsko–tichomorskom regióne,“ povedal Šojgu v priebehu rokovaní spoločného kolégia s bieloruskými vojenskými predstaviteľmi.
Podľa jeho slov sa stáva použitie “jednostranných, o.i. aj silových, podujatí s porušením medzinárodného práva“ normou medzinárodných vzťahov.
V kontexte krachu zmluvy INF americkí vojenskí predstavitelia neraz podotkli, že Spojené štáty môžu rozmiestniť až doteraz zakázané rakety v prvom rade nie v Európe, ale v Ázii, v blízkosti Číny, ktorú považujú za hlavného geopolitického konkurenta USA.
Ruský prezident Vladimir Putin v tejto súvislosti podotkol, že Rusko bude rozmiestňovať také rakety len odvetou za podobné akcie USA.
V septembri bolo oznámené, že ruský prezident zaslal predákom mnohých krajín vrátane členských krajín NATO posolstvo s návrhom na vyhlásenie moratória na rozmiestnenie v Európe a v iných regiónoch rakiet stredného a krátkeho doletu. Podľa priznania samotného Putina však žiadnu odpoveď na svoje posolstvo nedostal.